OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Jednodílné » Merry Christmas - Vianočný zázrak

03.01.2011 (19:30) • Souteze • Povídky » Jednodílné • komentováno 0× • zobrazeno 681×

Vianočný zázrak

„Viac doľava mamy,“ povedalo dievčatko a teatrálne si rukou pleslo po čele.

„Sem?“ spýtala sa jej mama a usmiala sa na ňu.

„Presne tam,“ zašepkalo dievčatko a sledovalo nádherný, veľký a pestrý stromček. Matka k nej prišla a jemne ju objala. Dievčatko jej objatie opätovalo a usmialo sa.

„Je nádherný. Krajší, ako ten minuloročný,“ pochválilo mamu a otočilo sa, aby videlo na televíziu.

„Veď si ho zdobila ty!” povedala jej matka a pohladila ju po vláskoch.

„Nie! Ja stromček nikdy zdobiť nebudem. Veď som na vozíčku...“ zašepkalo dievčatko a z očí sa jej vykotúľala slza.

„Myslíš, že by ma napadlo, zavesiť tú zelenú guľu tam hore? A použiť aj tú zlatú reťaz?“ povedala jej mama a povzbudzujúco sa na ňu usmiala.

„Mamy prestaň. Som kripeľ. A ty to vieš! Nesnaž sa to zmeniť!“ nahnevane zakričalo a odtlačilo sa do svojej izby. Zabuchla za sebou dvere a dotlačila sa, až k oknu. Bola rada, že sa nasťahovali do tohto bezbariérového domu a ona tak mala priestor a nebola odkázaná ,len na mamu. Ozvalo sa  jemné klopanie na dvere. Ignorovala to. Dívala sa z okna a sledovala šantiace, tancujúce vločky. Kebyže, tak ja môžem takto tancovať... Pomyslela si a začala plakať. Znova sa ozvalo klopanie, ale Emily to ignorovala. Nechcela mamu vidieť. Jej súcitný výraz, ju štval. Vždy sa na ňu pozerala s ľútosťou a Emily cítila, že sa cez to ešte nepreniesla. Utrela si slzy a odtlačila sa ku skrini. Mala v nej skrytý darček pre mamu. Pomaly vytiahla jej a ockovu fotografiu v nádhernom rámčeku. Prešla po otcovej tvári a preniesla sa do toho dňa...

„Vyber Emily! Ona je dôležitá. Ja sa odtiaľto dostanem...“ kričala Emilyna matka a hrabala sa von s horiaceho auta. Emily bola pripútaná k sedadlu pásom a kovová úchytka sa roztopila. Jej jediná šanca bola, prerezanie pásu. Lenže ona pri sebe nôž nemala. Dvere sa otvorili a jej otec vytrhol pás zo steny auta. Vybral ju odtiaľ a priniesol k miestu, kde sedela jej matka. Tá ju ihneď objala a ich otec sa šťastne usmieval. Z ničoho nič spadol na zem a už sa neprebral. Emily k nemu chcela bežať, ale zistila, že nepohne nohami...

Toto... kvôli tomuto... iba tomuto... Iba kvôli tejto havárií prišla o otca a možnosť behu a tanca. Opäť sa ozvalo klopanie, tento krát hlasnejšie. Skryla fotku pod kopu svetrov a zavrela skriňu.

„Poď mamy...“ povedala a odtlačila sa od skrine. Jej matka otvorila dvere a vošla dnu. Sadla si na posteľ a zašepkala, aby k nej prišla bližšie. Emily ju poslúchla a pritlačila sa k nej.

„Mamy? Prečo ja? Prečo som skončila na vozíčku ja?“ zavzlykala a oprela si hlavu o mamu.

„Boh má s tebou veľké plány! Ale uskutočníš ich na vozíčku,“ povedala jej a usmiala sa na ňu. Toto Emily počúvala stále. Boh s ňou má plány. Tú vetu počula už tisíckrát.

„Prečo, je taký krutý? V Biblií je veľmi láskavý! A tu, na zemi, nás trestá? Prečo?“ kričala Emily a matka ju hladila po chrbte.

„Zlatko, otec by nechcel...“ začala, ale Emily ju prerušila.

„Aby si sa trápila,“ dokončila za mamu, to čo počúvala skoro stále. Jej matka len smutne pokrútila hlavou a nechala ju v izbe samú...

***

„Kde je moja neterka?“ zakričal vo dverách a rozbehol sa k nej. Tlačila mu vozíček naproti a natiahla k nemu paže. Prudko ju zdvihol z vozíčku a vyhodil do vzduchu. Emily sa začala smiať. Strýko Ben ju vedel vždy rozosmiať. Usmieval sa na ňu a položil ju späť na vozíček. Ben položil pod stromček nejaké darčeky a žmurkol na Emily.

„Až zajtra. Na Štedrý Deň, ale jeden si môžeme ukradnúť,“ povedal potichu, aby to nepočula jej mama. Emily sa usmiala a natiahla sa po darčeku, ktorý jej podával strýko. Rýchlo roztrhla papier a šťastne sa usmiala. Bola to malá šperkovnica s tancujúcou baletkou. Bola drevená a baletka bola perleťovo ružová.

„Ďakujem,“ povedala mu a natiahla k nemu ruky. Objal ju a potom začal jej vozík tlačiť do kuchyne.

„Kam ideme?“ spýtala sa a otočila sa naňho.

„Ideme jesť cukrovinky...“ povedal jej a schuti sa zasmial. Vošli do kuchyne a hneď zamieril ku krabici s cukrovinkami. Ben nadvihol deko a vybral jeden medovníček. Emily nasledovala jeho príklad a s obrovskou chuťou sa zahryzla do medovníčku. Ozvalo sa kopanie na dvere a Ben tlačil Emily ku dverám. Kebyže je tu Emilyna matka, ide otvoriť. Ale vybehla si do práce vziať nejaké papiere. Emily otvorila dvere a zbadala svoju babičku.

„Babi!“ vykríkla a usmiala sa. Babička jej úsmev opätovala a objala ju. Pohladila ju po stehne a zjavne si neuvedomila, že Emily v oblasti nôh, nič necíti. Vošla do obývačky a pod stromček ukladala darčeky. Sadla si na pohovku a Ben k nej. Emily ostala sedieť na svojom vozíčku a usmievala sa na nich.

„Ako si sa cez to preniesla?“ spýtal sa zrazu Ben a kývol k jej nohám.

„Už je to lepšie. Zvykám si. Lekári vravia, že sa mám skúsiť, občas postaviť. Ale tak hrozne to bolí,“ povedala a pozrela sa do zeme.

„Bude to dobré,“ zašepkala babička a natiahla sa, aby ju chytila za ruku. Potom nastalo to trápne ticho. To, ktoré by ste najradšej prerušili, veselou pesničkou.

„Je čas, ísť si ľahnúť...“ povedal Ben a odtlačil ju do jej izby. Unavene sa prezliekla do pyžama a s ťažkosťou sa presunula na posteľ. Zviezla sa do vankúšov a prikryla sa paplónom.

***

„Je čas vstať, zlatko,“ zašepkala jej do ucha mama a jemne ju pohladila po vlasoch. Emily vzrušene otvorila oči a pozrela na mamu. Usmievala sa a pomohla jej, aby sa prezliekla. Naložila ju na vozíček a odtlačila von. Ako každé štedrodenné ráno, aj dnes šli na vianočnú prechádzku. Cestou do nej Ben hádzal snehové gule a ona sa smiala. Pomaly, ale isto sa začínala klepať zimou. Mama a babička si to všimli súčastne a vydali sa domov. Tam jej pomohli prezliecť do bledomodrých, načechraných šiat. Usmiala sa a vyrazila k štedrovečernej večeri. Na stole už bola nachytaná teplá kapustnica a nakrájaný chlieb. V strede stola horela sviečka a jej plápolajúci sa, zmenšujúci a zväčšujúci sa plameň, Emily pripomínal jej život. Presne takto sa kmital. Raz bola vzpriamená a sebavedomá a raz malé zakríknuté mača. Babička sa postavila a začala sa modliť.

„Bože, požehnaj toto jedlo. Ktorým si poctíme narodenie tvojho syna. Ježiša Krista. A daj, aby sa aj našej rodine, prihodil Vianočný zázrak... Amen!“ povedala a posadili sa. Ešte sa všetci prežehnali a pustili sa dojedla. Po kapustnici prišla na rad ryba a šalát. Emily sa tak dobre už dlho nenajedla. Po večeri jej mama všetko upratala a Ben ju tlačil k stromčeku. Ben si kľakol k nemu a začal jej podávať darčeky. Väčšina bola jej, ale našlo sa aj niečo, pre jej mamu, babičku a Bena. Dostala nový notebook, oblečenie a mobil. Usmievala sa na každého a ďakovala toľko, že sa jej začal pliesť jazyk.

„Tak, a teraz môj dar...“ zašepkala a sama sa odtlačila do svojej izby. Vytiahla zo skrine fotku, ktorú dala zarámovať špeciálne pre mamu. Pozrela sa do usmiatej tváre otca.

„Dokážeš to!“ povedal jej otec a ona si pretrela oči. Jej otec bol na fotografií nehybný a usmiaty. Zrejme sa jej to stalo, ale uvedomila si, že možno nie.

„Tak Emily! Dokážeš to! Počula si otca! Musíš!” povedala si a zaprela sa rukami o vozíček. Veľmi to bolelo, ale postavila sa. V nohách ju pichalo a pálilo, ale zvládla to. Pomaly sa pohybovala, až prešla do obývačky. Nik si ju nevšimol. Pomaly sa k nim blížila a bolesť sa neustále zväčšovala.

„Au!“ sykla, ale zdatne pokračovala. Všetci traja sa naraz otočili a šťastne sa k nej rozbehli. Ben si ju vyhodil do náruče a zatočil sa s ňou.

„Vianočný zázrak...” zašepkala jej babička a od šťastia sa rozplakala.

***

Hnedovlasá žena prudko zabuchla knihu a pozrela sa na svoje deti.

„A Vianočnej rozprávky je koniec! A teraz už bežte spať!“ povedala svojim dvom anjelikom a knihu z názvom: Vianočné príbehy nielen pre detské duše, dala do poličky, kde ostanú do budúceho roku. Zavrela za sebou dvere a myslela na to, ako jej presne tento príbeh, čítavala jej matka vždy na Štedrý Deň.

Autor: Souteze, v rubrice: Povídky » Jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Merry Christmas - Vianočný zázrak: