OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Jednodílné » Šťastní blázni



Každý občas potrebuje niekoho, kto je jeho spriaznenou dušou, kto ho dokáže vždy rozosmiať. Len keby nebol taký tvrdohlavý...

Treskla som dverami na izbe. Teda, snažila som sa. Ozval sa však iba dunivý náraz. Ani som si nevšimla, kedy mi otec na zárubňu namontoval gumenú obrubu, ktorá mala tlmiť nárazy. Zvláštne, že akurát mne. Nezvykla som trieskať dverami. To skôr sestra vedľa. Možno sa pomýlil. Vrátila som sa k dverám a zavrela som ich ako človek. Inak sa nedali. Následne som sa zvalila na posteľ a privrela oči. Pod viečkami som cítila slzy. Nelomcoval mnou však smútok, ale zlosť.

Na dvere niekto potichu klopkal. Chvíľu mi trvalo, než som si to uvedomila. Rozlepila som oči a chrapľavým hlasom som prehovorila:
„Ďalej!“ Žeby sa prišla sestra ospravedlniť? Nie, to by som od nej chcela veľa. Vo dverách sa objavila Dávidova vysmiata hlava.
„Ahoj, neruším? Tvoja mama ma poslala za tebou. Varovala ma, že máš vraj nejakú bojovú náladu,“ smial sa a bez odpovede vošiel a sadol si na okraj postele.
„Spala som. Ale neradím ti provokovať ma,“ zavrčala som výstražne. Zasmial sa.
„Give me five!“ zvolal a tľapli sme si. Rozosmiala som sa. Niekedy bol naozaj ako malé dieťa, ale práve preto ma vedel vždy rozosmiať.

 

„No táák, prihraj muuu! Nie jemu! Preboha, to je blbeeec... Prečo hráš futbal, keď to nevieš??“ vykrikoval Dávid po hráčoch na ihrisku. A ja som plakala, až som sa za brucho chytala.
„Dado, nechaj to tak. Ničíš si zdravie, keď sa jeduješ. Akoby si nevedel, že aj tak prehráme,“ dohovárala som mu. On ma však len prebodol pohľadom, chvíľu zostal ticho, ale pri najbližšej šanci našich už zase vykrikoval, akoby bol ich tréner. A možno raz bude. A potom nebude náš dedinský futbal iba o tom, že sa tu zíde celá dedina. Možno sa raz dočkáme aj víťazstva.

„Zahnime doprava s hentou kravou sa naozaj nepotrebujem stretnúť,“ trmla som Dávida za rameno a stiahla ho do zabudnutej uličky na kraji dediny. Zvyčajne sme sem nechodili. Zvyčajne sem nechodil nikto. Okrem pár ľudí, ktorí tu bývali.
„Jeee, tu som už tak dlho nebol. Naposledy keď som nad chalupou pásol ovce, som tadeto vyšiel,“ zaspomínal si.

Dávid a ovce? Humorná predstava. Ale ako sa sem mohol dostať od ich chalupy?
„Nepomýlil si si to náhodou? Veď táto cesta vedie na lúku nad bytovky. Keď som bola malá, chodili sme sa ta sánkovať,“ opravila som ho. On si bol však istý svojím tvrdením.
„Nemožné. Jednoznačne tadeto dôjdeme na našu chalupu. Neveríš?“ spýtal sa. Na moje pokrútenie hlavou dodal: „Tak si to poďme overiť!“

„Ak sa tu zabijem, tak ťa zabijem! Aspoň ma čakaj!“ kričala som na neho. A on? Otočil sa a rehotal na plné kolo. Práve som sa predierala pomedzi húštinu. Ešte preskočiť potok, vyjsť po malej zablatenej strmine a budem pri ňom. A potom mu to spočítam. Zablatenej? Fúúj, blato. To si to moje biele tenisky dnes asi odnesú.

„Vidíš to, mal som pravdu, naša chalupa,“ hovoril Dávid a ukázal prstom kdesi pred seba. Bála som sa, že keby začalo pršať, vytopilo by mu nos.
„A toto je čo? Bytovky!“ ukázala som na druhú stranu lúky.
„Aha, ozaj,“ priznal.

Ach jaj, keby nebola taká tvrdohlavá, nemusela som mať na nohách blatové papučky. Nič som mu však nevyčítala. Rozosmiala som sa z plných pľúc. A Dávid? Pozeral na mňa ako na blázna. A čo? Tak možno som...



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Šťastní blázni:

1. Shelly98 přispěvatel
24.09.2013 [11:54]

Shelly98Veľmi pekný príbeh Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!