OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Jednodílné » Pomsta lúzrov



Pomsta lúzrovSara bola vždy lúzerkou. Vždy ju šikanovali len preto, že bola iná. Bola ako my. Počúvala metal, chodila v čiernom a svoje steely milovala. Jedného dňa ju znásilnili. Vracala sa domov, ale nedošla tam. Chcela zomrieť, ale niekto jej smrť nedoprial. Stala sa niečím, čo by nemalo existovať. A keď príde na to, čo je, nadíde čas na pomstu... Venované Darkness. :)

„Aha, kto nám to tu ide. Naša metálová princeznička.“ Zasmiala sa Amanda, keď som okolo nej prešla. Postavila sa predo mňa a nechcela ma pustiť.

„Čo chceš?“ vyštekla som na ňu.

„Aby si zdochla,“ povedala a naoko milo sa na mňa usmiala.

„To by som ti nedopriala,“ povedala som, a keď som popri nej prechádzala, stúpila som jej na nohu. Mala som obuté steely, takže to naozaj muselo veľmi bolieť. A to bol zámer.

Amanda zvrieskla od bolesti. Usmiala som sa na ňu a utiekla ku svojej skrinke.

Pred hodinou som ešte musela ísť na záchod, ale hneď prešla dvermi vécka, vedela som, že to nebol dobrý nápad. Čakala ma tam Amanda a dve baby. Boli obrovské. Nebola som si istá, či chodia na našu školu, ale potom som si spomenula, že sú dve z školského basketbalového tímu.

„Za to, že si mi stúpila na nohu, sa ti teraz pomstím,“ povedala Amanda a odporne sa zasmiala.

„Dámy.“ Kývla na tie dve a potom na mňa.

Chytili ma a viedli k záchodu. Metala som sa a pokúšala sa im vykrútiť, ale boli priveľmi silné. Dovliekli ma až k záchodovej mise a hneď na to mi do nej strčili hlavu. Spláchli a zo všadiaľ sa mi na hlavu začala valiť voda. Chvíľu ma ešte takto mučili, a potom mi konečne dali pokoj.

„Najbližšie si premysli, ako sa ku mne budeš správať,“ povedala Amanda a potom, spolu s tými dvoma, zmizla.

S ťažkosťami som sa postavila a pozrela do zrkadla, ktoré viselo najbližšie pri mne. Vlasy som mala mokré a tvár červenú. Mala som šťastie, že na záchodoch sme mali sušiče. Sklonila som sa pod jeden a dosť dlho som si takto sušila vlasy. Skončila som presne vtedy, keď zazvonilo na začiatok druhej hodiny.

Druhú hodinu sme mali telesnú. Bože, ako veľmi som tú hodinu nenávidela. Utekala som k šatniam, ale po ceste som do niekoho narazila. Bol to James. Štvrták. Bol rovnaký ako Amanda a možno horší.

„Aha chlapi, kto nám to tu prišiel. Satanova dcéra.“ Zasmial sa nejaký chalan po jeho pravici.

„Ona vyzerá skôr ako jeho milenka.“ Zasmial sa James.

Začala som cúvať, chcela som od nich čo najrýchlejšie utiecť, ale James ma chytil za rameno.

„Kam by si šla?“

„Ja... ja... mám... hodinu,“ koktala som.

„A čo keby si namiesto toho radšej zostala so mnou?“ zašepkal mi do ucha a mňa striaslo od strachu.

Áno, bála som sa ho. Po škole sa vravelo, že pár dievčat už znásilnil a ja som netúžila stať sa ďalšou z nich.

„Chalani, povedzte učiteľke, že som šiel k zubárke,“ povedal a začal ma ťahať preč.

Snažila som sa mu ujsť, ale jeho zovretie bolo strašne silné. Zarýval mi prsty do ramena a odmietal ma pustiť. Dovliekol ma na chlapčenské záchody v úplne najvyššom poschodí školy, do ktorých nikto nikdy nechodil. Pustil ma a potom ma sotil na zem. Začala som pred ním po zemi cúvať a on sa ku mne pomaly približoval. Zrazu som na chrbte ucítila chladnú stenu a postavila som sa. Postavil sa ku mne a takmer sa ma dotýkal. Vystrašene som sa na neho dívala a čakala, čo urobí.

„Vieš, že po tebe už dlhší čas túžim?“ zašepkal a zasmial sa.

Pristúpil ku mne ešte bližšie, ale nie natoľko, aby sa ma dotýkal.

„Čierne vlasy, bledá tvár, krvavo červené pery, nebesky modré oči obtiahnuté čiernou ceruzkou... Všetci by ťa chceli. Ale dostanem ťa len ja.“ Znovu sa zasmial.

„Všetci si myslia, že túžim len po takých, ako sú Amanda, ale pravdou je, že mám radšej záhadnejšie. Amanda je len bábika do postele, no ty si poriadny diabol.“

Nechápem, čo to do mňa v tej chvíli vošlo. Roztriasla som sa hnevom a strelila mu tú najsilnejšiu facku, akú som mu dokázala dať. Hlava sa mu otočila na bok a na líci mu ostal červený fľak. Keď sa ku mne otočil, vedela som, že som spravila chybu. Chytil ma za zápästia a surovo ma pritlačil k stene.

„To si nemala robiť,“ nahnevane skríkol.

Z očí  mi začali tiecť slzy. Chcela som kričať o pomoc, ale hneď ako som otvorila ústa, strčil mi jazyk až do krku. Pohrýzla som ho a v ústach som ucítila jeho krv. Prišlo mi z nej zle. Začala som sa metať, ale on ma stále pevne držal.

 

_

 

Neviem, ako dlho som tam sedela a plakala, ale vlastne mi to bolo jedno. Znásilnil ma. Bolo to strašné. Hneď ako skončil, odišiel zo slovami, že si to ešte niekedy zopakujeme. Všade naokolo bola moja krv a tričko som mala roztrhnuté.  Pomaly som sa postavila a začala kráčať. Chodilo sa mi ťažko. Nohy ma boleli a cez slzy som zle videla. Ale jedno som vedela, tu som už nechcela ostať. Ešte bola hodina, pretože na chodbách nebol nikto. Vyšla som zo školy, nebrala som si nič zo sebou, len som kráčala. Nebo bolo tmavé, schyľovalo sa k dažďu. Zahrmelo, zablyslo sa a začalo pršať. Po pár minútach som bola celá premočená, ale bolo mi to jedno. Chcela som byť čo najskôr doma. Rozhodla som sa, že si cestu skrátim jednou uličkou. Ale v jej strede som sa potkla a zo zeme som sa už nepostavila.

Všetko ma bolelo a dokonca aj kvapky dažďa, ktoré na mňa dopadali, pálili. Vedela som, že umriem. Nebála som sa. Práve naopak. Tešila som sa. Tešila som sa na smrť a na to, že sa konečne zbavím všetkých problémov, že sa konečne oslobodím od šikany, ktorá ma prenasledovala už tri roky. Ale niekto mi tú smrť nechcel dopriať. Cítila som, že si niekto kľakol vedľa mňa. Skontroloval, aký mám tep a potom som ucítila obrovskú bolesť na zápästí. Niekto pil moju krv. Po chvíli s tým prestal a ja som zrazu ucítila niečo teplé na svojich perách. Krv. Automaticky som pootvorila pery a začala som hltavo piť. A potom som odpadla.

Zobudila som sa vo svojej posteli. Nevedela som, ako som sa tam dostala, ale neriešila som to. Prvé, čo som zacítila, bol obrovský smäd. Hrdlo som mala úplne vyprahnuté. Vstala som. Závesy boli zatiahnuté a ja som ich trochu odtiahla. Malý slnečný lúč dopadol na moju dlaň a ja som zvrieskla od bolesti. Akoby som strčila ruku do ohňa. Okamžite som závesy znovu zatiahla. Nechápala som to. Nechápala som nič. Okrem bolesti v krku a žalúdku som necítila nič. Vôbec nič. Pozrela som sa na posteľ a na nej som zbadala obálku. Pristúpila som k posteli a obálku vzala do rúk. Bol v nej list a nejaký prsteň.

Nepýtaj sa ma, prečo som to urobil, to sa nikdy nedozvieš. Nepoviem ti ani, čím si sa stala. To musíš zistiť sama. Ale predtým, než vyjdeš z domu, alebo predtým, ako na teba dopadne čo len jeden slnečný lúč, musíš si nasadiť tento prsteň.

Viac tam nebolo. Vzala som prsteň a dala si ho na prst. Potom som opatrne odtiahla závesy. Nič sa nestalo. Odtiahla som ich úplne a bola som v poriadku.

Nechcela som ísť do školy, ale musela som. Hneď, ako som prišla, som utekala na záchody. Potrebovala som sa upokojiť. Odkedy som vyšla z domu, všade som počula tlkot. Tlkot srdca. Stovky sŕdc.  A všade vôkol mňa sa vznášala neodolateľná vôňa. Opláchla som si tvár a dúfala, že to nejako pomôže. Keď som sa vystrela, zbadala som v zrkadle, že za mnou stojí Amanda.

„Počula som, že si dala Jamesovi. Od začiatku som vedela, že nie si nič iné ako šľapka,“ povedala nahnevane.

Nazvala ma šľapkou! Začalo to vo mne vrieť. Skôr, ako som si čokoľvek mohla uvedomiť, som napoly rozbila umývadlo, na ktorom som mala položené ruky. V zrkadle som videla svoju tvár, znetvorenú hnevom a Amandin vystrašený ksicht. Otočila som sa k nej. Vykríkla a chcela ujsť, ale nestihla ani dobehnúť k dverám, pretože som sa neľudskou rýchlosťou na ňu vrhla. Pritlačila som ju k stene a ucítila som, že mi vyrástli tesáky. Amanda chcela vykríknuť, ale skôr, ako to mohla spraviť, som ju uhryzla do krku. Keď som v ústach ucítila jej krv, bolo to akoby mi v ústach vybuchla vlna rozkoše. Nezostala v nej jediná kvapka krvi.  Jej telo som odhodila na bok.

Vtedy na záchod vbehlo nejaké dievča, ale než si ma stihla všimnúť, spravila som s ňou to isté, čo som spravila s Amandou. Už som vedela, čím som sa stala. Nemalo to byť možné. Mala som byť mŕtva, ale nebola som. Stala som sa tvorom, ktorý by nemal existovať. Stala som sa predátorom. Stala som sa upírom.

A teraz prišiel čas na pomstu...

Zamkla som všetky východy, ktorými by mohli ujsť. Chcela som zabiť každého, kto dnes ráno prišiel do školy. Vošla som do triedy na prvom poschodí. Keď ma učiteľka zbadala, vykríkla. Na perách a brade som mala krv. Skočila som na ňu a zlomila jej väz. Každý v triede začal vrieskať a kričať, ale po pár minútach už bolo ticho. Takto to pokračovalo v každej triede. Zabila som všetkých učiteľov a všetkých zamestnancov. A na koniec som si nechala jeho. Jamesa.

Bol na treťom, najvyššom poschodí. Vedel, čo sa dialo dole a myslel si, že ak sa skryje tu hore, ostane v bezpečí. Mýlil sa. Cítila som vôňu jeho krvi a tá mi prezradila, že je skrytý na chlapčenských záchodoch. Na tých, v ktorých ma znásilnil. Niečím zapáčil dvere. Chcela som ho poriadne vystrašiť a preto som najprv len jemne škrabala nechtami po dverách. Pomaly som začala pridávať na intenzite, až som nakoniec do dverí búchala. Splašený tlkot jeho srdca bol tak veľmi vábivý. Už som to nevydržala a tresla do dverí tak silno, až vyleteli z pántov. Postavila som sa do rámu dverí a hľadala ho očami. Sedel skrčený pri stene oproti mne. Zbadal ma a začal kričať. Pomaly som sa k nemu blížila. Metal okolo seba rukami, triasol sa a plakal. Pohľad na neho bol úžasný.

„Čo sa deje? Hádam by si sa ma nebál,“ zašepkala som mu do ucha a zlovestne sa zasmiala.

Prudko sa postavil a začal zbesilo utekať. V polovici chodby som ho zrazila na zem a obkročmo si na neho sadla. Začala som mu rozopínať košeľu, ktorú mal na sebe oblečenú a on sa na mňa len vystrašene díval. Cítila som jeho pocity. Jeho strach ma tak veľmi tešil. Pri poslednom gombíku košele som ho nežne pohladila a v jeho myšlienkach som ucítila vzrušenie. Roztrhla som mu košeľu a odhodila ju niekam preč. Perami som mu prešla po krku, potom po hrudi, po bruchu a zastavila som sa pri jeho podbrušku. Mala som chuť, roztrhať tú jeho „pýchu“, ale ovládla som sa. Jemne som sa mu zahryzla do podbruška a začala piť jeho krv tak, aby sa mu to páčilo. Chuť jeho krvi v mojich ústach mi spôsobovala neuveriteľnú slasť. Nikto na škole nemal takú krv, ako mal on. Cez vlastné stony som nezreteľne počula tie jeho. Zabudol na masaker, ktorý sa tu pred necelou hodinou stal, zabudol na vlastný strach a poddával sa rozkoši, ktorú som mu spôsobovala. Odtrhla som sa od jeho tela, vystrela sa a na chvíľu zaklonila hlavu, aby som si mohla vychutnať jeho krv. Potom som sa k nemu otočila.

„Tak čo, páčilo sa ti to?“ zašepkala som.

„Á – áno,“ zašepkal vzrušene.

Takže toto sa ti páči, ty hajzel!

„Uvidíme, či sa ti bude páčiť aj toto,“ povedala som a vzápätí sa mu surovo zahryzla do krku.

Zvrieskol od bolesti. Jeho krik bol tým najkrajším zvukom, aký som kedy počula. Odtrhla som sa od neho, chcela som si ešte trochu užiť. Vstala som z neho a o pár krokov od neho odstúpila. Okamžite sa postavil.

„Čo keby sme sa zahrali? Ty budeš utekať a ja ťa budem naháňať. Ak dobehneš ku školskej bráne skôr, ako ťa zabijem, môžeš ísť,“ povedala som a diabolsky sa zasmiala.

Na nič nečakal, okamžite sa rozbehol. Nechala som ho, nech dobehne na druhé poschodia a potom som ho dobehla. Pribehla som k nemu zozadu a udrela ho. Odsotilo ho až k skrinkám. Počkala som, kým sa postaví a potom k nemu neľudskou rýchlosťou pribehla. Strach, ktorý som z neho cítila, bol tak neodolateľný. Vrhla som sa neho a tento raz sa mu zahryzla do pleca a potom do ramena. Kričal, akoby ho niekto mohol počuť. Zasmiala som sa a zmizla. Chvíľu sa díval okolo seba a potom sa rozbehol k ďalším schodom, ktoré viedli na prvé poschodie. Pár schodov ho delilo od prvého poschodia, keď som ho potkla a on sa po schodoch skotúľal dole. Pravú ruku mal zvláštne vykrútenú. Znovu som sa zasmiala. Vystrašene sa na mňa pozrel a potom sa znovu rozbehol. Od brány ho delilo pár metrov. Postavila som sa pred neho, udrela ho a jeho odsotilo o pár metrov ďalej. On sa ale nevzdával. Znovu sa rozbehol a ja som mu podkopla nohy a potom ho za nich ťahala preč od dverí. Pustila som ho a on sa s ťažkosťami pozviechal na nohy. Tento raz som ho nechala, nech dobehne tesne k bráne. Delilo ho od nej len pár centimetrov, keď sa na neho vrhla. Zvalila som ho na zem a obkročmo si na neho sadla.

„Prosím ťa, prosím, nechaj ma ísť, prosím,“ šepkal a plakal.

Pohľad na neho bol tak krásny. Bol dotrhaný, celý od krvi, dolámaný. Bez slova som sa mu zahryzla do krku a po chvíli už v jeho tele nebola jediná kvapka krvi. Usmiala som sa pri pohľade na jeho telo.

Takmer dvesto ľudí dnes prišlo do tejto školy a všetci zomreli.

Sklonila som sa a zlízla krv z Jamesových pier.

Pomsta je sladká...



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Pomsta lúzrov:

20. MirrorGirl454 přispěvatel
13.03.2011 [16:42]

MirrorGirl454Heh, tak ďakujem Emoticon Emoticon Ani ja sama neviem, prečo sa ti to páči... možno to bolo tou hudbou, čo som počúvala, keď som to písala, trochu ma to inšpirovalo. Emoticon

19. Gracewhite přispěvatel
13.03.2011 [11:02]

GracewhiteNevím, cos do tý povídky dala za přísadu, ale nutí člověka ji číst stále dokola. Je to jako sladkost - jednou ji podlehneš a nedokážeš přestat. Tak nějak to já mám u tvé povídky.
Opravdu se mi moc líbí Emoticon Emoticon Emoticon

18. MirrorGirl454 přispěvatel
13.03.2011 [9:45]

MirrorGirl454GraceWhite: No pááni... Emoticon Heheheheh. Emoticon Ale fakt: no páááni... Emoticon Takú chválu som nečkala... Ale je super, že ťa bavila na tokľo, že si si ju čítala viac krát. Emoticon

17. Gracewhite přispěvatel
12.03.2011 [22:29]

GracewhiteDost zvláštným způsobem napsaná povídka. Vypadá to, jako by to bylo spíš poskládaný z několik částí dohromady, myslím do v dobrým Emoticon
Jinak, jak jsi napsala:
-Ale v jej strede som sa potkla a zo zeme som sa už nepostavila - Nevím proč, ale tahle věta mi příště šíleně moc dobře napsaná... Emoticon
-Každý v triede začal vrieskať, ale po pár minutách už bolo ticho - No, nechtěla bych, chudáci.Emoticon
-Kričal, akoby ho mohol nikto mohol počuť - dobrá ironie:)

Ta povídka je každým řádkem pořád víc zvláštnější... Emoticon Nečekala jsem, že tu Amandu zabije už takhle rychle, ale dobrýýýý. Ťeďka mají hold ti, co ji dělali zle, smůlu. Už jde po nich wampíírka. Emoticon Emoticon Emoticon
A to nejlepší nakonec. James! Emoticon Je to pěkně napsaný to, jak si s ním na té zemi hraje.:)
Tohle je jedna, teda spíše jediná povídka, která mě bavila natolik, že bych si ji přečetla i podruhý a dokonce i několikrát.
Opravdu se ti moc povedla, to ale přece určitě vís:)) Emoticon Emoticon

16. ElisR1
21.02.2011 [18:11]

Tak to bylo úplně úžasný, moc se mi to líbilo. Hééj vážně svělý, dokonalý =) =) =) =) =). Prostě já to řikám pořád ty jsi úžasná a úžasně píšeš =) Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

15. MirrorGirl454 přispěvatel
28.01.2011 [19:02]

MirrorGirl454nesii: Jééj, no som rada, že sa ti páčila. :)

14. nesii
28.01.2011 [17:04]

Fakt naozaj krásna jednorázovka, si úžasná a teen nápad, či štýl písania, no je to niečo bomba. Emoticon Emoticon

13. MirrorGirl454 přispěvatel
28.01.2011 [9:38]

MirrorGirl454Fakt si to nezaslúžim, ale ďakujem, zlatá si. :)

12. SafiraDarkfire přispěvatel
28.01.2011 [9:30]

SafiraDarkfireNemáš zaco děkovat! A jak jsem řekla -> Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

11. MirrorGirl454 přispěvatel
28.01.2011 [9:21]

MirrorGirl454Safira: Ježišmaria! Emoticon Takú chválu som nečakala! Tak veľmi si ma teraz potešila! Emoticon Emoticon Ďakujem, ďakujem, ďakujem. Emoticon

 1 2   Další »

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!