Kto som? 3. časť • OurStories.cz ~ naše povídky

Prepáčte, že tak giganticky dlho nebola časť, ale mala som strašne veľa verzií, ako to môže pokračovať a všetky sa mi páčili, tak som sa snažila dať všetky dokopy a pomedzi to aj škola... fakt, prepáčte.
V tejto kapitole zistíme, že Nikol rada pokúša osud.
Príjemné čítanie, Alexis.

28.01.2014 (11:00) • Alexis8301 • Povídky » Na pokračování » FanFiction The Vampire Diaries • komentováno 2× • zobrazeno 1258×

„Kto si?” spýtal sa ma, no celkom naštvane.

Kto som? To sa snažím zistiť, ale tým, že ma bude držať pod krkom, prišpendlenú na stene, to nezistím. Som iba decko, ktoré stratilo pôdu pod nohami príliš skoro a nemá žiadnu oporu. Keď sa tak zamyslím, som riadny zúfalec.

„Haló! Zem volá, Nikol!” Oh, on tu je aj Damon.

„Počkaj, rozmýšľam,” povedala som celkom kľudne, čo bola asi chyba. Vyceril na mňa tesáky a pod očami mu nabehli žilky. Nevie sa kontrolovať, amatér.

„Áááá! Ty-ty si upír!” Prvé pravidlo, keď nechcete, aby vás niekto odhalil, je hrať, že o ničom neviete.

„Dobrý pokus, ale necítim z teba žiadny strach!” Ten je už poriadne naštvaný.

„No čo, snaha bola, ale nechcel by si ma už pustiť?” O-ou, mám pocit, že výsmech veľmi dobre neznáša. Mala by som najskôr rozmýšľať, čo poviem, keďže môj život je v jeho rukách. Doslova.

„Chceš sa hrať? Fajn!” Zaťal svoje tesáky do môjho krku a len tak mimochodom, bolí to jak sviňa!

Ja som pomaly, pomaličky, začala strácať vedomie, ale Damona niečo odhodilo dozadu. Bohužiaľ, neviem čo, pretože to strácanie vedomia nebolo až také pomalé. Vlastne, spadla som na zem a omdlela. Poučenie do budúcna: Nesrať upíra!

Ak nejaké nabudúce bude, ozval sa otravný hlas v mojej hlave. Za takéto pripomienky by som sa najradšej vyfackala, ale nato som príliš lenivá.

Keď som sa prebrala, všetko ma bolelo a vonku už bola tma. Nevedela som si spomenúť, čo sa stalo, ale potom mi to došlo. On ma uhryzol, hajzel jeden amatérsky.

„Dobrý večer, Šípková Ruženka.” Spomeň hajzla a už je tu!

„Nebola by som Šípková Ruženka, ak by si do mňa nezapichol dva tŕne! Mimochodom, nemáš tu niekde aspirín?” Nezabil ma, provokujem ďalej. Ja si asi vážne neviem vážiť život.

„Nie.” Pche, to čo má toto byť! Upír a nemá aspirín?

„Vieš čítať myšlienky?” Práve ma napadla jedna super vec, ako ho vyprovokovať. Snáď ma potom pustí, respektíve vyhodí.

„Samozrejme.” Arogantne sa zasmial. Tak by ma zaujímalo na čom.

„Prečo sa smeješ? Keby si vedel, čo si o tebe myslím, tak by si plakal.”

To mu už, samozrejme, zase rupli nervy a pritlačil ma o matrac. A zase pod krkom. Jeden by si myslel, že upír má aj iné triky ako toto. Inak, je to celkom pekná izba. Tak by ma zaujímalo, čo by sa stalo, keby sa Damon šiel opaľovať bez prsteňa. Raz to určite vyskúšam.

„Damon!” zavolal niekto od dverí.

„Á, Stefan. Čo ty tu? To ti nestačilo mi zničiť zábavu raz?” On sa bavil? No, tak to je blbé.

„Nie, Damon, nestačilo. A tebe nestačilo zabaviť sa raz?”

„Nie, Stefan, nestačilo.”

„Ehm-ehm...” upozornila som na seba. Keď teraz tak nad tým rozmýšľam, keby som to neurobila, asi by som sa odtiaľ aj dostala. Tí dvaja by si pri ich "hádke" nevšimli, ani keby im na strechu spadol meteorit.

„Ja som Nikol a ty si asi Stefan, však? No, to je jedno. Nemôžeš tomuto imbecilovi povedať, aby ma pustil?”

„Vlastne, nie. Aj mňa zaujíma, kto si.” Keď to zistím, dám ti vedieť. Čestné skautské. Snáď nevadí, že som skautom nikdy nebola.

„A nemôže ťa to zaujímať, keď tu nebudem? Alebo lepšie, čo keby ste zabudli, že som tu niekedy bola?” opýtala som sa s nádejou v hlase.

„No nie!” To už sa do toho priplietol aj Damon. „Ja mám lepší návrh. Zabijem ťa a všetci zabudnú, že si kedy existovala.”

„Nie, ale ďakujem.”

« Předchozí díl Následující díl »

Autor: Alexis8301, v rubrice: Povídky » Na pokračování » FanFiction The Vampire Diaries

Sdílet

Diskuse pro článek Kto som? 3. časť:

2. Alexis8301 přispěvatel

27.01.2014 [20:32]

Prepáč a ďakujem. Emoticon Nabudúce si už budem dávať pozor.

1. mima33 admin

27.01.2014 [19:15]

Dávaj si, prosím, pozor na čiarky. Často na ne totiž zabúdaš a tiež na priamu reč. Máš v nej poriadny chaos, tak ti sem vkladám vzor. Poriadne si ho prezri:

1. Ak za priamou vetou nasleduje uvádzacia veta (teda povedal, vykríkol, opýtal sa, odpovedal, podotkol, vydýchol, zamrmlal, pozdravil, zdesil sa, súhlasil…), ktorá priamo nadväzuje na priamu vetu, vedľajšia veta sa VŽDY začína malým písmenkom a priama veta môže končiť čiarkou, výkričníkom, alebo otáznikom, po prípade ešte tromi bodkami. NIKDY nesmie končiť bodkou!

„Kde si bola tak dlho?“ spýtala sa s obavami v hlase.

2. Ak za priamou vetou nenasleduje uvádzacia veta, teda ide o vetu, ktorá opisuje: buď našu činnosť, alebo činnosť niekoho iného. V takomto prípade sa priama veta končí bodkou, výkričníkom, alebo otáznikom, či tromi bodkami. Vedľajšia veta sa VŽDY začína veľkým písmenom a priama veta NIKDY nesmie končiť čiarkou!

„Si to ty?" A vytreštil na mňa oči.
„Ideš?" Otočila som sa.

3. Ak medzi priame vety vkladáme vedľajšiu vetu, môžeme tak urobiť dvomi spôsobmi:

a) „Hej," povedal a pozrel sa na mňa, „kde si bola?"
b) „Petra," povedal a pozrel sa na mňa. „Kde si bola?"

Nabudúce, keď sa tie chyby budú opakovať, ti článok vrátim k oprave.