Kto som? 5. časť • OurStories.cz ~ naše povídky

V tejto kapitole sa Nikol poháda s Damonom a príde na nejakú teóriu ohľadom jej pôvodu. Konečne na scénu prichádza Klaus a s ním aj Nikolina minulosť. Prosím, kto číta, zanechajte aspoň smajlíka. :) -Alexis. ;)

02.02.2014 (13:00) • Alexis8301 • Povídky » Na pokračování » FanFiction The Vampire Diaries • komentováno 2× • zobrazeno 1227×

Pohľad Nikol:

Keď som sa prebrala, bolelo ma celé telo. Ešte horšie, ako keď ma pohrýzol Damon. Točila sa mi hlava a videla som pred sebou spomienky. Moje spomienky na rodičov. Boli sme šťastní. A potom sa stala tá nehoda.

„Mami, idem von. Do jedenástej by som tu mala byť, ale nezaručujem to. Keby niečo, volaj. Ahoj!”

V bare ma už čakala moja najlepšia kamarátka Tina a jej priateľ Adam. A potom tam bol Paťo. Páčila sa mi už odkedy sme nastúpili na rovnakú školu. No, vlastne to bolo osemročné gymnázium, ale keďže na mojej starej škole bolo priveľa "učiteľských detí", rozhodla som sa odísť. Odišla polovica našej vtedajšej triedy a na gymnáziu sme sa ešte viac spojili. Tam sa dala Tina dohromady s Adamom. Adam je môj najlepší kamarát už od škôlky.

„Tak tu si, už sme sa báli, že neprídeš.”

„Ja a neprísť do baru? Vieš, ako by vodka plakala?”

Všetci sme sa zasmiali a odišli k stolu. A mne potom zazvonil telefón. Volala mi mama.

„Áno? Mami?” neodpovedala mi a tak som to nechala tak.

Keď som v noci prišla domov, všade bola krv a mama ležala v kuchyni na zemi. Krk mala potrhaný. Vybehla som do svojej izby a zavrela sa v kúpeľni. Tam som si sadla pod umývadlo a sedela tam do rána. Potom prišla babka a keď to uvidela, zavolala políciu. Mňa našli až o dve hodiny. Stále som mala pred sebou obraz ich tiel. Na to sa nedá zabudnúť.

„Mama!” S trhnutím som sa posadila, čo sa neosvedčilo ako najlepší nápad. Zatočila sa mi hlava a videla som rozmazane.

„Nikol? Čo sa tam dole stalo?” spýtal sa Damon.

„Neviem. Nedáš mi trochu tvojej zázračnej upírskej krvi?”

„Čo ja viem, moja krv je nevyčísliteľnej hodnoty.” Jasné, ako inak.

„Pekne prosím?” skúsila som to po dobrom.

„Hmm a prečo by som to robil?”

„Vieš čo? Kašli na to.” Aká irónia. Ako na povel som začala kašľať a dusiť sa.

„Zavolaj Klausa Mikaelsona.” On je asi môj otec. On má aj vlkolačie gény a vlkolaci sa môžu rozmnožovať. Ostatní Mikaelsonovci sú len upíry. On je hybrid.

„Načo? Načo by som do svojho domu volal najobávanejšieho hybrida na svete!?”

„Pretože je to tisícročný hybrid a asi bude vedieť, čo mi je! Tak ho, dopekla, zavolaj!”

„Ani nápad!”

„Fajn!”

Postavila som sa a pridržiavala sa steny. Keď som schádzala dole po schodoch, pridržiavala som sa zábradlia. Takto asi ďaleko nedôjdem, ale čo, stačí mi vyjsť pred dom. Povedal, že ho nechce v dome nie?

„Kam ideš?” A zrazu sa stará. Mám chuť ho roztrhať na kúsky. Chcem od neho jednu posratú vec a ani to nespraví!

„Do pekla alebo možno do hotela. Uvidíme, kto bude rýchlejší, Satan alebo ja. Ale typujem to na Satana.”

„Nikam nejdeš!”

„Damon, ty nie si môj otec! Toho som ani nemala! Nemáš najmenšie právo mi rozkazovať! A ja zomieram! Je to moja jediná nádej! Takže nazdar v pekle!”

Každú vetu som vyslovila osobitne a pomalým, veľmi pomalým krokom som sa dostala k dverám. Otvorila som ich a vonku bola stále tma.

Super, už asi meškám do práce. Vytiahla som mobil a pozrela sa na hodinky. Štyri ráno, skvelé. Najlepší čas chodiť polomŕtva po lese. Damon ma našťastie už nechal tak. No, odviezť ma ešte mohol, ale ako chce.

Došla som až do malého hotela, kde som si objednala izbu. Recepčná na mňa pozerala, ako na zjavenie, ale tak som vyzerala. Po ceste som nespočetne krát spadla, po tvári a rukách som mala krv a odreniny a, samozrejme, som v jednom kuse kašľala, takže sa jej nedivím.

Vyšla som do izby po nekonečne dlhom schodisku a zvalila sa na posteľ. Asi po hodine nič nerobenia a naberania dychu, som sa rozhodla zohnať si číslo na Klausa. No, mohla som s tým začať aj skôr, uznávam. Do mobilu som naťukala jediné číslo, ktoré viem naspamäť.

Našla som ho v jednom liste pre mňa. Začala mi chodiť po maminej smrti. Písalo tam číslo pre prípad núdze, tak dúfam, že si ho ten dotyčný nezmenil. To by mohol byť menší problém. Začalo to zvoniť, takže si ho asi nezmenil. Alebo som si ho zapamätala zle.

„Klaus Mikaelson, ako poslúžim?”

„Snáď dobre. Som Nikoletta Reid Mikaelsonová a mám taký menší problém. Adresu pošlem sms-kou. Tak zatiaľ.”

Už tu čakám dve hodiny a zhoršuje sa to. Už vykašlávam krv. Dúfam, že sa Klaus ukáže.

Otvorili sa dvere a dnu vstúpil Klaus. Už bolo načase!

„Tak som tu a som tu až z New Orleans, takže, kto si a prečo máš priezvisko Mikaelson!?” Ups, tak asi zmenil bydlisko. Podľa mojich zdrojov mal byť v Mystic Falls. Chybička.

„Pche, tak to by si mohol vedieť. Moja matka sa volala Lana Elizabeth Reidová. Stále nič?”

„Matne si spomínam, ale to nevysvetľuje, prečo máš priezvisko Mikaelson.” Je tu možnosť, že by mu o mne nepovedala? Pretože to by mohol byť problém. A veľký.

„Fajn, tak inak. Ehm...veril by si mi, ak by som povedala, že som tvoja dcéra?”

„Nie.”

„Tak to by si mal začať veriť.”

„To je absúrdne. Ja nemôžem mať deti. Je to nemožné!”

„Je to možné! Si napoly vlkolak a tí sa rozmnožovať môžu!”

„Nie, to nejde!”

„Dobre, tak prečo ste sa s mamou rozišli?”

„Pretože bola tehotná. Podviedla ma!”

„Dopekla, čo to nechápeš? Ona ťa nepodviedla, ona otehotnela s tebou!”

Pohľad Klausa:

Toto sa nemalo stať. Nemala prísť nato, kto je jej otec. A nemôže prísť nato, kto je jej skutočná matka. Bola by mocnejšia než ja. Ak v sebe prebudí hybrida a čarodejnicu, bude najmocnejšia na svete. Ale nevie, že je aj čarodejnica a tak to aj zostane.

Pred sedemnástimi rokmi:

„Niklaus, ja som ťa nepodviedla. Prosím, to dieťa je tvoje!” Michela sa ma snažila presvedčiť, že ja, hybrid, mám dieťa. To je nemožné.

„Michela, neklam mi! Si čarodejnica a nemôžem ťa ovplyvniť, ale buď ku mne úprimná!”

„Nik, to dieťa je skutočne tvoje. Milujem ťa, ale ty si stále ten zlý hybrid, ktorý neberie ohľad na druhých. Toto dieťa ťa má spasiť. Prosím, zostaň so mnou a vychovaj ju. Je to tvoja dcéra.”

„Nie! Ja už nemôžem byť spasený!” Rozbehol som sa a vytrhol jej srdce. Zobral som malú, ale nemohol som ju zabiť.

Mala moje oči. Až teraz som si uvedomil, že mi neklamala. Ale už je neskoro. Odniesol som ju jednej lovkyni, aby bola v bezpečí. Odniesol som ju Lane Reidovej. Ona ju ochráni. Ona jediná vie, kto je...

« Předchozí díl Následující díl »

Autor: Alexis8301, v rubrice: Povídky » Na pokračování » FanFiction The Vampire Diaries