OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » FanFiction The Vampire Diaries » Kto som? 18.časť

08.03.2014 (16:00) • Alexis8301 • Povídky » Na pokračování » FanFiction The Vampire Diaries • komentováno 2× • zobrazeno 753×

V noci ma prebudilo škriekanie Nibblesa. Chvíľu mi trvalo, kým som rozpoznala, čo hovorí.

„Modrooký idiot je tu, modrooký idiot je tu,” opakoval stále dookola. Hodila som po ňom vankúš a konečne stíchol.

„Vďaka Bohu,” zašepkala som a vrátila som sa späť do ríše snov.

Po nočnom incidente sa mi vstávalo náramne ťažko. Zázrakom som sa dokopala ku skrini, kde som si vybrala svetlomodré rifle, sivý svetrík, a sivé balerínky. Nalíčila som sa a vybrala som sa na prechádzku po meste.

Práve som prechádzala okolo cintorína, keď sa predo mnou zjavilo nejaké dievča. Tmavšia pleť, kučeravé čierne vlasy a červené pery. Proste príklad New Orleanskej štetky.

„Som Celeste, ty si Nikoletta, však?” No, tak teraz neviem, čo si myslieť. V živote som ju nevidela a ona vie moje meno? Strašidelné!

„Keď zistím, čo odo mňa chceš, poviem ti,” povedala som celkom kľudne. Nepoviem jej, že som Nikoletta, keď ma chce zabiť, nie?

„Si to ty, tú naivnosť máte v rodine,” oznámila mi. Tak to ma urazilo! Kebyže to povie o Klausovi, beriem to, je to proste tupec, ale o mne? 

„Tak, čo odo mňa chceš?” spýtala som sa otrávene.

„Poď, prejdeme sa,” oznámila mi natešene a vstupovala na cintorín. Ja som si chcela obzrieť krásu mesta a nie pohreb čarodejníc. To, že je čarodejnica, som z nej vycítila. Čarodejnice sú mrchy, stačí sa pozrieť na mňa.

„Nie, ďakujem, s cudzími sa baviť nemám.” Trocha zaspomíname na detské časy. Túto vetu som počula asi miliónkrát.

„To nebola otázka!” To ja viem, len s tebou nechcem nikam ísť! Ale stačil mi jeden jej pohľad a bola som krotká ako baránok. Nie, nepoužila jej moc, ale v očiach mala smrť. Presnejšie, moju smrť!

„Potrebujeme od teba láskavosť,” povedala a okolo mňa sa vytvoril kruh čarodejníc. Super, vážne super! Najprv upíri, teraz čarodejnice! Zajtra to budú vlkolaci!

„A akú?” Už som sa poučila, nepoviem dobré čarodejnice... Aj tak neviem, ako ma napadla taká blbosť!

„Potrebujeme, aby si zničila Klausa. Vieme, že ak sa premeníš, budeš silnejšia, než je on,” povedala výhražne Celeste. Tak ma napadá, pamätáte sa, keď som povedala, že proti rodine nikdy nepôjdem? Nezačínam si trochu protirečiť? Pretože presne to odo mňa chcú!

„Proti rodine nepôjdem! Je to môj otec, nezničím ho!” Musím sa aspoň trochu držať mojich slov.

„Tak potom zničíme my teba,” povedala ľadovým hlasom. 

„Vojna začala,” oznámila som im.

Celeste použila svoju moc a ja som bola na ceste k protinožcom. Ale ja sa tak ľahko nevzdám! Použila som svoju moc a Celeste som na chvíľu omráčila. 

Začali útočiť aj iné čarodejnice, niektoré som iba omráčila, iné som zabila. Ale bolo ich na mňa veľa. Cítila som, ako mi z nosa tečie krv. Normálne by som zapla ignore mód, ale potom som zacítila chuť krvi v ústach. Mojej krvi! Zabíja ma to zvnútra. Je tu asi päť čarodejníc a ja netuším, ktorá to robí.

Dala som dole dve, ale ostali ešte tri. A aby toho náhodou nebolo málo, prebrala sa aj Celeste. Nejaká sila ma odhodila dozadu a ja som narazila hlavou o stenu. Fajn, krvácam iba na troch miestach, to nič nie je. 

Vyškriabala som sa na nohy a zaútočila na jednu z nich. Zabila som ju, ale to sa nepáčilo asi jej kamarátke, ktorá mi urobila to, čo sa robí otravným upírom. Začali mi praskať žilky v hlave. Zakričala som od bolesti a hovorila som kúzlo na regeneráciu. Tú čarodejnicu som hodila o stenu a ona odpadla. Možno zomrela, to neviem.

Zostala som ja proti Celeste. Začali praskať sklá a fúkať vietor. After a hurricane, comes a rainbow, znelo mi v hlave. To by som nebola ja, ak by som pri boji na život a na smrť nerozmýšľala nad somarinami.

Použila som veľmi silné kúzlo, ktoré jej zmrazí srdce. Ako keby už nebolo z ľadu. Z nosa sa mi začala valiť nové pramene krvi, ale ja som to ignorovala. Sústredila som sa len na to kúzlo.

„Nikol!” zakričal mne povedomý hlas. Len som ho nevedela zaradiť.

A bolo mi to jedno. Za chvíľu si aj tak dám osobné rande so Satanom. 

„Nikol! Prestaň! Zabiješ sa!” Ten hlas neutíchal! Nemohla som sa plne sústrediť na kúzlo a Celeste zmizla. No to bolo posledné, načo som myslela.

Nohy ma už neuniesli a ja som čakala tvrdý pád na zem, ktorý ale neprišiel. Spadla som niekomu do náruče. Pozrela som svojmu záchrancovi do očí. Tieto oči má len jeden človek, Damon. Aj ďalej by som sa rozplývala nad jeho očami, ale viete, povinnosti volajú. Áno, aj zomrieť je povinnosť! 

Ani som si nevšimla ako, ale Damon už do mňa lial jeho krv. Kedy konečne pochopí, že nemám silu ani na to, aby som ju prehltla? No on to nevzdával. 

Vzal ma do náručia a upískou rýchlosťou sa so mnou presunul do sídla. Vykopol dvere a zavolal na Klausa. Ten sa objavil do pár sekúnd. Nevnímala som skoro nič, nepočula som čo hovoria, proste som bola ako duch.

Damon ma uložil na posteľ, zatiaľ čo Klausa išlo poraziť. Počula som ako Nibbles začal škriekať modrooký idiot je tu. Nad tým som sa musela pousmiať.

Klaus sa pokúšal o to isté, čo Damon. Kedy len pochopia, že to nedokážem? Oči sa mi samé zatvárali, ale ja som neprestávala bojovať. Lenže ani ja nie som silnejšia, než smrť.

Už som sa videla v pekle, keď Damon prišiel s prelomovým nápadom. Dal mi jeho krv a zaklonil mi hlavu tak, aby mi krv stiekla až do hrdla. Ja som postupne začala cítiť neznesiteľnú bolesť, čo bolo znamenie, že aspoň vnímam. Fungovalo to! Neviem ako dlho takto pokračoval, pretože som odpadla.

Pohľad Damona:

Keď Nikol odpadla, zľakol som sa, že je koniec. Ale jej srdce bilo a tak som neprestával a ďalej som jej dával moju krv. Nedovolím, aby zomrela. Niečo ma k nej ťahá. Stále sa jej vyhrážam, ale nedokázal by som jej ublížiť. Po asi desiatich minútach som prestal. Už by mala byť v poriadku. Zišiel som dole, kde boli ostatní. 

„Ako jej je?” hneď sa ma spýtal Klaus.

„Prežije to,” odpovedal som mu. 

„Kde si sa tu vôbec vzal?” zaujímalo Rebeku.

„To vieš, nudil som sa. A tak som si povedal, že chytím nepolapiteľnú Nikol Mikaelson. Evidentne som nebol jediný, koho to napadlo,” povedal som im.

Určite som ju nesledoval z Mystic Falls, až do New Orleans, kde som jej vošiel v noci do izby. A už vôbec si ma nevšimol ten papagáj a nezačal škriekať modrooký idiot je tu. Sadol som si do kresla, nalial som si bourbon a ako ostatní som čakal, čo bude teraz.

Autor: Alexis8301, v rubrice: Povídky » Na pokračování » FanFiction The Vampire Diaries

Sdílet

Diskuse pro článek Kto som? 18.časť: