OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Jednodílné » Diabol a ja (Baby, this is love...) I. časť

09.04.2011 (10:00) • MirrorGirl454 • Povídky » Jednodílné • komentováno 13× • zobrazeno 1840×

„Papa, zlatko, maj sa,“ zašepkala som mu medzi nežnými bozkami do pier.

„Drž sa, miláčik,“ zašepkal zase on.

Odtiahla som sa od neho a povzbudivo sa na neho usmiala.

„A nezabudni, šoféruj opatrne a večer mi, prosím, zavolaj.“

„Nemusíš sa báť, veď vieš, že som zodpovedný vodič, nie?“ zasmial sa, naposledy ma na rozlúčku pobozkal a zmizol.

Na tvári sa mi zjavil spokojný úsmev a pomaly som za ním zavrela dvere. Chcelo sa mi kričať od radosti, chcela som sa roztápať nad tým, akého mám skvelého priateľa, že máme úžasný byt a dobrých susedov. Toto bol pre mňa dokonalý život. Malými skokmi som radostne doskákala do kuchyne a začala pripravovať raňajky.

„Ty mi ešte stále neveríš, čo?“ ozval sa za mnou hlboký mužský hlas.

„Nie,“ zaspievala som jednoducho.

„Mala by si,“ povedal.

Nemusela som sa otáčať, aby som vedela, že na perách má posmešný úsmev.

„Mattew taký nie je,“ povedala zaryto a nevšímala si ho.

„Joan, no tak...“ Vždy, keď ma oslovil menom, prebehli mi, pre mňa z neznámeho dôvodu,  po chrbte zimomriavky. Vždy ma oslovoval s nežnosťou, ktorá sa k nemu nehodila.

Vedela som, že sa na mňa díva, a preto som sa snažila nevšímať si jeho pohľad a ďalej sa venovať vareniu. Nakoniec som to nevydržala a otočila sa.

Predo mnou stál dokonale dokonalý muž, aký kedy kráčal po zemi. Čierne havranie vlasy mal už trochu dlhšie a strapaté, v zelených očiach mu horeli nezbedné ohníčky, perfektne vykrojené pery lemovalo už miernejšie strnisko. Na sebe mal oblečené obyčajné čierne obtiahnuté tričko a roztrhnuté nohavice s reťazami a obuté mal čierne conversy. Ale jeho úsmev bol zo všetkého najkrajší. Príťažlivý, podmanivý, tajomný...

Jediná chyba bola asi tá, že nebol človek, podľa toho, čo mi tvrdil a následne dokazoval, bol diabol.

„Matt taký nie je,“ zašepkala som, ale pomaly som tomu prestávala veriť.

„To budeš radšej veriť tomu slizkému podrazákovi ako mne?“ spýtal sa rozhorčene.

„Áno, radšej budem veriť jemu! Chodíme spolu päť rokov. Päť krásnych rokov a ty sa tu zrazu zjavíš, tvrdíš, že si diabol a že ma Matt podvádza! Tak dobre, verím ti, že si skutočne diabol, aj keď mi asi šibe, ale neklam o Mattovi!“

Pomaly mi dochádzala trpezlivosť. A on sa len zasmial. Hlasno a hystericky. Zrejme som nebola jediná, ktorej pohár trpezlivosti pretiekol. Zdvihol ruku s dlaňou obrátenou nahor.

„Tak sa pozri, čo práve robí tvoj Matt!“ povedal nahnevane a z jeho ruky vyšľahol červený plameň, ktorý sa postupne menil na obraz, na ktorom boli len dve postavy.

„Nie! Okamžite to... to vypni alebo s tým urob čokoľvek, len nech to neklame!“

Oheň zobrazoval moju najväčšiu nočnú moru. Matt s nejakou cundrou, ako ma podvádza.

„Ale toto práve robí!“ skríkol a obraz zmizol.

Smutne zvesil ruky pozdĺž tela.

„Zajtra bude meškať. Nevráti sa hneď ráno, ale až večer, presne o 20: 43, ak mu rozopneš košeľu, zbadáš červený fľak, ktorý nazývate cucflek a v kufri bude mať omylom pribalenú podprsenku svojej dámy,“ vravel a ja som len tvrdohlavo krútila hlavou. Pristúpil ku mne a vďaka tomu mohla cítiť horúčavu jeho tela.

„A ak chceš počuť podrobnosti, bude červená a čipkovaná...“ zašepkal zvrhlo, temne sa usmial a zmizol.

Zamračila som sa, otočila sa a venovala sa znovu raňajkám. Mala som na neho také nervy. Snažila som sa upokojiť myšlienkou, že toto všetko je len hlúpy, o chvíľu skončí a ja sa zobudím vedľa pokojne oddychujúceho Matta. Že žiadny Eric neprišiel a netvrdil mi, že je diabol a že ma môj priateľ podvádza! Bolo to predsa absurdné. Žiadny diabol neexistuje, veď ani neverím v nebo, tak prečo by potom malo existovať peklo?

„Som si istý, že som už predtým tento pohľad videl
tisíckrát a aj o milión viac
koľko klamstiev povedal tento krát?
koľkokrát to zase prehnal (prekročil hranicu)

je niečo ozajstné za tou maskou?
niečo pravdivé, o čom nevieme?“

Ozval sa za mnou Ericov spev. Takto ma vytáčal už druhý deň. Papriku, ktorú som krájala, som začala krájať rýchlejšie. Ani som si nevšimla ako, zrazu sa nôž namiesto do papriky, zarezával do mojej ruky. Skôr, ako sa mi z pier stihlo vydrať tiché au, jeho horúce telo sa pritláčalo k môjmu, zozadu ma objímal a jemnými prstami prechádzal po krvácajúcej rane. Na mieste, kde krv tiekla najviac som cítila príjemné teplo a šteklenie a rana sa po chvíľke začala pomaly zmenšovať, až nakoniec úplne zmizla.

„A možno jedného dňa vyrastieš

A možno jedného dňa pochopíš

A možno jedného dňa prestaneš plakať a pôjdeš ďalej...“ zašepkal a zmizol.

Nestihla som sa ani poďakovať...

_

„Nevieš zaspať, čo?“ ozval sa jeho hlboký hlas tesne pri mojom uchu a posmešný tón  v jeho hlase sa nedal prehliadnuť.

Len som sa zmračila a otočila chrbtom k nemu. Vôbec mu nevadilo, že leží v mojej a Mattovej posteli a už vôbec nie, že leží na Mattovej polovičke.

„No tak, priznaj sa. Chce sa ti spať, ale vždy, keď zatvoríš oči, vidíš svojho Matta, ako ťa podvádza...“ šepkal temne a mne po chrbte prebehli zimomriavky.

Prudko som zatvorila oči a zakrútila hlavou.

„Nie,“ spýtal sa a tentokrát sa aj zasmial.

Odtiahla som sa od neho a prehodila cez seba deku, aby bola medzi nami dvoma aspoň nejaké stena.

„A keď nemyslíš na Matta, na koho potom? Hádam nie na mňa?“

_

Nepohnuto som sedela a vyčkávala. Presne, ako povedal Eric, Matt meškal. Bolo 20:42 a ja som tú jednu minútu nedokázala vydržať. A keď sa konečne na mobile dvojka premenila na trojku, v zámku zaštrngotal známy zvuk Mattových kľúčov. Vyskočila som zo stoličky a utekala do predsiene.  Takmer som sa zrazila s Mattom, jeho žiarivým úsmevom a roztvorenou náručou. Všetko som ignorovala, len sa k nemu prihrnula ako veľká voda a začal mu rozopínať košeľu. Stačilo rozopnúť dva vrchné gombíky a na mňa sa škodoradostne usmial červený fliačik. Šokovane som sa na Matta pozrela a vrhla sa k jeho kufru.  Začala som sa v ňom zbesilo prehrabávať a keď som konečne našla to, čo mi našepkal Eric, nemohla som uveriť vlastným očiam. Vzala som ju do ruky a pridržala mu ju pred hnusným, podrazáckym ksichtom.

„Toto je čo?“ skríkla som na neho.

Ani sa nesnažil brániť! To mu na mne až tak málo záležalo? Hodila som do neho tú odpornú špinavú podprsenku a pristúpila k nemu bližšie. Rozohnala som sa a strelila mu takú facku, akú chlapec určite v živote nedostal.  Na líci mu ostali otlačené štyri prsty.

Utiekla som do spálne a začala hádzať všetky potrebné veci do malého kufríka.

„Kam ideš?“ spýtal sa tvrdo za mnou Matt.

„Čo najďalej od teba, ty hajzel," skríkla som a a takmer vrazila do stola, kde mal notebook s veľmi dôležitými dokumentmi.

„Dávaj láskavo pozor!“ povedal a okamžite si uvedomil, že toto prehnal.

Ak by som pohľadom vedela vraždiť, ležal by dávno mŕtvy. Pohľad mi zablúdil k rohu izby, kde mal odloženú baseballovú pálku „pre prípadné problémy“. Pozrela som sa znovu naňho a on pochopil.

„O nie, nie, nie, nie, prosím, nie!“ začal škemrať a to ma vyburcovalo ešte viac.

Vzala som pálku pevne do rúk, zahnala sa ňou a rozmlátila notebook na milión kúskov.  Od hnevu som prerývane dýchala, odhodila pálku a vzala do rúk kufor. Predtým, než som vybehla z bytu, som si stihla vziať ešte Ray Banky, mobil a kľúče od auta. Bez slova, so slzami na krajíčku a s hrdo vztýčenou hlavou som vyšla z bytu a zabuchla za sebou dvere. Bez jediného slova som strnulo zišla po schodoch, vybehla z brány a nešikovne nasadla do auta. Po pár minútach som konečne vyšla z mesta a jazdila len po diaľnici, na ktorej som dala voľný priechod slzám. Zapadajúce slnko mi svietilo do očí a cez slzy som už takmer nič nevidela. Zišla som z diaľnice na obyčajnú poľnú cestu, ktorá viedla popri lánoch s poliami. Šla som viac ako pätnásť minút a okolo neprešlo žiadne auto. Odbočila som na krajnicu, zastavila, vypla motor a oprela si hlavu o volant. V tichu auta sa ozývali len moje tiché vzlyky a zvuk sĺz dopadajúcich na dlážku auta.

Takmer som nevnímala, ako sa zrazu prudko otvorili dvere chevroletu, niečie ruky mi rozopli bezpečnostný pás a pomaly a opatrne ma vybrali auta. Privinuli si ma k pevnému pružnému telu a ja som ucítila vôňu dymu po cigaretách, vody po holení a aviváži. Automaticky som sa k neznámemu privinula tesnejšie a zaborila tvár do jeho trička, aby som mohla vdychovať jeho úžasnú zmes vôní, ktoré dohromady dávali niečo neuveriteľné.

Neznámy otvoril dvere na zadnom sedadle a nežne ma položil na sedadlo. Bez jeho rúk som nemala žiadnu oporu a tak som sa len hodila a ležala. Počula som tiché vzdychnutie a potom si neznámy ľahol vedľa mňa. Nejako sa mu podarilo zavrieť dvere. Ležala som chrbtom k nemu a tvárou k operadlám sedadiel a preto ma zozadu objal. Spokojne som vzdychla a nechala sa unášať opojnou vôňou a blízkosťou neznámeho.

_

Ráno som sa prebudila na to, že mi strašne treští v hlave, bolí ma chrbát a do očí mi svieti protivné vychádzajúce slnko. Nespokojne som niečo zamrmlala a chcela vstať z postele, ale zistila som, že neležím na posteli, ale na zadom sedadle môjho chevroletu a niekto leží hneď pri mne, zozadu ma objíma a pritláča si ma k telu. Okamžite som vystrašene precitla, modlila sa a dúfala, že som včera nespravila žiadnu hlúposť.

„Dobré ráno,“ zašepkal mi tesne pri uchu hlboký, avšak tentoraz chrapľavý hlas, čím bol efekt ešte viac príťažlivý.

„Eric?!“ takmer som vykríkla.

„Uhm...“ zamumlal a ďalej spokojne ležal.

„Eric! Okamžite ma pusti!“

Ako na protest ma objal ešte pevnejšie a nesúhlasne zaboril tvár do mojich vlasov.

„Eric!“ zašepkala som, ale už nie tak rozhodne ako predtým. Jeho blízkosť na mňa začínala pôsobiť.

„No tak, Joan, priznaj si, že sa ti to páči,“ vydýchol a ja som na pokožke na krku ucítila jeho horúci dych.

„Nepáči!“ povedala som, aj keď obom nám bolo jasné, že to nie je pravda.

„Klamať sa nemá,“ zasmial sa a konečne ma pustil.

Ako zázrakom sa mi podarilo vyhrabať sa z auta. Trochu som sa poprechádzala, aby mi v stuhnutých nohách začala znovu prúdiť krv.

„Tak čo, ideš už?“ zakričal na mňa Eric, keďže som bola pár metrov od auta.

Opieral sa o otvorené dvere na strane spolujazdca, na očiach mal Ray Banky, ale nie také, aké mám ja a usmieval sa.

„Ale šoférujem ja!“ zakričala som a pomalým krokom sa vybrala k autu.

Nasadla som, pripútala sa, nasadila si Ray Ban, zapla rádio a mohlo sa štartovať. Vyšli sme späť na diaľnicu, na ktorej okolo nás prúdilo veľké množstvo osobných, ale aj nákladných áut. Ale nie tak veľa, aby vznikla zápcha. Jazdu som si začala užívať. Po očku so, začala sledovať Erica. Vlastne, skôr jeho profil. V rádiu práve hrali pieseň z najnovšieho albumu Avril.

„Milujem tvoj úsmev,

Milujem tvoju auru,

Milujem tvoj štýl...“

Vtedy sa ku mne Eric otočil a žiarivo sa usmial. Roztápala som sa pri ňom, pohľadom ma uväznil. Načisto som stratila hlavu. Dokázala som vnímať len to, ako neuveriteľne ma tento muž priťahuje. Nahol sa ku mne tak blízko, že by ma mohol pobozkať, ak by chcel.

„Darling, možno by si mala radšej pozorovať cestu ako mňa, ak sa nechceš zabiť,“ zašepkal a prudko trhol volantom doprava.

Šokovane som sa pozrela do spätného zrkadla a zistila, že kým som ho pozorovala, prešli sme do protismeru a oproti nám sa rútil obrovský kamión. Začervenala som sa a on sa zasmial. Zamračila som sa a urazene od neho odvrátila tvár.

„Čo keby som teraz radšej šoféroval ja?“ spýtal sa a ja som spočiatku chcela protestovať, ale tón jeho hlasu ma okamžite umlčal.

Len som si otrávene povzdychla a zašla na krajnicu, aby sme sa mohli vymeniť. Sadla som si na sedadlo spolujazdca, pripla si pás a našla si čo najpohodlnejšiu polohu, aby som ho mohla pozorovať. On sa len naďalej usmieval sa.

„Prečo si to urobil?“ spýtala som sa a prerušila tak príjemné ticho, ktoré doteraz panovalo.

„Ak by si riadila aj naďalej, zabila by si nás, to je isté.“

„Ja som sa nepýtala, prečo si sa so mnou vymenil.“

„A čo si tým potom myslela?“

„Ty vieš veľmi dobre, na čo som myslela, keď som sa ťa pýtala.“

„Netuším, o čom to hovoríš.“

„Prečo si mi povedal, že ma Matt podvádza?“ spýtala som sa tak konkrétne, že sa tomu nemohol vyhnúť.

„Podvádzal ťa z inou ženou, mala si právo o tom vedieť,“ povedal jednoducho.

„Ale veď na svete žije toľko žien, ktoré ich priatelia, snúbenci, či manželia podvádzajú, tak prečo práve ja?“

„To je tajomstvo.“

„Nie si už aj tak dosť tajomný?“

„Ja predsa nie som tajomný. Vieš o mne veľa.“

„To, že si diabol nie je veľa, ja totižto nič viac neviem,“ zašepkala som nedočkavo.

„Tak sa pýtaj na čokoľvek a ja ti odpoviem.“

„Prečo si to urobil?“

„Na čokoľvek okrem tohto.“

Sklamane som sa zamračila, ale okamžite sa usmiala, taká možnosť sa mi predsa nemusí znovu objaviť.

„Tak dobre, no... Aký je tvoj najobľúbenejší film?“ spýtala som sa prvé, čo ma napadlo.

„Nemám veľmi rád filmy, radšej čítam.“

„Ty čítaš? A čo čítaš najradšej? Aká je tvoja obľúbená kniha? A spisovateľ?“

„Je toho veľa, čo čítam, takže ti neviem odpovedať...“

„A... čo jedlo?“

„No... najradšej mám jahody.“

„A šport?“

„Baseball.“

„Koľko si mal žien?“

„Veľmi veľa.“

„A vzťahov?“

„Ani jeden.“

Šokovane som sa na neho pozrela a cítila, ako sa mi ústa otvárajú dokorán. Pozrel sa na mňa a usmial sa.

„Si strašne zlatá, keď sa hneváš, keď niečomu nerozumieš a keď neveríš,“ povedal so smiechom.

„Neverím!“

„Vážne! Žien som mal veľa. Veľmi veľa. Ale všetky len na uspokojenie. Žiadny vzťah.“

„Stále neverím! Prečo?“

„Žiadna nebola taká, s ktorou by som chcel mať niečo viac. Vtedy som žiadnu takú ženu nepoznal...“

„A teraz poznáš?“

Záhadne sa na mňa usmial.

„Súrodenci?“

„Žiadny, ale Lee a Stu sú ako moji bratia.“

„Lee a Stu?“

„Dvaja démoni...“ odpoveď.

Začala som si viac všímať tetovania, ktoré mal na rukách a na krku...

„Koľko máš tetovaní?“

„Na rukách, tie vidíš, na krku, to tiež a ešte na podbrušku...“

„Na podbrušku?“ spýtala som sa šokovane?“

„Neveríš? Mám ti ich ukázať?“ šibalsky sa na mňa usmial a v očiach mu zaiskrilo.

Len som bez slova pokrútila hlavou. Vedela som, že pri obzeraní by to určite nezostalo...

„A domáci miláčikovia?“

„Mal som suchozemskú korytnačku...“

„Mal?“

„Mal. Stu a Lee sa nudili a... ďalej radšej nevysvetľujem...“

Pobavene som sa usmiala, oprela sa o sedadlo a ticho ho pozorovala.

„Toto je to, prečo sa usmievam...“

Autor: MirrorGirl454 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Diabol a ja (Baby, this is love...) I. časť :