OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Jednodílné » Čo stojí za značkou: Toto bolo iba varovanie!

17.11.2012 (10:00) • SharonBalmore • Povídky » Jednodílné • komentováno 1× • zobrazeno 936×

Vzala som do ruky najbližší konár, ktorý by sa dal použiť na obranu. Predo mnou stála obluda, ktorú by ste si nevedeli predstaviť ani v sne. Z kostry sa jej odlupovali usušené kusy mäsa, namiesto obyčajnej ľudskej hlavy mala iba lebku a veľké očné buľvy, v ktorých sa odohrávala smrť. Pravú ruku nemala a namiesto ľavej mala divnú zbraň podobnú pištoli.

Pohybovala sa pomaly, ale každý jej pohyb v tomto teréne mi čím ďalej tým viac zaručoval smrť. Ohnala sa tou divnou zbraňou a ja som si uvedomila, že toto vôbec nebude dobré. Zdalo sa mi, ako by sa na mojej nešikovnosti smiala. A to som si nechcela nechať páčiť.

„No počkaj, ty obluda!“ zasyčala som.

Chcela som ju kopnúť, ale uhla sa. Znovu a znovu som sa pokúšala uštedriť jej úder, ale buď sa uhla, alebo ho odrazila. Už – už sa mi zdala nesmrteľná, keď sa mi konečne podarilo poriadne ju udrieť do rebier. Trochu sa ohla, ale potom sa vyrovnala a nahnevanejšia zaútočila.

Zrazu som videla ako sa z jej úst valí krv. Prišlo mi dosť zle a uvedomila som si, že mi srdce búcha ako o život. Síce tu išlo o život. Krv jej začala zalievať aj plecia a rinula sa jej aj cez rebrá, čo bolo dosť nechutné.

Otočila som sa a utekala som tak rýchlo, čo mi nohy stačili. Ale dobiehala ma a dobiehala. V jednu chvíľu som dokonca chcela vyliezť na strom, ale nakoniec som uznala, že by mi to nijak nepomohlo. Bežala som ďalej a míňala som stromy.

Zrazu sa mi zaplietli nohy a dopadla som do zhnitého lístia. Vypľula som to, čo sa mi dostalo do úst a chcela som pokračovať. Ale keď som sa chystala postaviť, čiasi noha sa postavila na môj chrbát. Hneď som vedela koho noha to bola.

Zavrela som oči a čakala som. Čakala som na istú smrť!

„Saski!“ udrel do mňa môj spolu dobrodruh Zac.

So strachom som pomaly otvorila jedno oko a keď som si uvedomila, že to bola iba moja predstava, tak som s pokojom otvorila aj druhé. Pokrútila som hlavou. Predo mnou stála značka.

Varovanie: nevchádzať

Ak vojdete, ja som vás varoval!

Pokrútila som hlavou. Prišla som sem na to, aby som objavila tajné časti tohto lesa a nie aby som sa bála za každou značkou, kde sa píše nejaké varovanie. Prišla som sem na dobrodružstvo a nie na strach. A predsa len – čo by sa tu mohlo stať?

Ako sme tak kráčali, tak sme míňali tucet ďalších podobných značiek. Nikto z nás si nevšimol, kedy presne prestali a kedy všetko naokolo prestalo. Všetko sme si všimli až keď sa pred nami zjavila obluda. Obluda, ktorá nemala pravú ruku a namiesto ľavej mala zbraň podobnú pištoli.

Tento krát som sa nesnažila bojovať. Zhodila som zo seba všetku nálož a chcela som utekať. Ale bolo neskoro. Obluda vystrelila a Zac padol k zemi. Potom obluda zmizla.

Všimla som si ešte jednu značku, ktorá bola na strome, hneď predo mnou. A možno sa mi to iba zdalo, ale možno to bola pravda. Zdalo sa mi totiž, že to bolo písané krvou. Zacovou krvou!

Toto bolo iba varovanie!

Autor: SharonBalmore (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Čo stojí za značkou: Toto bolo iba varovanie!: