OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » FanFiction The Vampire Diaries » Kto som? 20.časť



Kto som? 20.časťHádka, emócie a bar! Príjemné čítanie praje Alexis!

 

„To si neurobila,” povedal a sklamane na mňa pozrel. Asi to vycítil. Na sucho som prehltla a čakala, čo bude teraz.

Bez slova odišiel. Nevynadal mi, nekričal na mňa, proste odišiel. Chcela som ísť za ním, no Damonova ruka ma zastavila. Pozrela som mu do očí, kde som videla... pochopenie.

„Čo si spravila, Nikol?” spýtala sa ma Bekah.

Nebola som schopná jej odpovedať. Cítila som, ako mi po tvári stiekla prvá slza. Rozbehla som sa preč. Ešte som počula Damona, ako to hovorí Beke. Jej reakcia bola podobná ako u Klausa. A myslím, že Elijahova takisto. Odpísali ma.

Utiekla som k rieke, kde som si sadla na kameň. Slzy sa drali na povrch a ja som rozmýšľala, prečo ma tak rýchlo odpísali. Je to predsa moje rozhodnutie! Môj život! Už som sa tomu nebránila a nechala som slzám a vzlykom voľný priechod. 

Sedela som tam asi hodinu a stále som plakala. Zvýšené emócie? Nie, takto by som reagovala aj normálne. Zrazu si ku mne niekto prisadol. Bolo mi to jedno, ani som sa na neho nepozrela. Keď ma však objal, pozrela som mu do tváre. Sedel tam Damon a objímal ma. Normálne by som mu vynadala, nech zo mňa dá tie praprče preč, ale teraz mi to bolo príjemné. Teraz som to potrebovala.

„Prejde ho to, len potrebuje vychladnúť,” tíšil ma Damon. Ale ja viem, že nie. 

„Videl si ten jeho pohľad? Neprejde ho to,” povedala som. Na toto už nemal čo povedať. 

Chvíľu sme tam ešte sedeli a sedeli by sme tam asi doteraz, ak by som nedostala spásonosnú myšlienku. Teda, spásonosnú asi nie, ale... Vytrhla som sa z Damonovho objatia a vybehla som do Klausovej izby.

„Čo máš za problém?!” vykríkla som naštvane. 

„Premrhala si svoj život!” zakričal mi naspäť. My sme nikdy neporozprávame. Stále po sebe musíme kričať.

„Je to môj život! Moje rozhodnutia! Moje chyby! Moje víťazstvá a prehry! Je len a len na mne, čo so svojím životom urobím! Stále sa nájde niekto, komu sa to páčiť nebude! A stále ho pošlem do pi-,” zastavila som sa včas, našťastie. „Do riti! A tento krát to môžeš byť ty!” Sú to tvrdé slová, ja viem. Ale potrebuje to počuť.

„Mohla si mať normálny život!”

„Normálny život? Asi máme rozdielne názory, čo sa normálneho života týka! Neustále sa schovávať, utekať a nemať domov?! To je podľa teba normálny život?!”

„Postaral by som sa o teba! Mohla by si mať všetko, na čo by si ukázala!”

„A to je ten problém! Bola by som na niekom závislá! Nevedela by som sa o seba postarať! Teraz to viem! Viem, čo je to zodpovednosť, viem, čo je to bolesť zo straty! Viem sa o seba postarať!”

„Zničila si si život,” povedal, pozerajúc mi do očí.

„Práve naopak, konečne môžem začať žiť. Nemusím sa báť, že hneď, ako vyjdem z domu ma niekto zabije! Som silnejšia!”

„Sila je veľmi široký pojem, pretože silu máš v rodine! A ty si svoju šancu na rodinu práve zahodila!”

„Rodina je veľmi široký pojem,” oplatila som mu rovnakou mincou. „A ako vidím, práve som o ňu prišla,” zašepkala som a dala som sa na odchod. Mal čas zastaviť ma, no neurobil to...

Cítila som, ako mi puká srdce. Prišla som o jedinú rodinu, ktorá mi zostala. Ale som príliš hrdá na to, aby som prosila o odpustenie. Bolo to moje rozhodnutie a neľutujem ho. To nechápe, že už nechcem byť to malé bezbranné dievčatko, do ktorého si niekto kopne, keď má zlú náladu?! Že sa proste chcem brániť? Čo je na tom zlé?

Nadprirodzenou rýchlosťou som sa dostala z domu. Bežala som proste preč. Neviem kam, ani ako dlho, proste som potrebovala byť sama. Už sa nezrútim do guličky. Už nebudem plakať, pretože niekomu sa nepáči moje rozhodnutie! Nie, teraz je tu moje nové ja. Už nebudem to bezbranné dievčatko!

Stačí to vypnúť, potom si na mňa nikto nedovolí, ani krivo pozrieť. Chvíľu som váhala, rozmýšľala som nad následkami. Ale už mi nemá kto vynadať, takže nech to má následky, aké chce. Vypla som to. A zrazu nič! Necítila som absolútne nič! Len pocit slobody a voľnosti! Nič ma už neviazalo, už som sa ničoho nemusela báť! 

Zamierila som si to k najbližšiemu klubu. Vošla som dnu, poobzerala som sa a vyhliadla som si malého blondiačika s modrými očičkami. Škoda tých kukadiel. Keď sa naše pohľady stretli, žmurkla som a chlapček mi to zhltol aj s navijakom!

Najprv sa ale zahrám. Dala som sa do pohybu a chlapček si myslel, že idem k nemu. Ale to by predsa nebola hra, nie? Sadla som si k baru a začala som flirtovať s barmanom. O chvíľu dorazil blondiačik. 

„Ahoj, ja som Daniel,” predstavil sa mi. Hm, pekné meno.

„Ahoj, som Nikol,” povedala som mu koketne. 

„Môžem ťa na niečo pozvať?”

„Najradšej mám whiskey s ľadom,” povedala som mu moju objednávku.

„Fajn, tak dvakrát whiskey s ľadom,” nadiktoval barmanovi našu objednávku.

„Čo tu robí takáto krásna slečna sama?” A nahodil sexy úsmev, ktorým mi ukázal jeho dokonalý chrup. Naozaj škoda, že ho zabijem.

„Hľadá spoločnosť,” povedala som. No, spoločnosť a niečo na večeru. Ja viem, že sa krvou kŕmiť nemusím, ale môžem.

„A nenašla ju už?” To si píš!

„Myslím, že áno. Nepôjdeme k tebe?” nahodila som, akože nič.

„Tak fajn!”

Vybrali sme sa k nemu domov. Musím povedať, že si žije luxusne. Má veľký byť, drahý nábytok... Asi nejaký z tých bohatých detí, ktoré majú všetko.

„Dáš si niečo?” spýtal sa.

„Práve sme prišli z baru, vyzerám snáď ako alkoholik?!” Eh, to by som popísala slovami, ako rýchla zmena nálady.

„Nie, prepáč,” sklopil pohľad do zeme a obdivoval jeho určite miliónové tenisky.

„V poriadku,” ukľudnila som ho. Ja som na tom bola stále rovnako. Mala som chuť niekoho zabiť! Teraz, hneď!

„Tak, čo by si chcela robiť?” spýtal sa ma a začal sa približovať. Nechala som ho.

„Mám nejaké nápady,” odpovedala som a začala som mu prstom chodiť po hrudi.

„A aké?” Pomaly sa začal približovať k mojím perám.

„Skús hádať,” zašepkala som mu do pier.

Potom som ho pobozkala. Vášnivo, dravo a divoko. Bozk mi opácal. Presunuli sme sa do postele, kde mi dal dole tričko. Samozrejme, tiež som nezaostávala! O chvíľu sme ležali obaja nahí. A krásna noc, môže začať!



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Kto som? 20.časť:

2. Alexis8301 přispěvatel
22.03.2014 [19:06]

Alexis8301Ďakujem! Emoticon

1. narninka22 přispěvatel
22.03.2014 [17:51]

narninka22Veľmi pekné. Emoticon Rýchlo ďalšiu. Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!