Ľúbili sa, no nestihli sa ani spoznať. Obaja boli mŕtvi. Viem síce, že to je dosť unáhlené... no ja nevydržím písať niečo dlhé alebo na pokračovanie a to je už čo povedať, keď ja napíšem niečo iné ako báseň.
P. S.: Váš názor poteší...
20.09.2012 (19:00) • Naty44 • Povídky » Jednodílné • komentováno 1× • zobrazeno 936×
„Ahoj, som Erik,“ poťukal ju po pleci s úsmevom v očiach.
Začervenala sa. On to miloval. Všimol si ju už dávno. No až teraz nabral odvahu osloviť ju.
„A-a-ahoj,“ zakoktala sa.
Nevedela, čo má povedať. Veď on mal kopu iných a lepších kamarátok. Už sa zmierila s tým, že u neho nemá šancu. Tak čo dopekla robí pri jej skrinke a usmieva sa na ňu svojím tridsaťdva karátovým úsmevom?! Ale v schop sa dievča. Konečne máš príležitosť spoznať ho.
„Katka,“ podáva mu ruku.
Och bože. Prečo to vlastne robím? Konečne mám príležitosť zapôsobiť a ja mu podám ruku?
On však len stojí a pozerá na ňu.
Ohromný chalan. Príde si za ňou po toľkom čase čo spolu chodia na hodinu biológie a zíza na ňu ako cvok. Radšej prevezme kontrolu ona.
„Chcel si niečo?“ Jej hlas znie odmerane. Priam až naštvane.
„Jaaa.... prepáč, nemôžem od teba odtrhnúť oči.“
„No to je síce všetko pekné a ďakujem, ale ja sa ponáhľam, takže by si mohol uhnúť?“
Nechápavo na ňu pozerá no potom sa ustúpi z cesty.
Po pár sekundách si uvedomí, že nezistil to čo chcel sa rozbehne za ňou.
Ona už nasadá do auta a chystá sa vycúvať z parkoviska.
„Hej, nepôjde niekedy spolu von?“
„Okej,“ prikyvuje a snaží sa čo najskôr zmiznúť.
Už odchádza, no vtom si spomenie, že nemá jej číslo. Ide si ho vypýtať. Bez váhania jej vbehne do cesty, no ona si ho nevšimne a vrazí doňho. Erika odhodí na chodník.
S hrôzou v očiach sa díva, čo spôsobila. Vybieha von a otáča jeho telo tvárou k sebe.
Ešte dýcha, Pozerá na ňu láskyplným pohľadom.
Berie si ho do náručia a slzy jej padajú na jeho už skoro priesvitnú tvár.
Keď sa tak na ňu díva, pýta sa sám seba, prečo ju neoslovil skôr. Plače preňho. Čo to urobil. Ona nesmie plakať. A už vôbec nie kvôli nemu.
„Ľúbim ťa.“
Takto znejú jeho posledné slová, až sa mu v očiach zračí chlad. Prvý a poslednýkrát ho pobozká.
Vždy mal také teplé hlboké oči, no teraz vyzerajú neprítomne. Ani sa nenamáha nahmatať pulz. Vie, že je mŕtvy.
Ona ho zabila! Veď ho ľúbila a zabila ho. Celý čas okolo seba chodievali a navzájom sa ľúbili, ani nestihli byť spolu, až ich spoločný čas vypršal.
Nevie ani ako sa dostala domov. Nemyslela na nič iné, len na zničujúcu pravdu. Nikdy sa nezmieri s tým, čo napáchala. Už budú spolu len v jej srdci.
Ďalšie dni ubehli ako voda. Nevnímala nič, iba zničujúci pocit viny. Pomaly ju rozožierala zvnútra.
Rodičia nevedeli, čo si počať. Vždy to bolo veselé dievča s chuťou do života, no odkedy zrazila nejakého chlapca zo školy, bola bledá, nejedla, ani nepila. Ale veď svedkovia povedali, že to nebola jej vina, lebo to on jej vbehol do cesty. Zobrali jej kľúče od izby, lebo tam trávila celé dni a zamykala sa. Báli sa o ňu, či si niečo nespraví.
No ona si aj tak našla spôsob ako umlčať svoje trápenie.
Raz v jednu neskorú noc si podrezala žily. Keď ju jej rodičia objavili mŕtvu v kaluži krvi s lístkom: Milujem ťa, stále nechápali, prečo a kvôli komu to spravila.
Len on jediný by to pochopil. Len on, ktorý už nie je medzi živými, by mohol s určitosťou odpovedať: Aj ja teba.
Autor: Naty44, v rubrice: Povídky » Jednodílné
Sdílet
Diskuse pro článek Nepoznaná láska:
Líbilo se mi to. 
Bylo to trochu uspěchané, mohla si to víc rozepsat ;) 
Ale má to hezký příběh 
Taky si tam mohla napsat vic o emocich Katky... 
Ale jinak to vubec nebylo špatné ;)
Přidat komentář:
- Priznanie
- Pán šeliem
- Ráno v blátě
- Stručná a třaskavá historie podle A. J. Crowleyho
- Skvělý a přesný průvodce po Nazaretu ex-archanděla Gabriela, zrádce
- Tu je moje miesto
- Když má srdce svoji hlavu 1
- Co zůstane v knihkupectví
- Sestra
- Šarlatán (začátek)
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře
Kdo je tu z členů? Klikni!