OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Jednodílné » Tell me would you kill to save your life?

03.03.2011 (16:00) • MirrorGirl454 • Povídky » Jednodílné • komentováno 14× • zobrazeno 1980×

Tlkot srdca... Tlkot srdca... Potrebujem tlkot srdca...

Bola som upírom.

Sedela som pri chladnej stene, ktorá zozadu ochladzovala moje telo. Spomienky tak veľmi boleli. A túžba po tom, aby sa stali znovu skutočnými, pálila ešte viac.

Trhanie látky, jeho bolestný a zúfalý krik, jeho krv...

Túžobne som vykríkla. Tak veľmi som túžila po niečom, čo som nemohla dostať.

Noc v ohni...

***

Bola som vlkom.

Moje telo sa zvíjalo na zemi v bolestných kŕčoch. Odmietalo premenu, ktorej sa nedalo nijako zabrániť. A keď srsť prerazila moju kožu, keď sa moja podstata a pravá podoba dostali na povrch, moje telo zaplavila vlna uspokojenia, rozkoše  a hladu. Rostrasene som sa postavila, pretože pocity, ktoré som cítila boli prilíš silné a príliš sa odrážali na spôsobe môjho hýbania a túžobne som zavyla.

Nezáleží na tom, koľko dychov si vzal, keď si stále nemohol dýchať.

V mojom vnútri horel oheň.

V mojom srdci.

A práve sa chystal explodovať.

***

Bola som anjelom.

Cítila som ostrú bolesť medzi lopatkami. Niečo sa dralo von z môjho tela, von na slobodu. Veľké biele krídla prerazili cet moju kožu a v celej svojej posvätnej kráse sa rotiahli. Ich bielota zaplavila celú mietsnosť a ich jas ožiaril inak temné steny. Chcela som radostne vykríknuť.

Nezáleží, koľko smrtí som zomrel, nikdy nezabudnem.
Nezáleží, koľko životov som žil, nikdy neoľutujem.

Krídla začali od spodných pierok až po tie úplne navrchu tmavnúť, až boli úplne čierne. Temnota z nich sálala a tiahla sa po celej miestnosti. Temné krídla sa ukazovali tichým, nemým divákom, ktorých tiene sa mihali po stenách izby. Ukazovali sa tým, ktorí boli rovnakého pôvodu ako oni. Miestnosťou sa rozľahol tichý potlesk. Jediný z týchto divákov tlieskal. Moje oči, ktoré vydeli rozmazane kvôli temnote, zbadali jedinú postavu, ktorá sa tak veľmi líšila od ostatných a pritom bola rovnaká ako všetci.  Najkrajší muž, najkrajší anjel, najbližší druh Boha, ktorého zradil. Prvý zo zatratených...

***

Bola som obyčajným človekom. Šialencom, pred ktorým stáli traja majestátni muži. Jeden upír, jeden vlkodlak, jeden padlý anjel.

"Takýto život vedieme, takýto sme a ak by sa ľudia dozvedeli, že existujeme, využili by naše slabosti, aby nás mohli zničiť. Ľudia sú príliš hlúpi, aby sa naučili žiť s nami bez strachu o svoj život. A on je jediný, kto im to môže povedať. Musíš ho zabiť!" rozoznieval sa hlas padlého anjela po celej izbe.

"Urob, čo ti kážeme a dáme ti, po čom túžiš," zašepkal vlkodlak.

"Večný život," povedal upír a pohládzal moje zmysly.

Povedzte mi, zabili by ste, aby ste zachránili svoj život?
Povedzte mi, zabili by ste, aby ste obhájili svoju pravdu?

***

Útek. Utekal a nevedel kam. Utekal do temna. Bežal a chcel chytiť slobodu, bežal, aby chytil svoju šancu na život.

Pomaly som kráčala za ním. Dobehol do slepej uličky. Prudko sa otočil a zdesene sa díval, ako pomaly kráčam k nemu a spolu so mnou kráča jeho smrť.

Kráčal dozadu a myslel si, že ho niečo zachráni. Narazil na stenu. V izbe sa rozľahla temnota, vstúpila smrť.

Bez slova som pred ním stála a počúvala splašený tlkot jeho srdca. Vedel, čo sa stane. Tlkot srdca... Tlkot srdca... Potrebujem tlkot srdca...

Vystrašene sa mi díval do očí a ja som mu pohľad oplácala výsmešným úšľabkom na perách. Nemal kam ujsť. Bol v pasci.

"Nie, prosím vás, nie, prosím," zašepkal a hlas mu preskakoval.

"Vieš toho priveľa," odpovdala som mu.

Urobil ešte krok dozadu a za sebou zacítil studený mramor. Nemal kam ujsť. Stáli sme na balkóne, ktorého od zeme odeľovalo vyše sto metrov.

"Nie, prosím, nie, urobím čokoľvek."

"O tvojom živote sa už rozhodlo. Nič sa už nedá zmeniť," zašepkala som mu sladko do ucha a strčila do neho.

Jeho telo padalo.

***

"Sľuby, ktoré sme dali, nikdy ich nebolo dosť.

Modliby, ktoré sme sa modlili, boli ako droga.

Tajomstvá, ktoré sme predávali, sme nikdy nepoznali.

Lásku, lásku, ktorú sme mali,

sme museli opustiť."

***

"Dnes ráno našli zamestnanci hotela pred hlavnu bránou ležať mŕtveho Jareda Leta, herca, speváka a frontmana skupiny 30 seconds to Mars. Zatiaľ sa nezistilo, či jeho smrť niekto zapríčil, alebo to bola samovražda. Možnému páchateľovi vraždyy hrozí doživotné väzenie."

Sledovala som správy s ľahkým úsmevom na perách. Keby tak vedeli, pred akým krutým osudom som ich uchránila touto vraždou...

Autor: MirrorGirl454 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Tell me would you kill to save your life?: