OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Jednodílné » Navždy a najviac



Navždy a najviacPretože milovať niekoho navždy a najviac na svete je to, z čoho by mal byť človek živý. Niekedy však taká láska môže aj zabíjať...

„Musíš jej držať tie akordy? Nemôžeš jej ich tu položiť?“ spýtal sa Ondrej, zostal stáť nado mnou a čakal na odpoveď.

Nechápala som. Naozaj som nechápala, čo odo mňa chce. Sedela som na stoličke oproti mojej sestre, na kolenách som jej držala akordy na gitaru a prisvecovala ich čelovkou, pretože oheň pukotajúci poblíž nás nevyžaroval až také veľké svetlo. A, samozrejme, spievala som. Žiadne veľké vypalováky, na dobrú náladu stačila slovenská a česká klasika k táboráku.

„Poď tancovať!“ rozkázal, keď si všimol, že som naozaj nepochopila, na čo sa pýtal. A teraz som ho nechápala ešte viac. Na toto chce tancovať?! Sestra sa práve trápila s nejakým slaďákom na želanie mamy, lebo vraj ju na to balil oco. Tak sme spievali. Ale tancovať?

Pozrela som na Ondreja. Natiahol ku mne ruku a ja, ani neviem prečo, som ju prijala. Akordy zostali ležať na stoličke. Snáď to sestra zvládne aj bezo mňa. Počúvala som pieseň a snažila som sa tancovať. Na slaďák som naozaj tancovala prvýkrát a nevedela som, ako sa mám chytiť rytmu. A to som dosť dobrá muzikantka.

„Nechaj sa viesť,“ zašepkal Ondrej. A tak som sa nechala.

Nechala som ho, aby ma kolísal v náručí o druhej v noci pod čerešňou na našom dvore, priamo pred očami našich rodičov. Ale vtedy ma to netrápilo. Naozaj nie. Oprela som si hlavu o jeho plece, sledovala iskričky, vylietavajúce z ohňa a hlasno pišťala, keď pomedzi ne skákal za tónov rýchlej piesne. Dnes sa mi to zdá ako sen. Ako príbeh z dievčenského románu. Ani sa mi nechce veriť, že sú to naozaj moje spomienky...

 

Zase jedno z tých rán, kedy už z diaľky vidím na zastávke tvoju mikinu. Nemusím ti vidieť do tváre, nemusím ani vidieť teba samotného a pritom viem, že tam niekde si. Cítim tvoju prítomnosť. Nie, motýle v bruchu to naozaj nie sú. Je to, akoby mi niečo drvilo dušu, udieralo ma pritom pod pás a moje srdce sa rozpadlo na tisíc malých kúskov. V tom momente mám pred očami, ako som to dosrala. Na plnej čiare. Len ja a ja.

Nenápadne sledujem, ako si kupuješ lístok a snažím sa nadviazať s tebou očný kontakt. Viem, že o mne vieš. Že sedím na svojom zvyčajnom mieste, avšak nikdy ma nepozdravíš, nevenuješ mi ani sekundový pohľad. A ja vždy rozmýšľam, či ti poviem aspoň ahoj a potom sa budem celou cestou trápiť, že ti nestojím ani za odzdravenie. Skôr, než sa k niečomu odhodlám, prejdeš okolo mňa a nájdeš si miesto niekde vzadu. Čo najďalej odo mňa, však?

Dobrá nálada je preč a ja mám na mysli iba to, aké to mohlo byť pekné. Ale nie je. Namiesto toho mám z každého rána, kedy vidím, ako ma bez mihnutia oka prehliadaš, poriadnu depku. Lepšie povedané, mávala som. Naozaj ma také rána oberali o silu normálne existovať a žiť, ísť ďalej. Čo oči nevidia, to srdce nebolí. Sprostosť, ale aj tak som začala chodiť na druhý autobus...

 

„Daduš, končím v Uhrovčane. Nestíham to,“ zdôverila som sa svojej najlepšej kamarátke, že už viac nebudem hrať v tej istej skupine ako ona.

Taká chabá výhovorka. Ako dobre, že mi ju uverila, aj keď občas som v jej očiach zahliadla niečo, čo som nevedela pomenovať. Súcit? Porozumenie? Pochopenie? Mala som jednoducho pocit, že vie čosi viac. Ako aj iní. Ako všetci tí, ktorí mi prízvukovali, že je to na mne vidieť. To, že ho ľúbim. Ja som to však odmietala. Aj keď práve on bol dôvod, prečo som to všetko chcela ukončiť. Vídať ho každý týždeň, to nie je práve najľahšie. A vidieť ho, ako sa pomaly ale isto zamilováva do inej osoby? Nad moje sily...

 

Skutočná láska je vidieť milovanú osobu, ako miluje niekoho iného a priať mu to. Tešiť sa z toho, že on je šťastný. Uvedomiť si, že vlastne naozaj chcete, aby mu to vyšlo. Pretože nechcete, aby ho to ranilo. Pretože viete, že s vami tak šťastný nikdy nebude. Pretože pre neho chcete iba to najlepšie, aj keď to bude to najhoršie pre vás. Vtedy dokážete trpieť s úsmevom na tvári, pretože vaše slzy by mohli zničiť jeho šťastie. Dokážete plakať potichu o polnoci pri táboráku, aby ste desať minút nato mohli počúvať jeho chrápanie z druhej strany stanu. A vedľa seba cítiť dych jeho priateľky.

Dokážete sedieť oproti nim a fotiť ich na jej mobil. Vidieť jeho úsmev, úprimný, od srdca. Ten, ktorý vás dostáva do kolien. Uvedomovať si, že najradšej by ste sedeli oproti. Alebo by vám úplne stačilo sledovať ten úsmev. Hltať ho a uchovávať v pamäti na horšie časy. Alebo aby ten úsmev patril vám. Ale namiesto toho musíte fotiť ich bozk. Vidieť, ako sa k nej nakláňa a vdychuje jej vôňu. Keby tak tušil, že vždy keď sa k nemu priblížim na menej ako meter, moje čuchové bunky sa idú zblázniť. Jeho vôňa je totižto to najkrajšie, čo som na tomto svete kedy cítila. Je to to jediné, čo ma dokáže úplne opantať ako droga, ale niekoľkonásobne vyše.

Vtedy sa cítim v bezpečí, spokojná, uzavretá od okolitého sveta vo svojej súkromnej bublinke. S ním. Užívam si každého takého okamihu, pretože viem, že ich je málo. A že ako rýchlo prišli, tak odídu a nikdy neviem, kedy zase prídu. Viem iba, že zo spomienok ich nikdy nevymažem.

A viem aj, že jedného dňa preplačem celú jeho svadbu. Budem sa pozerať na jeho chrbát a premýšľať nad tým, prečo moju tvár nekryje závoj. Prečo moje slzy vidia všetci naokolo. A prečo neodídem. Viem, že nohy mi vypovedajú službu. Pri ňom to robia pravidelne. Jednoducho budem stáť a nasávať do seba bolesť toho najradostnejšieho, čo sa mu v živote prihodilo. A možno ma ten deň konečne prinúti spraviť za ním jednu hrubú čiaru a uvedomiť si, že tak ako mi nikdy nepatril, už ani nikdy nebude. Že je načase prestať po nociach plakať a začať sledovať hviezdy, pretože srdcu človek nerozkáže. A zahojiť ho môže iba čas.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Navždy a najviac:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!