OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Jednodílné » FanFiction Harry Potter » Štúdium na Rokforte

08.10.2013 (11:00) • • Povídky » Jednodílné » FanFiction Harry Potter • komentováno 4× • zobrazeno 1480×

   Konečne sa mi podarilo ten nábytok dostať dovnútra. Už nikdy sa nebudem sťahovať, NIKDY! Celá unavená som sa zošuchla na zem..

   Zaujímalo by ma, aký budú moji budúci spolužiaci. Vždy som sa chcela dostať na Rokfort, ale stále nemôžem uveriť tomu, že ma prijali.

   Z mojich myšlienok ma vytrhol vibrujúci mobil. Zobrala som ho do ruky a pozrela sa na ukrutne žiariaci displej.

   „Už zasa?“ Vzdychla som si.

   Ako ma mohol takto podraziť?! Prerezávala som si cestu pomedzi valiacich sa študentov. Myslela som si, že mi nebude robiť takéto hnusné podrazy. Chcela som sa na Rokfort dostať sama a on, milosť pán, to zariadi, pretože nejaký ďalší idiot si objedná vraždu na zákazku a ja mám urobiť tú špinavú robotu za neho! Nech si ho zabije sám, keď je taký žhavý do toho aby mi organizoval život.

   Vrhala som naštvané pohľady na koho sa dalo.

   Až po tom ako sa chodba celkom vyprázdnila som si uvedomila, že vôbec neviem kde som. Hodina už dávno začala a ja tu trčím a hnevám sa sama na seba, pretože som si vopred nepozrela rozpisy tried.

   Zrazu však za sebou počujem: „Ahoj. Prepáč, nevieš náhodou kde je učebňa na výrobu elixírov?“ opýtalo sa čiernovlasé dievča zadychčane.

   „Aj ja tam mám práve namierené, ale bohužiaľ som si nepozrela rozpisy tried.“ Povedala som nervózne.

   „Tak to bude problém, pretože ja som na tom rovnako.“ Usmiala sa.

Po 10-tich minútach hľadania-

   Klop, klop!

   „Ďalej!“ ozvalo sa za dverami. Vstúpili sme dovnútra

   „Prepáčte, nevedeli sme nájsť triedu.“ Povedala som, no keď som uvidela, že kto vyučuje výrobu elixírov..

   „No do kýbla!“ ušlo mi.

   „Prosím?“ nadvihol obočie náš riaditeľ H. J. Thomas.

   Hodina ubehla dosť rýchlo, čo som nečakala, lebo zvyčajne na hodinách zaspávam od nudy. A však s pánom riaditeľom Thomasom to bola zábava (teda ak nerátam to, že budeme s čiernovláskou po škole).

   Stále si ma snažil doberať za to že neviem nájsť ani len poondenú učebňu s elixírmi a ja som mu to dvojnásobne oplácala tým, že mu tá korunka na hlave veľmi sekne, a že by si mohol vyskúšať zahrať vo filme „Tajomstvá princezien“.

   Ešte že ma nemôže vyhodiť (aspoň nejaké to plus pri tej nepríjemnosti s tým idiotom Ryanom, ktorý ma tak nechutne podrazil).

   Hodiny ubiehali ako spomalená voda a rýchlosťou plaziacej sa hordy slimákov sme sa dostali na – takmer – koniec prvého dňa na Rokforte (najprv som si musela ešte pretrpieť jednu hodinu po škole s, nikdy nudným, profesorom Harry Jeanom Thomasom).

   Zaklopala som a otvorila dvere. Čiernovláska menom Alisa tam už dávno sedela a počúvala života-berúcu melódiu tikajúcich hodín na stene.

   „Sadni si.“ Nakázal mi pán učiteľ Thomas.

   Hneď ako som si sadla mi zapípal mobil. Snažila som sa to prehlušiť kašľaním, kýchaním, štikútkou, no všetkým možným, ale nepomohlo to. Riaditeľ ukázal na katedru, aby som mu mobil položila tam.

   Neochotne som sa vybrala ku katedre a nechala mu tam svoj drahocenný mobil.

   Keď som si sadla naspäť do lavice, zákerne sa usmial a začal niečo vyťukávať do MÔJHO mobilu. Nadurdene som sedela na stoličke a pozerala sa na škodoradostného riaditeľa.

   Odrazu mi opäť zapípal mobil a podľa riaditeľovho úsmevu som usúdila, že si ide prečítať moju novú správu.

   Nenávistne som na neho pozrela.

   Ale čuduj sa svete, zrazu jeho úsmev ochabol a nahradil ho vážny výraz. „Tu máš mobil a nech sa to viac neopakuje!“ povedal prísnym hlasom a položil ho na okraj katedry. Rýchlo som preň vyskočila, aby si to náhodou nerozmyslel a odniesla si ho do lavice. Nenápadne som si pozrela správu, ktorá ho tak zaskočila a takmer mi odpadla sánka. Pozrela som sa na riaditeľa, ktorý ma intenzívne sledoval a potom na Alisu.

   Odkašľala som si „Môžem ísť na záchod?“ riaditeľ prikývol.

   Vyštartovala som von z učebne a pohotovo som si vytiahla svoj prútik. Dostala som totiž správu, že príšery menom Prázdny, sa potulujú niekde naokolo. A ak by vám to nebolo zrejmé, mojou úlohou je ich zabíjať! Preto ma aj Ryan - môj šéf - poslal na Rokfort.

   Ponáhľala som sa do Zakázaného lesa, keď vtom som za sebou počula tiché zavrčanie. Otočila som sa.

Predo mnou sa týčila obrovská príšera s dierou na miesto srdca a lebkou namiesto hlavy.

   Vrhol sa na mňa, ale ja som bola rýchlejšia.... teda skôr som spomalila čas kúzlom Aresto Momentum a následne som ho trafila kliatbou Avada Kedavra. (Viem, že je to kruté ale tieto potvory si nezaslúžia nič iné, iba smrť!)

   Spokojne som si strčila prútik do puzdra pri boku a vybrala som sa naspäť do hradu. No to som si nevšimla, že je tu ešte jeden Prázdny.

   S hrôzou v očiach som sa otočila na príšeru pripravenú na skok. Keby som mala v tejto chvíli viac času na prežehnanie, prežehnala by som sa. Natiahla som sa po prútiku a v tom momente príšera skočila. Bolo to tak rýchle, že som ani nezaregistrovala čo sa vlastne stalo.

   „Si v poriadku?“ chytil ma niekto za rukáv. Na čo som v dôsledku zo šoku z toho, že už som mŕtva, skríkla nadmerne piskľavým hlasom ako je u mňa bežné.

   „Zoe?“ opýtal sa ma prekvapený dievčenský hlas.

   „Alise?“ opýtala som sa prekvapenejšie než ona.

   „Takže aj ty si z Hollow Slayers?“

   „Ten idiot! Nepovedal mi, že poslal na Rokfort ešte niekoho. Keď sa mi dostane do rúk zabijem ho!“

   Zo zabijáckeho módu ma prebudilo pípanie mobilu.. zasa. Pozrela som sa na odosielateľa- RYAN!

Zabudol som ti povedať, že som na Rokfort poslal ešte niekoho z HS. Viem, že máš tendenciu dostávať sa do problémov, tak som ti vybral spoločníčku, ktorá ťa bude držať pod kontrolou... Volá sa Alise. Je to tvoja nová partnerka a ak budeš mať nejaké otázky tak--- ehm, vybíja sa mi mobil a nebude nabitý tak niekoľko týždňov, možno mesiacov- neviem nájsť nabíjaču, a ani baterku a záhadne sa mi stratila aj SIM počkať, tie posledné dve veci si odmysli.

Tak sa teda maj.

Ryan

   „Ryan, ty kretén!“ zvrieskla som na celý les.

   Večer už som bola taká unavená, že si ani nedokážem predstaviť, ako som sa dostala umytá a prezlečená do postele. Mali sme kvantum domácich úloh a ešte k tomu, hneď ako sme sa s Alise vrátili na hrad nás riaditeľ už očakával s tým jeho typickým úškrnom a s oznamom, že zajtra sme opäť po škole, lebo sme boli na záchode nejako dlho (čo sa mi nezdá fér, pretože dobre vedel, prečo sme boli na záchode tak dlho!).

   Toto ešte len bude zaujímavý školský rok...

Autor: (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Jednodílné » FanFiction Harry Potter

Sdílet

Diskuse pro článek Štúdium na Rokforte: