OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » FanFiction The Vampire Diaries » Kto som? 6. časť



Kto som? 6. časťTakže, táto kapitola už bola napísaná, ale potom som dostala lepší nápad a tak som ju musela celú prerobiť. Prosím, zanechajte aspoň smajlíka.
Príjemné čítanie praje Alexis.

„Pozri, nechcem ťa rušiť od spomienok, ale je tu taký menší problémik. Vážne maličký, ale ide mi minimálne o život. Takže, prečo po pohryznutí upírom zomieram?”

„Kto ťa pohrýzol?”

„Damon Idiot Salvatore.”

„Nezomrieš. Toto ťa nezabije.”

„No, tak to je divné. Pretože ja sa cítim minimálne ako na smrteľnej posteli.”

„To prejde.”

„A kedy? Myslím, kedy sa budem môcť aspoň nadýchnuť alebo prestanem kašľať krv?” Už mi to lezie na nervy. Mám od krvi moje obľúbené jeansy.

„To neviem. Záleží to na tebe. Skús sa ukľudniť alebo zaspať.” Jemu sa to ľahko povie. Pche, skús zaspať. A akú mám istotu, že sa v spánku neudusím? Alebo, že ma neudusí on?

„Takže, ty si môj otec?”

„Asi to tak bude.” To je teda výhra.

„A ako sa zo mňa stane hybrid?”

„Ak zabiješ nejakého človeka a potom sa napiješ jeho krvi. Ale musí to byť v splne. Potom odpadneš a preberieš sa ako hybrid.”

„Ale mama bola lovkyňa. Čo ak to nebude fungovať?”

„Tak odpadneš a preberieš sa ako človek.” No, to mi mohlo dôjsť.

Zrazu ma neuveriteľne začala bolieť hlava. Ako keby mi do nej búchali kladivom. A to betónovým kladivom. Tak ma napadá, existuje vôbec betónové kladivo? Chytila som sa za hlavu a skrčila sa do klbka. Určite som vyzerala ako blázon. 

„Čo, do pekla, to má znamenať? Prečo ma tak bolí hlava?” Nemohla som dopovedať vetu, lebo som začala kričať od bolesti. Klaus sa ku mne bleskurýchlo presunul a vzal ma do náruče.

„Nikol, upokoj sa. Dýchaj.” To fakt pomohlo. Začala som sa ukľudňovať a bolesť ustupovala. Bohužiaľ ju vystriedala triaška. Ja proste nemôžem mať pokoj, však? Privinul si ma bližšie k sebe a ešte silnejšie ma objal. Potom nás prikryl dekou. Neviem ako, ale asi som zaspala.

Keď som sa prebrala, už mi bolo lepšie. Cítila som sa ako po poriadnej party, ale žila som. Hlava ma stále trochu bolela, no nebolo to ani zďaleka ako včera. Poobzerala som sa, kde to som. Nebola som v tej hotelovej izbe. A ani Klausa som nikde nevidela. Bola to veľká izba, zariadená to svetložltej. Veľká posteľ, dve skrine a komoda s veľkým zrkadlom.

„Klaus?” skúsila som zavolať a pritom som sa postavila z postele. Oblečená som bola ako včera. Prešla som k zrkadlu. Vyzerala som hrozne. Našťastie som našla kúpeľňu, kde som sa ako tak dala do poriadku.

Keď som vyšla z kúpeľne, na posteli už sedel Klaus.

„Kde to sme?” spýtala som sa otázku, ktorá mi behá po rozume už odkedy som sa prebrala. Takže asi takých desať minút.

„V mojom starom sídle v Mystic Falls. Ako ti je?”  Mizerne, hrozne, zle... vedela by som vymenovať ešte kopec synoným, ale to by ho asi nezaujímalo.

„Bolo už aj lepšie.”

„Nikol, ja tu nemôžem ostať. V New Orleans mám povinnosti. Chcem vedieť, či pôjdeš so mnou alebo ostaneš tu.” Tak, toto chce veľmi dobre uvážiť.

„Dokedy sa mám rozhodnúť?”

„Najlepšie by bolo do večera.” Takže mám na to jeden deň. Skvelé!

„Dobre. Večer ti poviem, ako som sa rozhodla.”

„Fajn a teraz, nie si hladná?” Ani som si to neuvedomila, ale naposledy som jedla asi keď som prišla.

„Trochu.” Trochu viac.

„Tak poď dole, je tam prichystaný stôl.”

„A nemáš tu nejaké oblečenie? Toto je celé od krvi.”

„V skrini.”

„Ďakujem,” povedala som a prešla ku skrini. On sa usmial a odišiel.

Skriňa bola plná značkového oblečenia, na ktoré by som nezarobila ani keby som bola prezidentom. Vybrala som si tmavomodré úzke rifle a žlté tielko. Vlasy som nechala rozpustené.

Keď som zišla dole, Klaus už sedel za stolom. Ja som si sadla oproti nemu a začala uvažovať nad jeho ponukou. Bolo by dobré byť stále po boku Klausa, ale aj nebezpečné. Predsa len, má veľa nepriateľov a on je nesmrteľný. Ja som len človek a jeho slabina.

Na druhú stranu v Mystic Falls by som mohla chodiť do školy, nájsť si priateľov a žiť celkom normálny život v centre nadprirodzeného sveta. Ale je tu aj Damon a Stefan, ktorí by mi nedali pokoj, kým by sa nedozvedeli, že som Klausova dcéra a potom by sa mu najprv vyhrážali a on by ich zabil alebo oni by zabili mňa a potom Klaus ich. No, v obidvoch verziách skončia mŕtvi. 

„Nad čím rozmýšľaš?” spýtal sa Klaus.

„Nad tvojou ponukou.”

„Nikol, ak nechceš, nemusíš ísť. Je to na tebe.” To je ten problém. Ja som veľmi nerozhodný človek.

„Ja viem a chcela by som ísť s tebou. Ale New Orleans je mesto preplnené upírmi a ja sa nechcem báť vyjsť na ulicu alebo zomrieť, pretože sa ti chce niekto pomstiť. V Mystic Falls by som mohla dokončiť školu, nájsť si priateľov, ale aj tu sú upíri a nebol by si tu ty. Proste neviem, čo mám robiť.” On sa zatváril prekvapene a potom sa usmial.

„A čo keby si dokončila školu, skúsila si život tu a potom sa rozhodnúť? Ja by som sa zatiaľ pokúsil spraviť New Orleans bezpečnejším.” 

„Je to dobrý nápad, ale nebude ti to vadiť?”

„Bude, ale robím to pre teba. Samozrejme, že by som bol radšej, ak by si bola pri mne a ja by som na teba mohol dávať pozor, ale máš pravdu. Je to tam nebezpečné a ja nechcem, aby sa ti niečo stalo. A navyše mám šancu, že o rok prídeš už natrvalo,” dopovedal a usmial sa na mňa. A zase má pravdu.

„Tak fajn.” Na nič iné som sa nezmohla. „Ale odchádzaš až večer, však?” Pousmial sa a prikývol.

„Mám ešte jednu otázku.”

„Prosím, pýtaj sa.”

„Ako je možné, že po uhryznutí upírom som skoro zomrela?” zasekol sa v pohybe a nad niečím rozmýšľal. Asi ho to zaskočilo.

„To je preto, že tvoja mama bola lovec a keď lovca uhryzie upír, starší ako stopäťdesiat rokov, tak zomrie. Ale ty nemáš len lovecké gény ale aj vlkolačie a upírie, takže ťa to nezabilo. Normálneho lovca to zabije.” To je divné, ešte som o tom nepočula. Ak to je pravda, prečo by mi to mama nepovedala? 

„A to funguje, aj keď nie som premenená? Nato stačia gény?”

„Áno. Teda u upírov nie, pretože nikto v sebe nemá upírie gény. Okrem teba. Ale u vlkolakov to funguje. Počujú zreteľnejšie a sú o trochu rýchlejší ako obyčajný človek.” Ani o tomto som ešte nepočula. Musím sa toho ešte veľa naučiť.


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Kto som? 6. časť:

1. MarryAnn přispěvatel
05.02.2014 [18:20]

MarryAnn Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!