Prvý boj. Ako sa v ňom Remus - blázon bez mágie - osvedčí? Ktorá strana dnes bude oslavovať víťazstvo a za akú cenu?
Leylon.
08.06.2014 (15:00) • Leylon • Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter • komentováno 5× • zobrazeno 1223×
Vojak z donútenia (Legolas)
Legolas, Pheren a Triom na poradách nedokázali nerozlúštiť záhadu zmenšujúceho sa počtu útokov ohyzdov. Všetci sa ale zhodli na jednom – je načase pohnúť sa ďalej.
A tak sa celý tábor zbalil, veci si ľudia povykladali na plecia a na kone a vyrazili na cestu.
Vodca z Temnohvozdu kráčal medzi prvými po kľukatej cestičke, ktorá viedla na sever rozsiahleho lesa. Púť mala trvať štyri dni, možno aj päť, vzhľadom na to, že ich ľudia zapĺňali chodník azda aj na vzdialenosť dvoch kilometrov.
Elf si až teraz uvedomil, aká rozľahlá je ich skupina. Samozrejme, mal prehľad v číslach od Pherena a Trioma, ktorí mali informácie o príslušníkoch svojho rodu, ale vidieť to číslo naživo bolo zas niečo trochu iné. Toto nebola armáda, akej velil za čias prsteňových príšer, úprimne, v tej dobe by dlho tento počet nevydržal dlho, no na dnešné boje s pozostatkami temnoty bola postačujúca.
Legolasov zamyslený pohľad akýmsi spôsobom vždy spočinul na postave Remusa Námesačníka. Muž bol ešte stále strhaný, tvár bledá, s vystupujúcimi kruhmi a troma jazvami na ľavom líci. No jeho smútok už aspoň nebolo cítiť na pár metrov od neho, aj keď bol stále prítomný. Legolas si nevdojak všimol, že Remus má na pleciach naložené viac nákladu, ako by mal byť schopný so svojou chudou postavou uniesť. Zvláštne.
Elf s ním od toho prvého osudného rozhovoru ešte neprehovoril, aj keď na neho dával pozor rovnako, ako na ostatných členov tábora – nedokázal stráviť trpkosť, ktorú vyvolalo vyhlásenie toho cudzinca o ich vojne. Pravidelne ale na svoju vlastnú žiadosť dostával hlásenia o jeho aktivitách. Vyzeralo to, že Remus sa pomaly prispôsoboval životu v tábore. Podľa všetkých pracoval usilovne a poctivo.
Legolasa občas znepokojovalo len to, že po nociach sa Remus zakrádal do lesov – vedel, že chodí na tú čistinku, kde ho v bezvedomí našli, prezerá si na nej každý kameň i strom. Občas vytiahne dokonca ten svoj čarovný prútik a niečo zamrmle, vždy, samozrejme, bezvýsledne.
Legolas to považoval za prejav chorej mysle, no nikoho jeho správanie neohrozovalo, takže sa do toho radšej neplietol. Námesačník dokonca prestal o čaroch a svojej zemi rozprávať – a tá vo všetkých mysliach postupne bledla a aj samotným Legolasom bola považovaná za blud.
Všetci ho za jeho chrbtom tak považovali za blázna, smiali sa mu a Legolas sa to nijako nesnažil zastaviť, no rešpektovali ho. Tak či onak, k tomu, aby ho medzi seba prijali a aby si dokázal v tábore vybojovať aspoň nejakú úctu chýbalo len ospravedlnenie za kruté slová, ktoré vtedy povedal.
Legolasovi pri spomienke na to vždy v duši vybuchol hnev a smútok – nedokázal sa zbaviť obrazu Gimliho nehybného bezduchého tela. Ako sa niekto opovážil vyhlásiť, že jeho priateľ položil život v boji zbytočne?
No to zatiaľ nebolo vyrieknuté. A tak Remus Námesačník trávil väčšinu času sám, len v spoločnosti elfa Valora. Legolasa toto priateľstvo úprimne prekvapilo, čo vedel, tak Valor mal len veľmi málo priateľov, aj keď riešil všetky spory v tábore. Cítil, že priateľstvo ešte nebolo veľmi hlboké, no tí dvaja sa do seba počas práce hli málokedy. Ak by sa im dalo dostatok času, mohlo by začínajúce priateľstvo prerásť v skutočne silné puto.
Pri pomyslení na to sa mu v mysli vybavila usmievavá Gimliho tvár. Nech sa snažil, ako chcel, trpaslík mu veľmi chýbal. Rád by vedel, čo by si Gimli o Remusovi Námesačníkovi pomyslel.
V tom sa zozadu jeho sprievodu ozve krik. Legolas zaškrípe frustrovane zubami – je to ďaleko, cez postavy tam nedovidí.
„Čo sa deje?“ zvolá. A odpoveď dostane hneď na to, len trochu inak, ako by čakal.
Ohyzdi.
Otrasné netvory rýchlo vyliezali zo svojich úkrytov a rútili sa z kamenných svahov, ktoré obklopovali tento úsek cesty z oboch strán. Tváre zjazvené, zlomyseľné a vyškerené, budiace hrôzu a strach. Jeho bojovníci boli obkľúčení, znevýhodnení úzkym priestorom na ktorom museli bojovať, podaní ohyzdom ako na striebornom podnose. Akí len začali byť pre malé množstvo útokov neopatrní! Všetci traja sa na poradách zhodli, že táto cesta nie je veľmi veľký risk a teraz na to kruto doplatia.
Nedalo sa nič robiť – museli bojovať a zachraňovať, čo sa dalo.
„Bojujte statočne!“ skríkne Legolas na svojich, zručným pohybom odhodí z chrbta svoj batoh a vytiahne luk a šípi. Mrknutím oka traja ohyzdi rútiaci sa z kamenného svahu padnú.
Lukostrelci ho začali napodobovať. „Lukostrelci vytvorte prvý voj! Postavte sa na okraj chodníka a strieľajte!“ prikázal Legolas a sám tak spravil a pokračoval v streľbe.
Lukostrelci sa k nemu hneď pripojili – strieľali do vyškerených príšer, zrážali ich. Padali ako pokapané muchy a tých, ktorých si nestihli nájsť šípy voj jednoducho prepustil dovnútra, kde sa o nich postarali meče a sekery. Ohyzdi útočili hlava – nehlava, bez stratégie. Misky váh sa vyrovnali.
Legolas sa v priebehu boja porozhliadne, hľadá Remusa – ten človek nie je bojovník, dokáže sa ubrániť? Veď pri sebe okrem toho prútika ani nemá normálnu zbraň! Legolas trpko oľutuje, že mu pred cestou žiadnu nedal. Keď ho nikde nevidieť, naplní ho strach. Nechce, aby Remus Námesačník padol tak skoro, je predsa ich hosťom, mali ho i cez to všetko, čo bolo vyrieknuté, ochrániť! Jeho bystré oči po chvíľke v bojovej vrave nájdu svoj cieľ a Legolasova myseľ sa upokojí keď zistí, že sa strachoval zbytočne.
Remus Námesačník síce nemá zbraň, no statočne bojuje holými rukami. Elegantne uhýba každej zbrani, ani čo by o nej vedel ešte skôr, než sa k nemu útočník priblíži, pohybuje sa s mršnosťou, akej by jeho chudé telo ani nemalo byť schopné. Legolas v tú chvíľu dokonca prestane na okamih strieľať a pozornejšie sa na Námesačníka zapozerá – v očiach mu i na diaľku zbadá ten zvláštny žltý odlesk.
Ohyzdi sa ani s panciermi na telách nemôžu postaviť sile Remusovej šialenej dravosti a pästí – údermi vždy nájde štrbinu v brnení, kosti sú drvené ako slamky. Legolasa ten divoký výjav a dravý zvierací výraz v tvári Remusa Námesačníka trochu vystraší. Je rád, že tento človek, či skôr bytosť podobná človeku, je na ich strane.
Elf sa však obáva ako dlho bude Remus schopný v tomto zbesilom boji bez zbrane pokračovať. Takéto tempo nemôže nikto veľmi dlho udržať. S tým vedomím siahne do vaku pri svojich nohách a vyberie z neho jedinú ďalšiu zbraň, ktorú pri sebe ešte má.
Gimliho sekeru.
S ťažkým srdcom ju poťažká v ruke, potom zvolá: „Remus!“
A on ho i cez hluk boja napodiv začuje a pohliadne mu do očí. Žltá z jeho dúhoviek začne miznúť hneď, ako si uvedomí, na koho presne sa to pozerá, šialenstvo v tvári vystrieda zas ľudský výraz. Legolasa to trochu upokojí, dokonalým oblúkom hodí ponad hlavy ostatných Gimliho sekeru, využívajúc to, že Remus je od ostatných predsa len o niečo vyšší. Námesačník ju obratne zachytí a hneď sa ňou začne oháňať.
Až teraz je Remus nezastaviteľný, takmer ako besný. Ohyzdi pred ním padajú ako pokosená tráva. Legolas začne opäť strieľať, vediac, že spravil dobre, keď dal trpaslíkovu zbraň Námesačníkovi. Vedel, že Gimli by s tým súhlasil.
Elf sa okolo seba porozhliadne – na zemi leží mnoho a mnoho ohyzdov, jeho vojaci dokonca museli bojovať tak, že stáli na ich mŕtvolách. Okrem nich však na zemi bol máloktorý vojak z ich tábora. Legolas pri tom výjave pomaly začal veriť, že všetko dobre dopadne a že možno práve dnes pobijú časť Sauronovej bývalej armády.
Lenže zlo malo v rukáve ešte jednu zbraň.
Zvyšný ohyzdi sa zhromaždili na skalnej stene a v zúfalej snahe spôsobiť druhej strane čo najväčšie straty začali tlačiť do veľkého balvana. Ich snaha najsamprv vyzerala ako číre bláznovstvo, no balvan sa v priebehu boja začal pomaličky presúvať k okraju. Ohyzdi ho usilovne tlačili, vkladali do tejto úlohy všetky svoju silu, o to viac, že v jeho dráhe stál aj samotný vodca Legolas. Ak nemohli rozmetať celé vojsko, tak aspoň zabijú jeho vodcu.
Snahu ohyzdov si v zápale boja nikto nevšimol. Všetkých postupne začala napĺňať eufória blížiaceho sa konca boja, nikto niečo takéto od ohyzdov nečakal.
Skalný masív presiahol okraj.
Bol príliš ťažký a rýchly na to, aby sa mu vojaci i Legolas stihli v tom tesnom priestore niekam uhnúť. Znamenal jediné – istú smrť. Remus to všetko sledoval so zatajeným dychom.
Niečo takéto nemohol dopustiť, už nie.
Vo vlkolakovi sa ozvala veľká bolesť, ktorá v posledných dňoch aspoň z časti ustúpila do úzadia jeho duše. Už nechcel byť znova bezmocným svedkom zabíjania dobrých a nevinných. Všetky pocity z jeho posledného boja na ministerstve, zmiešané s bolesťou zo straty Siriusa z neho vytryskli v prúde ohromnej sily. Remus ju nedokázal ani nechcel utíšiť a tak impulzívne zvolal: „Canis horribilis!“
Z jeho dlaní vyletel oslepujúci prúd bieleho svetla. To sa sformovalo do podoby obrovských bytostí. Boli to psy, alebo azda až vlky, stvorení len z čistého svetla Remusových emócií a túžby ochrániť bojovníkov. Bolo ich päť.
Remus neskôr nevedel vysvetliť, prečo zvolil práve toto kúzlo –stačilo by predsa vytvoriť nejaký druh štítu, azda by stačilo i obyčajné levitačné kúzlo Lokomotor. V tej chvíli však cítil, že práve títo psy sú tým pravým.
Psy neboli hmotné – bez problémov sa rozbehli k balvanu, prechádzajúc skrz ľudí, ktorí im stáli v ceste, ani čo by boli len vzduchom. Štyria z nich sa i cez to ako jeden zapreli do obrovského balvana, to všetko sprevádzané bojovným štekotom. Okolo nich i balvana sa začali krútiť stužky svetla, ktoré ich obaľovali. Psom sa nepodarilo zastaviť balvan úplne, no spomalili ho natoľko, aby sa všetci vojaci bez veľkého náhlenia stačili dostať preč z jeho dosahu.
Piaty pes výstražným vrčaním a ňufákom poháňal preč tých, ktorí boli výjavom pred sebou užasnutí natoľko, že úplne zabudli na vlastné bezpečie. Pes prešiel aj okolo Legolasa a keď ho míňal, hravo zavrtel chvostom.
Elf nad tým prekvapene zamrkal, potom obrátil pohľad k Remusovi – muž stál naširoko rozkročený, obide ruky, z ktorých stále prúdili stužky svetla, ktoré sa obtáčali okolo jeho tela, rozpriahnuté. Oči mal Remus zatvorené v obraze absolútneho sústredenia.
„Vypadnite odtiaľto! Rýchlo!“ prikáže Legolas v snahe pomôcť Remusovi a jeho psom.
Vďaka naliehavosti v jeho hlase sa k životu preberú i poslední oneskorenci a utečú do bezpečia. O pár sekúnd na to štyria psy zmiznú v záblesku jasného svetla a balvan sa skotúľa na chodník s ohromujúcim zadunením. Piaty pes vyletí nahor k ohyzdom a s dravým vrčaním ich pozhadzuje všetkých nadol, kde sa o nich s radosťou postará zvyšok vojska. S pádom posledného ohyzda pes ešte raz vyštekne, ani čo by ich zdravil, potom zmizne rovnako, ako jeho bratia.
Remus Námesačník sa hneď potom zvezie vyčerpaním na kolená, žiara, ktorá ho obklopovala zmizne. Jeho telo by padlo do prachu cesty, našťastie ho ale zachytí a podoprie Valor. Elfovi sa v tvári zračí rovnaký úžas a šok ako v Legolasovej.
„Tak predsa si mág, Remus Námesačník,“ povie užasnutý Legolas.
Očividne je toho mnoho, v čom sa on i ostatní zmýlili – dôkazom je to, že tu on i jeho spolubojovníci ešte stále stoja, živí a zdraví.
Zachránení magickými psami.
Tak, čo vy na to? Písanie tejto kapitoly som si nesmierne užívala - Remus sa konečne ukázal v tom pravom svetle - ako bojovník. Priznám sa, pre túto kapitolu som si musela zalistovať v lexikolne kúziel zo stránky www.hp.kizi.sk - aj touto cestou by som sa im rada poďakovala.
Nabudúce nás čakajú reakcie tábora - a hlavne Legolasa.
Autor: Leylon (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter
Sdílet
Diskuse pro článek Stratení a nájdení 7. kapitola :
No veď iste. Rzsiahla reakcia len k dobru. dozvedám sa aj také veci, čo mi pred tým ušli (ani moje pozorovacie schopnosti nevypátrajú všetky detaily (nie som Sherlock)).
Až dve? Svatá prostoto... Nuž, musím si nechať zájsť chuť a dovtedy si budem vychutnávať Legolasa a Rema. Dúfam, že ten temnoelfský úsek bude patrične dlhý. Ešte posledná otázka. Myslíš, že toho elfa budem mať rada, alebo mi len príde zaujímavý?
Konalo a len skúšanie, nie písomka moja známka je už zakrúžkovaná. Ale keď nám diktovala otázky, čo treba vedieť, vyzeralo to na solídny test.
Ah :D :D :D
skutočne som ťa tentoraz predčila v dlžke komentáru a ani som si to neuvedomila 
Nuž, musela som sa k tomu nejako poriadne vyjadriť 
K Temnému elfovi - jeho part je napísaný, ale musím ťa informovať, že ja mám kapitoly rozpísané strašne dopredu, takže ešte také dve kapitoly budeš musieť vydržať 
P.S. - ako dopadol dejepis? 
Čo mi to robíš? Čo mi to robíš?! 
Po tvojej krásnej dlhočiznej odpovedi (nie je vtipné ako sa nám obom predlžujú komentáre a tie tvoje moje ešte aj prekonávajú?), ktorá ma potešila odhalením Legolasovej žiarlivosti a aj toho pohýbania vpred zo zaseknutia, s prísľubom zmien v mágii... Ma informuješ o takýchto lákavých novinkách, takýchto neurčitých novinkách (Aj psychickej? Takže bude aj trocha chytrý... Stále atraktívnejšia postava!). Čo mám podľa teba robiť do budúcej kapitoly? Veď ja sa budem snáď ešte aj v spánku žobroniť "Kapitola... Načítaj sa... Temný elf... Zjav sa... Odhaľ tie pravdy... Predveď svoje schopnosti... Ukáž mi aký si a prečo taký si... Prosíííím...".
Ale ďakujem za to. Za pekné poďakovanie, aj za to info. A teším sa na ďalší diel, tentokrát už dvojnásobne. 
Som rada, že sa ti toto premýšľanie Legolasa páčilo - azda by sa dalo povedať, že Legolas možno aj trošičku žiarli, že si niekto začína vytvárať pevné priateľstvo, pretože to jeho odišlo s naším milovaným trpaslíkom... samozrejme, Legolas si to neuvedomuje. Sem- tam sa tieto náznaky snažím predsa len vsunúť - elfovia sú veľmi všímaví, bolo by doslova divné, keby niečo takéto prehliadli.
To s tou dlhou vetou je trefa do čierneho, ani som si to neuvedomila Nabudúce na to budem pamätať.
Niekde som si musela vybiť to, ako bol Remus zosmiešňovaný - ukázalo sa to práve tu. Remus nerád bojuje - preto sa kapitola aj volá Vojak z donútenia - ale je v tom sakramentsky dobrý. A bodaj by nebol, keď mal za priateľa Síriusa.
Tá sekera... skutočne to malo veľký význam.Možno prvý náznak toho, že Legolas by bol predsa len schopný prijať Remusa za priateľa. Alebo ešte lepšie povedané, prvý náznak toho, že by Legolas bol schopný nechať Gimliho v spomienkach a pohnúť sa ďalej - Legolas prechádza postupným prerodom, vo viacerých veciach je zaseknutý ako keby v minulosti - jeho rozhodnutie zostať v Stredozemi aj cez radu Gandalfa, to, že sa jeho poradcovia podobajú na Gimliho a Aragorna, Gimli samotný...
mágia bude mať na Remusov život veľký dopad, ale predsa len to nebude tak jednoduché - mágia v Stredozei bude fungovať trochu inak ako vo svete Námesačníka. Veď sama onedlho uvidíš.
Môžem ťa potešiť tým, že prvý vstup Temného elfa už mám napísaný. No a tento náš záporák bude teda riadne vybabraný... dá našim hrdinom zabrať nie len po fyzickej, ale hlavne po psychickej stránke, odhalí mnoho tajomstiev a právd... ale viac zatiaľ neprezradím
What to say? It was marvelous and fabulous and... Keď si ma oboznámila s príchodom kapitolu, ihneď som to bežala skontrolovať, celá napätá, čo sa stane.
Prešli sme organizačnou časťou a vuolala, Legolas premýšľal o Remusovi a ja som hltala každé slovo a myšlienku za ním schovanú ako hladné Somálča. Moc pěkné a pěkně napsané myšlenky to byly. Hlavne to o tom, že k prijatiu by stačilo hádam len ospravedlniť sa. A taktiež premýšľanie nad pevnými putami.
Zmienky o vlkolačích príznakoch ma napriek temnej príčine rozosmievali.
A potom prišiel boj a vo mne vzbĺkla nová horlivosť a napätie. Ohyzdi sem, ohyzdi tam, lukostrelci na chodník (a nebolo by v boji lepšie zostručniť ten rozkaz na "Lukostrelci, Okraj chodníka!"? Keď sa na teba rúti banda uvrieskaných po zuby ozbrojených monštier s vážnym úmyslom zabiť, asi nebude čas na dlhé rozvité vety so všetkými vetnými členmi).
Remus bol skvostný! Divoké uhýbanie a drvenie kostí s pekelným výrazom boli fascinujúca predstava (A Legolasova starostlivosť veľmi milá).
A potom si mu dala Gimliho skeru... V tom čine bolo toľko symbolizmu, vnútorného ťažkého rozhodnutia ("Gimli by súhlasil" ma dojalo), že keby významnosť svietila, už som u očného s diagnózou slepoty. Prirovnanie k posekanej tráve sa mi taktiež veľmi páčilo.
A aby toho nebolo málo, ohyzdi normálne prejavili chytrosť a skúsili to so silou gravitácie a ťažkými predmetmi guľatého tvaru a kamenistej matérie. Bola som napätá a vystrašená ešte aj počas Remusovho zákroku a ten bol šokujúci, veľkolepý, intenzívny a pútavý a ja som bola na konci bez seba radosťou. Konečne má mágiu späť! Konečne mu to bolo k niečomu užitočné! Konečne mu uveria! Konečne ho príjmu! Konečne... Proste pozitívna správa nevyčísliteľnej ceny.
Ďakujem za novú kapitolu, čitateľský zážitok a potešujúce zvraty. Som zvedavá, ako sa to vyvinie ďalej a, samozrejme, na Temného elfa... 
Přidat komentář:
- Priznanie
- Pán šeliem
- Ráno v blátě
- Stručná a třaskavá historie podle A. J. Crowleyho
- Skvělý a přesný průvodce po Nazaretu ex-archanděla Gabriela, zrádce
- Tu je moje miesto
- Když má srdce svoji hlavu 1
- Co zůstane v knihkupectví
- Sestra
- Šarlatán (začátek)
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře
Kdo je tu z členů? Klikni!