OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » FanFiction The Vampire Diaries » Kto som? 10.časť

17.02.2014 (15:00) • Alexis8301 • Povídky » Na pokračování » FanFiction The Vampire Diaries • komentováno 3× • zobrazeno 1135×

„Fajn, v tom prípade bude mať Tina asi problém...” znelo mi v hlave stále dookola.

„Kde je!?” výhražne som sa pozrela na čarodejnicu.

„Pozvi ich dnu a bude v bezpečí.”

„Kde je!” Ak sa jej niečo stane, vyvraždím ich do jedného, spoločne s celým Mystic Falls.

„Niekde, kde o chvíľu už bude iba jej telo. Tik-tak, čas beží.”

Už som to ďalej nemohla počúvať a tak som sa rozbehla do jednej z izieb. Postupne som prechádzala jednu izbu za druhou, ale nikde nebola. Ostávala už len záhrada. Vybehla som von a začala som prehľadávať lesy. Teraz som pochybovala o výhode veľkých pozemkov.

Nikde som ju nevedela nájsť. Už som bola zúfala, ale potom som začula Tinin výkrik. Rozbehla som sa tým smerom a uvidela Damona, ktorý má zaborené tesáky v jej krku. Ostala som ako paralyzovaná, nemohla som sa pohnúť. Sledovala som scénu pred sebou a nemohla som tomu uveriť. Po chvíli jej telo dopadlo na zem. Vtedy som sa spamätala a rozbehla som sa k nej.

„Nie, Tina!” vykríkla som sa kľakla si k nej. Zvierala som jej telo v náručí a z očí sa mi valili slzy.

„Tina preber sa! Ty nie si mŕtva! Nemôžeš byť! Prosím, preber sa, prosím...” Zo slov sa postupne stával už len šepot a stále dookola som prosila, nech sa prebudí, ale to sa už nestane. Kľačala som na zemi s Tinou v náručí a neprestávala som plakať.

„Tak, teraz nás už pozveš dnu?” spýtal sa provokatívne Damon, ale ja som ho ignorovala a stále som prosila, aby sa Tina prebrala. Musela som vyzerať ako blázon a ďaleko to od pravdy nemalo.

„Ako si mohol?!” Zdvihla som moju uslzenú tvár k Damonovy. „Ako si mi to mohol urobiť? Ja som ti nič nespravila a ty si sem nakráčaš a zabiješ mi najlepšiu kamarátku! Práve si zabil moju sestru, kúsok mňa! Vypadni! Vypadni a už sa tu neukazuj!” Fajn, priznávam, toto sa už dalo nazvať hysterický záchvat.

Damon zmizol mihnutím oka a ja som neprestávala plakať. Neopustím ju.  

Už začínalo svitať a ja som sa ani nepohla z miesta, kde sa to stalo. Kde zomrela moja najlepšia kamarátka. Kde zomrela moja sestra, kde zomrela moja nádej na normálny život. Odteraz žijem už len pre pomstu. Kútikom oka som zahliadla, ako na konári stromu sedí čierna vrana. Netušila som, či to je Damon alebo len obyčajná vrana, ale nemala som silu to zisťovať. Bola som v tranze. Neschopná urobiť akýkoľvek pohyb. 

Takto som sa naposledy cítila po smrti matky. Ignorovala som okolie. Nereagovala som na hlasy okolo seba, nepočúvala som, že to bude dobré. Proste som vypla a Tina ma z toho dostávala štyri mesiace. Ale teraz tu nie je, aby ma z toho dostala. Teraz tu nie je, aby sme si spravili horúcu čokoládu s obrovským množstvom šľahačky a pustili si My Little Pony ako rozptýlenie od všetkého. Teraz ma z toho nedostane už nikto.

Pohľad Klausa:

To snáď nie je možné! Som preč asi týždeň a oni ju už stihli stratiť. Dorazil som do Mystic Falls asi o desiatej ráno a zamieril som si to rovno k Nikol domov.

„Kde je?!” zvrieskol som hneď ako som otvoril domové dvere. Patrícius a Matúš sa prirútili rýchlosťou blesku a začali mi všetko vysvetľovať.

„No vieš, Klaus, Nikol mala včera osemnásť. Usporiadala asi tú najväčšiu party, akú som kedy videl. Na oslavu prišla aj jej najlepšia kamarátka Tina. Bavili sa ako normálne teenagerky, ale potom prišli Salvatorovci s tou ich partou. Najviac sa činila tá ich čarodejnica Bennettová. Vyhrážala sa, že Tine ublížia, ak Nikol nepozve dnu celú ich bandu upírov. Samozrejme, je tvrdohlavá ako ty a povedala že nie je bábka na hranie. Keď jej Bennettová povedala, že Tinu zabijú, Nikol sa rozbehla preč. Prehľadávala celý dom a nakoniec vyšla na záhradu. Tam sme ju stratili, keďže aj my dvaja sme hľadali Tinu. Prehľadali sme les, ale ani jednu sme nenašli. Nad ránom som zacítil krv, ale bol to len slabučký závan krvi, takže som ju nemohol vystopovať. Neviem určiť, či je Nikolina alebo Tinina. Potom som ti zavolal, aby si prišiel.” Tak toto vyzerá zle.

„Dobre, ehm, pokračujte v hľadaní a ja sa idem poobzerať po lesoch.” Upírskou rýchlosťou som sa vytratil do lesa, kde som započul plač. Presnejšie, Nikolin plač. Rozbehol som sa tam a to, čo som uvidel, mi vybilo dych. 

Tina, mŕtva v Nikolinom náručí a samotná Nikol bola celá bledá. V tvári nemala žiadny výraz, ale oči mala červené od plaču. Nechýbali ani kruhy pod očami. Takto na dne som si ju nevedel ani predstaviť. Pomaly som sa vydal k nej.

„Nikol, poď, musíš si odpočinúť.” Nič, nereagovala.

„Nikol, maličká, poď dnu. Je tu zima.” Zase nepovedala nič.

„No tak, poď. Tina by nechcela, aby si sa takto trápila.” Konečne sa na mňa pozrela, ale nebol to pohľad, aký som chcel. Tento bol plný nenávisti, odhodlania a bolesti. 

„Neopustím ju! Už nie!” Tak teraz sa začínam báť. O ňu.

„Neopustíš ju, viem to, ale nebola by si radšej, ak by si sa s ňou mohla rozlúčiť a ona by potom mohla pokojne odísť? Nedrž ju tu...” Začal som sa k nej približovať ale ona vydala zvuk podobný zavrčaniu. Na chvíľu som sa zastavil, ale potom som pokračoval v pohybe. 

„Nechaj ma!” zakričala na mňa Nikol. Fajn, skúsim to inak. 

„Kto to urobil?” spýtal som sa potichu.

„Čo?”

„Pýtam sa, kto jej to urobil?” Mlčala. Zaryto mlčala. 

„Pomstím ju...” zašepkala a z očí sa jej začali valiť slzy.

„Ššš... Nikol, to bude dobré,” povedal som a kľakol si k nej. 

Pomaly mi zaspávala v náručí. Už som počul iba tiché vzlyky. Postavil som sa s ňou v náručí a upírskou rýchlosťou som ju preniesol ku mne do izby. Položil som ju na posteľ a prikryl ju dekou. Potichu som vyšiel z izby a hybridom som nadiktoval, kde je Tinine telo a kde ju majú pochovať.

Vošiel som naspäť do mojej izby, kde spala Nikol. Vyzerá tak pokojne, keď sníva. Ľahol som si k nej, ak by sa náhodou prebudila. Potrebuje si odpočinúť.

Dal som jej dole náramok so železníkom a vošiel som jej do hlavy. To, čo som videl, ma prekvapilo. V sne bola ona s Tinou. Boli na krásnej zelenej lúke, plnej kvetov. Slnko svietilo všade a v pozadí bolo počuť rinčanie potoka. Bol to krásny sen, ktorý už však ostane iba snom. Náramok som jej pripol naspäť a podobne ako ona, som upadol do ríše snov.

Autor: Alexis8301, v rubrice: Povídky » Na pokračování » FanFiction The Vampire Diaries

Sdílet

Diskuse pro článek Kto som? 10.časť: