Kto som? 8.časť • OurStories.cz ~ naše povídky

Takže ste mi dokázali, že poviedku čítate. Som Vám zato nesmierne vďačná. :)Prvý deň v novej škole a sebaľutovanie. Príjemné čítanie praje Alexis. :)

09.02.2014 (13:00) • Alexis8301 • Povídky » Na pokračování » FanFiction The Vampire Diaries • komentováno 3× • zobrazeno 1124×

Ráno som sa zobudila na zvonenie budíka. Pondelok. Jak ja neznášam pondelky. Pustila som si hudbu naplno a vošla do kúpeľne. Pustila som My Songs Know What You Did In The Dark od Fall Out Boy. Veď naokolo nikto nebýva, takže som zobudila maximálne Bonzákov. A to mi ťažkú hlavu nerobí.

Obliekla som si tmavé jeansy a kockovanú košeľu, ktorú som zaviazala na boku. Môj štýl obliekania sa ako mrcha nebudem meniť, ani keď idem na novú školu. Namaľovala som sa a na ústa som si dala červený rúž. Zišla som dole do kuchyne, kde som si spravila toasty a kávu. Keď som dojedla, obliekla som si koženú bundu a nasadla do auta.

V škole bolo kopec ľudí a ja som mala problém zorientovať sa. Nakoniec som našla moju skrinku, z ktorej som vybrala knihu dejepisu. Mimochodom, v tej skrinke mám všetky knihy. Nechala som ich tu v sobotu, keď som odchádzala. Veď načo ich budem brať domov?

Keď zazvonilo, vybrala som sa na toalety. Mám rada veľký nástup, takže prídem tak v strede hodiny. O pätnásť minút neskôr som sa rozhodla, že už si ma všimnú. Vošla som do triedy a všetci otočili hlavu mojím smerom. Ja som sa sebavedomo usmiala a začala s nacvičenou rečou.

„Prepáčte, že meškám, ale stratila som sa. Som Nikol Reidová.”

„V poriadku, sadni si na voľné miesto.” Veď čo iné by mi mohol povedať?

Poobzerala som sa po triede a dávala som si pozor, aby som sa nerozosmiala, keď som uvidela Stefana Salvatoreho. Takže sto-aj-niečo-ročný upír chodí na strednú? Žmurkla som na neho a sadla som si na voľné miesto v poslednej lavici. Je to moje najobľúbenejšie miesto. Mňa nikto nevidí, ale ja vidím každého.

„Takže, otvorte si knihu na strane dvadsaťsedem a urobte si poznámky.” No jasné, urobíme. Klaus povedal, že do školy chodiť musím, tak som tu, ale viac nech odo mňa nechce.

Po nekonečne dlhej hodine som sa rozhodla vzdať to a vyparila som sa do Grillu. Asi by bolo hlúpe očakávať, že tam Damon nebude, ale aj tak som sa modlila, aby tam nebol. Samozrejme, viete ako to dopadlo. Čo som komu urobila?

„Argh, ty.” No, tak to bolo pekné uvítanie.

„Podobne.” Tiež z neho nemám radosť, ale nedávam to najavo. Nemôže sa prispôsobiť?

„Jednu whisky.” Hmm, teraz tu je iný barman ako bol v sobotu. Vzala som si nápoj a vydala sa k môjmu obľúbenému stolu. Whisky som položila na stôl a z tašky som si vybrala notebook. Snáď ste si nemysleli, že tam mám knihy.

Musím zistiť, ako to ide v mojom rodnom mestečku. Zapla som facebook a aká náhodička, Tina je online. Má štýl podobný môjmu. Tiež je vzorná študentka, ktorá cez hodiny dáva pozor.

„Ahoj Tina, ako to tam ide?”

„Ahoj! Bez teba je tu strašná nuda. Nikto tu nerobí party, nikto tu neprovokuje učiteľov a hlavne, nikto tu nemá tvoju slovnú zásobu. A čo ty? Aké to tam je? Máš niekoho? Už si sa preniesla cez Paťa? Mimochodom, Paťo začal chodiť s Tamarou.” To snáď nie! On, môj vyvolený, si začne s mojou najväčšou rivalkou? Vážne?

„Sranduješ? On s ňou? Bléé! Je to tu pekne nudné a je tu len jeden bar! Len jeden bar, chápeš to? A navyše mi tu jeden idiot žerie nervy! A nie, zatiaľ nikoho nemám a teraz som sa cez Paťa už určite preniesla. Ako mi to mohol spraviť? A s ňou? Myslím, že ho už v živote nechcem vidieť.”

„Haha, tak to sa tam asi dosť nudíš však? Navyše, zajtra máš osemnásť! To bude tá najväčšia party na svete. Myslím, že asi aj prídem za tebou.”

„Ak prídeš, bude to ten najlepší darček. A áno, bude party a bude to tá najväčšia, najlepšia, najkrajšia a najhlučnejšia party, akú kedy Mystic Falls zažilo. Navyše som našla môjho otca. Žije v New Orleans, ale má tu obrovskú vilu, ktorú prepísal na mňa! Takže mám peniaze, dom, slobodu a navyše nové auto! Je to proste chlapík na pohľadanie!”

„Už sa neviem dočkať! Zajtra som tam! Sms-kou mi pošli adresu. Vidíme sa zajtra! Už musím ísť, Mrkvička asi tuší, že sa nevenujem jeho výkladu o exo-neviem-akých reakciách. Pá, zajtra!”

„Tak pá!”

Odložila som notebook a začala som premýšľať o party. Musí to byť proste bomba. Tinu uvidím iba raz za čas, tak to musíme osláviť. Pozrela som na hodinky, ktoré ukazovali pol jednej. To už by mi teoreticky mohla škola končiť. Ach, zase budem musieť prejsť popri Damonovy.

„Nejaký vtáčik mi pošepkal, že zajtra máš narodeniny.” Odkiaľ to, dopekla, vie?

„Tak by ma zaujímalo, ktorý vtáčik by to len mohol byť?”

„A nie je to jedno?” Nie.

„Ani nie, ako mám potom vedieť, ktorý druh treba vyhubiť?”

„Myslím, že si to nechám pre seba.”

„Fajn, tak začnem s vranou. Maj sa!”

Vyšla som z Grillu, nasadla do auta a namierila som si to domov. Keď som vstúpila dnu, začala som konať.

„Vy dvaja, kde ste?” Predo mnou sa objavili dve gorilky.

„Ako sa voláte?”

„Ja som Patrícius a toto je Matúš,” odpovedala mi hnedovlasá gorilka.

„Skvelé, takže Pat a Mat. Čo viac som si mohla priať? Každopádne, zakázal Klaus nejaké menšie akcie?”

„Myslím, že nie.”

„Fajn, môžete ísť.” Keby niečo, pýtala som sa.

Vyšliapala som do mojej izby a unavene som sa zvalila na posteľ. Tie schody ma raz zabijú. Vošla som do kúpeľne a začala napúšťať vaňu. Potrebujem trochu relaxu a ticho. Vzala som knihu z izby, vošla som do kúpeľne a pre istotu som sa aj zamkla. Kto vie, možno sú Pat a Mat úchylní. Ľahla som si dnu a zavrela som oči. Začala som rozmýšľať.

Mám vôbec šancu na normálny život v tomto meste? V meste kde sú upíry, vlkolaci a čarodejnice? Mám šancu na normálny život, keď som dcéra Klausa Mikaelsona? Prečo som proste nemohla byť normálna? Teraz by som sa určite niekde upíjala žiaľom, pretože si Paťo vybral Tamaru. A možno by si vybral mňa, ale to by som tam musela byť.

Nemôžem ísť za mamou a sťažovať sa, že mi Tamara zase vzala niečo, na čom mi záležalo. Nemôžem ísť k Tine a zjesť jej všetku zmrzlinu, ktorú má. Môžem akurát nakričať na Pata a Mata, pretože niečo neurobili alebo naopak, pretože niečo urobili. Môžem mať všetko, čo chcem, ale už nemôžem mať to, čo potrebujem. Už nemôžem mať rodinu. Klaus je niekde v New Orleans a robí tam bohvie čo. Ja nechcem takýto život. Chcem byť normálna.

« Předchozí díl Následující díl »

Autor: Alexis8301, v rubrice: Povídky » Na pokračování » FanFiction The Vampire Diaries