OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » FanFiction The Vampire Diaries » Kto som? 15.časť

02.03.2014 (17:00) • Alexis8301 • Povídky » Na pokračování » FanFiction The Vampire Diaries • komentováno 2× • zobrazeno 1245×

Len pre ujasnenie, Hayley nie je tehotná. To by bolo až priveľa náhod prírody, nie? :D

Bola som pár kilometrov pred New Orleans. Čo mu mám povedať? Ako mu to mám povedať? Nemôžem tam len tak prísť a povedať, že to viem. Dobre, takže budem improvizovať.

Zastavila som na vo francúzskej štvrti, ale nevedela som, kam ďalej. Asi by bolo divné len tak prísť a pýtať sa na Klausa. Takže, ak by som bola Klaus, bývala by som v najväčšej budove. No, tak o jednej viem. Zamierila som si to k najstaršej a najväčšej budove v okolí.

„Čo tu robí takéto dievčatko, v noci a samo?” spýtal sa ma nejaký upír, v polovičke mojej cesty.

„Určite nie to, na čo myslíš,” povedala som a zrýchlila krok.

„Mačička má aj pazúriky, hej?”

„Pozri, nemám čas. Čo keby si ma priviedol za Marcelom alebo za Klausom?”

„Pche, všetky sexy kočky idú za nimi. Ale obaja sú zadaní. Marcel dolieza za Rebekou a Klaus, ten má svoju súkromnú štetku. Ona si myslí, že je niečo viac. Mimochodom, som Thierry,” povedal po tom, čo mi vylial svoje srdiečko. Chudáčik maličký. 

„Heh, to som si mohla myslieť. Ale ja za nimi idem z iných dôvodov. Tak, dovedieš ma tam?”

„Jasné, je to len kúsok.” No, je celkom milý.

„Som Nikol.” Keď už viem jeho meno, je slušnosť sa predstaviť tiež. Niečo také. Brali sme to v škole.

Po desiatich minútach tichej chôdze sme sa konečne dostali na miesto.

„Ďakujem, si milý. Ale tu už to zvládnem.”

„V pohode, ale dnu nemôžeš bez dovolenia stráže.” Takže oni tu majú aj ochranku? Super!

„Povedzme, že som VIP hosť.” 

„Dobre, snáď sa ešte uvidíme.” V to ani nedúfaj, chlapče. Ver mi, ľutoval by si to!

Veľkou bránou, som sa dostala do ehm... vstupnej haly? Kto sa v tom vyzná. A mne je to vlastne jedno.

„Klaus!” zakričala som z plných pľúc. Som trochu naštvaná. Ale len trošičku.

„Nikol, čo ty tu robíš?” ozvalo sa za mnou.

„To vieš, v pekle ma nechcú, v nebi sa ma boja a tak som tu!” povedala som s falošným úsmevom.

„Haha, teraz vážne. Prečo si prišla?”

„To ťa nemôžem navštíviť?” zahrala som urazenú. Toto bude pekná hádka.

„Vieš čo? Poďme niekde, kde je viac súkromia,” povedal a vyšiel hore schodmi. Ostávalo mi len nasledovať ho.

Prechádzali sme po dlhej chodbe, plnej starožitných vecí. Vošli sme do posledných dverí, na konci chodby. Asi Klausova tajná komnata. Zavrel za mnou a posadil sa do kresla.

„Tak, teraz mi povedz, prečo si tu. Mala by si byť v Mystic Falls.”

„Kľúčové slovo, mala. Ale nie som. A prečo som prišla? Vieš, chcem, aby si mi povedal pravdu.”

„Pravdu? Tú už vieš. Čo ešte?”

„Ja chcem vedieť pravdu. Nie príbeh, ktorý si vymýšľal za pochodu pri našom stretnutí.”

„Čo presne chceš vedieť?”

„Začnem s veľmi jednoduchou otázkou. A ver mi, postupne sa budú komplikovať. Takže, ak by som po tebe nepátrala, vyhľadal by si ma, alebo by si naďalej predstieral, že neexistujem?”

Bol ticho. Nič, ani nepípol. Odpoveď už asi poznám. Cítila som, ako ma pichlo pri srdci, ale musela som si zachovať chladnú hlavu. Nedať na sebe vidieť slabosť, potom by ma vedel presvedčiť o jeho vymyslených príbehoch. A to nedopustím!

„Dobre,” šepla som. „Prejdime k ďalšej otázke. A odpoveď je asi osemnásť rokov stará, tak zapátraj v pamäti, dobre? Kto je moja matka? Biologická matka?”

„Lana Reidová. Ale to predsa vieš, nie?”

„Chcem pravdu! Vieš vôbec, čo to znamená?!” Musím sa kontrolovať, inak sa prezradím.

„Nikol, o čo ti ide?” Takže on nevie!

„No, chcela som to od teba počuť, ale asi ti len dám rozprávku na dobrú noc.” Z vrecka som vytiahla list od mamy a podala som mu ho. Zmätene ho prijal a pustil sa do čítania. Ja som sa medzi tým naliala bourbon a usadila som sa v kresle. Asi po piatich minútach prehovoril. 

„Odkiaľ to máš?” Tak je trochu naštvaný, ale nič, čo nezvládnem.

„Určite sa to neváľalo na zemi.”

„Sú to lži. Nie je to pravda.” Aha, on chce asi názornú ukážku.

„Naozaj?” spýtala som sa, a hodila ho o stenu. Dopekla, to som nemohla namieriť? Rozbil vitrínku s alkoholom. A ten bourbon bol taký dobrý. „Pretože mne to pripadá celkom reálne.”

„Marcel!” zvolal Klaus. On na mňa chce poslať svojich poskokov? Jedného zvládnem, ale nie celú jeho armádu. Mysli, mysli! Jednoduchá odpoveď - útek!

Poobzerala som sa a hľadala únikové dvere. No boli tu len jedny. A únikovými by som ich nenazvala. Dvere sa rozrazili a dnu vstúpil Marcel. 

„Nenechajte ju ujsť. Ale nezabite ju.” Ohľaduplné. Ďakujem, Klaus.

Na nič som nečakala a vyskočila som von oknom. Auč! Dopekla, zabudla som, že sme na druhom poschodí! Do ruky sa mi zapichla črepina a to poriadne hlboko. Nemala by som ju vyťahovať, ale nemám čas. Počula som, ako sa Marcel práve dohodol s Klausom. Bohužiaľ, neviem na čom. Ale za chvíľu za mnou pôjde. Musím si pohnúť. So zasipením som vytiahla tú črepinu a dala som sa na útek.

Bežala som asi hodinu v kuse. Nie je možné, aby ma nevycítili. Pripadám si, ako keby hrali hru na mačku a myš. A ja som tá myš. Dobehla som do jedného hotela, kde som zo seba rýchlo vychrlila moje požiadavky a vbehla som do izby. Lepší by bol dom, ale to len tak nezoženiem.

Vošla som do kúpeľne, kde som si prezrela ranu na ruke. Bude stačiť obväz. Vydýchla som si a v skrinke pod umývadlom som našla lekárničku. Ranu som si vyčistila a obviazala. Pozrela som na mobil, ktorý môžem rovno zahodiť. No nie všetky prežijú pád z druhého poschodia. Vybrala som z neho SIM-kartu a mobil som vyhodila. Zaľahla som do postele. Nie je to veľmi bezpečné, ale ja sa chcem vyspať. 

Prečo ma dal Klaus hľadať? A čo urobí, ak ma chytia? Nezabil by ma, to som si istá. Ale jeho túžba po moci je často krát silnejšia, než túžba po rodine. Zopakoval mamine slová tichý hlások v mojej hlave. Ako ja milujem, že v takýchto situáciách myslím vždy pozitívne. 

Toto sama nezvládnem. Ak chcem utekať, potrebujem pomoc. Alebo byť silnejšia. Buď sa nechám chytiť, zoženiem si niekoho, kto mi pomôže, alebo sa premením. Takže, vyraďovacia metóda. Chytiť sa nenechám. Ale kto by mi pomohol? Veď jediná moja priateľka je mŕtva. Stále mi po rozume behá Damon, ale ten ma chce zabiť. A premeniť sa? Ak sa premením, nebude cesty späť. Prečo musím utekať pred vlastným otcom? Život je krutý!

Autor: Alexis8301, v rubrice: Povídky » Na pokračování » FanFiction The Vampire Diaries

Sdílet

Diskuse pro článek Kto som? 15.časť: