Stratení a nájdení 10. kapitola 2/2 • OurStories.cz ~ naše povídky

Obrovské dôsledky lykantropie... akú cenu budú naši hrdinovia nútení dnes v noci zaplatiť?

30.06.2014 (19:00) • Leylon • Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter • komentováno 3× • zobrazeno 561×

Legolas bol strašne neistý. Nechcel zabiť a zároveň vedel, že pravdepodobne bude musieť. Naisto vedel len jedinú vec – vlk sa nesmie dostať von.

„Rýchlo!“ zvolá na Valora, pribehne ku kameňu a zaprie sa oň ramenom v snahe zasunúť ho namiesto. Valor sa k nemu hneď na to pridá. Ich sily nestačili na to, aby pohli kameňom, no je to dostatok na to, aby zabrzdili posúvanie kameňa vlkolakom. Elfovia cítia ohromnú silu, ktorá sa ho stále neúnavne snaží odsunúť, no vzdorujú ďalej. Ani jednému však neunikne, že kameň sa naďalej posúva, aj keď veľmi veľmi pomaly. Elfský princ vie, že to pretláčanie nevydržia celú noc. Rýchlo od kameňa uskočí a cez tenkú štrbinu pošle na zvera šíp. Ten sa mu zapichne do ramena, Legolas sa nevie donútiť zamieriť mu na nejaký životne dôležitý orgán. Svoj účel to však splní – vlk bolestivo zaskučí a ustúpi. Vo Valorovej tvári sa znova zjaví trocha farby.

V tom sa kameň posunie o štvrť metra a mierne odmrští Valora, ktorý sa oň opiera.

„Čo sa to deje?“

„Naráža do kameňa s rozbehom,“ oznámi Legolas pochmúrne očividné. Jeho šíp ho len vyprovokoval k činu.

Obidvaja ustúpia od kameňa, jeho zatláčanie už nemá cenu. Zaujmú bojové postavenie a vytasia zbrane, pripravení na najhoršie.

Vlk musí do kameňa udrieť ešte dva razy, pokiaľ sa vytvorí dostatočná štrbina na to, aby mohol vyliezť. Vyjde z jaskyne pomaly a dôstojne, potom sa postaví na zadné a vystrie sa vo svojej plnej výške. Na chvíľu vyzerá akoby na nich zabudol, pohľad upiera na mesiac. ten sa skryje za záplavu mrakov a oči zvera trochu stmavnú.

„Remus,“ skúsi znova Valor a skloní pri tom výjave svoje dýky. Zviera sa však, na Legolasovo prekvapenie, na Valora nevrhne. Zapozerá sa na neho a čaká, značne neiste. Z očí mu nemožno čítať inteligenciu typickú pre vlkolakov Stredozeme – len búrlivé emócie prikryté nevedomou dušou zvieraťa. Valor začne hovoriť upokojujúcim hlasom.

„Si tam, v tom vlkovi. Obidvaja to vieme, Remus. Nechceme ti ublížiť, ale musíš nám pomôcť,“ na konci sa mu hlas zlomí. Zviera danú emóciu, smútok, nepozná, nemá na ňu účinok. Netvor na Valora vycerí tesáky.

„Remus Námesačník!“ zahrmí Legolas, vediac, čo všetko je v stávke, „videli sme, čo všetko si spravil, aby si to zviera uväznil. A preto vieme, že si tam vo vnútri. Ten trpezlivý Remus, ktorý mi zachránil život svojimi čarami. Ten, ktorý bez mihnutia oka zniesol výsmech celého tábora. Máš telo vlka, ale v hrudi ti bije ľudské srdce,“ Legolas zbadá v očiach vlka okrem zlatej aj kúsky hnedej – kúsky ľudskosti. Z časti tak pripomínajú oči Remusa. Zviera očividne vie, čo hovorí. „Nikto dnes v noci nesmie zomrieť, rozumieš? Viem, že by si si radšej sám siahol na život ako niekomu ublížil. Ovládni toho vlka! Si silnejší ako on!“ na konci už kričí. Zviera sa skrčí, ale nie preto, že by chcelo zaútočiť. Vyzerá skôr zmätené, priam až vystrašené. Neisto hľadí na Legolasa, v očiach viac hnedej ako zlatej.

Zafúka vietor. Všetkých ich opäť ožiari mesačné svetlo.

Vlk zavyje, dlho a kvílivo, hnedá z jeho pohľadu sa stratí. Vlk ale nezaútočí – namiesto toho sa prešmykne okolo Valora a zamieri do lesa.

„Nesmieme mu dovoliť, aby na niekoho zaútočil!“ zavrčí Legolas v behu za vlkom. Alebo Námesačníkom.

Toto bude dlhá noc.

*** *** ***

Mačka naháňala myš. Len nikto nevedel, kto je tá mačka a kto zas tá myš.

Vlk im šikovne unikal spomedzi pazúrov – zaujímavé bolo, že aj keď bol silnejší, ako oni dvaja dokopy, vždy si zvolil cestu úteku. Valor a Legolas ho hnali, nedali mu ani chvíľu spočinúť. Zbrane však na neho použili minimálne Valorove dýky boli čisté, bez krvi a Legolas mal v tulci skoro všetky šípy. Naháňačka si však aj na nich vybrala svoju daň – v údoch cítili slabosť a nohy ich od neustáleho šprintu boleli.

Asi nikdy sa netešil na úsvit tak, ako dnešnej noci. S radosťou zaregistroval, že zore bledne a nadobúda šedastý odtieň – luna, ktorá je dnes ich nepriateľom, onedlho odíde.

Muselo to cítiť aj zviera. Na najbližšom priestranstve totiž prestalo utekať, otočilo sa im čelom. Čas útekov skončil. Valor a Legolas zaujali rovnaké pozície ako na začiatku tejto hroznej noci. Zviera sa na nich dravo pozrelo.

Na svet dopadol prvý slnečný lúč.

Zviera dlho zavylo, ani čo by na rozlúčku. Zmätene potriaslo hlavou a vycerilo zuby – elfovia videli, ako sa mu zuby očné zuby skracujú na normálnu ľudskú dĺžku.

Netvor sa však nenechal zmôcť bolesťou tak ľahko ako Remus – skočilo na elfov, ako keby ich obviňovalo zo svoju agóniu.

Tentoraz Legolas nebol dosť rýchly na to, aby vystrelil – zviera zarylo zuby do jeho pravého predlaktia. Elf zastonal náhlou bolesťou. Na to k nemu priskočil Valor a s bojovným pokrikom vrazil vlkovi do krku dlhú dýku. Tá sa do mäsa zaborila až po rukoväť. Zviera zmätene zachrčalo a pustilo Legolasa. Ustúpilo o pár krokov a zakymácalo sa. Z papule sa mu vyvalila krv.

Vlk bol na tom zle.

Námesačník na tom bol zle.

„Remus!“ skríkol Valor a došiel k netvorovi, ktorý sa dusil vlastnou krvou, najbližšie, ako sa len odvážil, vôľa bojovať zničená starosťou o priateľa. A aby to nebolo dosť hrozné, premena práve v tej chvíli začala prebiehať naplno.

Videli všetko tak, ako pri prvej premene, len otočene. Chlpy opadali, zvieracie oči vytiekli. Zrazu pred nimi ležala nahá a doráňaná schránka ich milovaného Lupina, dýka stále v jeho krku.

Obidvaja elfovia si rýchlo zložili z pliec plášte. Legolas tým svojim Remusa zakryl, chrániac tak jeho dôstojnosť. Valor, s očami lesklými od únavy a potlačovaných sĺz, opatrne vytiahol z krku dýku. Remus pri tom zachrčal, z rany sa vyvalila krv. Valor na ranu priložil svoj plášť aby krvácanie zastavil. Legolas si k nim kľakol, pozorujúc súkmeňovca, ktorý potichu spieval elfskú pieseň uzdravenia – bola to pomoc malá, ale stále viac, ako nič. Legolas dúfal, že krv prestane tiecť. Nevedel si predstaviť, že by bol Remus zrazu preč. Nehovoriac o bremene, ktoré by tak na svojej duši niesol Valor – to jeho dýka zasadila smrteľný úder, aj keď oprávnene v snahe chrániť. Tento mierumilovný elf, ktorý tak rád zrovnával ich spory a bol prvým priateľom Remusa Námesačníka, by niečo také neniesol ľahko.

K ich úľave a prekvapeniu tok krvi skutočne začal poľavovať. Elfovia sa na seba rýchlo ponad Remusa pozrú – zhodnú sa v tom, že za väčšiu odolnosť voči zraneniam je zodpovedný vlk v Remusovi, ak by bol ich priateľ len človekom, bol by už dávno mŕtvi. Remus pomaly otvorí oči – rozostrené, ledva vidiace. Legolasova myseľ si nedokázala poskladať, ako je možné, že tie oči sú úplne rovnaké ako predtým. Veď videl, ako praskli a roztiekli sa! vo svete mágie však bolo možné očividne všetko.

Legolas po tejto noci cítil všemožné veci – zmes hnevu, strachu, únavy a krivdy. To všetko však prekryla obrovská úľava, väčšia ako ten prekliaty kameň, keď sa mu Remus pozrel do očí a pootvoril pery v snahe niečo povedať. Nakoniec z neho vyšlo zasýpanie.

„Nebojte sa... niečoho ...takého... vlkolaka... sa tak ľahko nezbavíte. Je...mi to... ľúto.“ Oči sa na chvíľku zatvoria.

„Odpočiň si,“ riekne mu Valor láskavo, „ostatné teraz počká.“ Zranený ich ale neposlúchne – otvorí tvrdohlavo oči a pozorne na nich hľadí, zisťuje, či im nespôsobil nejaké zranenia. Z tváre sa mu postupne vytratí napätie keď vidí, že sú obidvaja v poriadku.

Potom zahliadne legolasovu ruku a náhle zbledne ani čo by išiel vypustiť dušu.

„Remus!“ vydýchne znepokojený Legolas, „upokoj sa!“

„Nie...nie... nie...“ opakuje Remus Námesačník, „tvoja ruka... moje prekliatie...“ po lícach sa mu začnú kotúľať slzy. Potom si ale všetko vyžiada svoju daň – Remus aj cez očividné rozrušenie upadne do spánku, alebo azda do mdlôb.

Elfovia si vydýchnu – je koniec. Ich priateľ bude v poriadku, aj keď pred chvíľou už očividne blúznil vyčerpaním. Aspoň to si myslel Legolas.

Čo by predsa mohlo spôsobiť jedno vlkolačie uhryznutie?

Autor: Leylon (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter

Sdílet

Diskuse pro článek Stratení a nájdení 10. kapitola 2/2:

3. Yriss

30.06.2014 [9:15]

No dobre. Existujú krutejší autori. GRRM počas Red wedding vyvraždil toľko svojich postáv, že jedno uhryznutie sa tomu rovnať nemôže. Ale v tom momente som z toho proste bola na vetvy.

2. Leylon přispěvatel

29.06.2014 [20:17]

No tak ja sa teraz usmievam ale že neskutočne. Prvá otázka – skutočne som na nich až tak strašne krutá? :D
Pri IQ som sa opierala o scénu z filmu Väzeň z Azkabanu – tam Remus po premene tiež prejavil aký – taký intelekt. Rada odlišujem Legolasa a Valora – som rada, že sa mi to aj prostredníctvom týchto presvedčovacích rečí podarilo. To s elfou kondičkou som si, pravdupovediac, neuvedomila, ďakujem za upozornenie. Once again – skutočne som až taká krutá ? :D :D ten pohľad na tvoje prekvapenie musel stáť za všetky drobné – veľmi som si sa tešila, až si to prečítaš, práve preto som sa ti o tom vôbec nezmieňovala na fb... Legolasove reakcie na to budú všelijaké, len nie dobré, tomu ver.
Ďakujem za túto nadšenú recenziu, je mi cťou, že si moja čitateľka 

1. Yriss

29.06.2014 [19:11]

JEŽIŠI KRISTE! SI NA NICH ZLÁ A KRUTÁ A NEVIEMAKÁ EŠTE!! AKO SI MOHLA A PREČO TI ZA TO CHCEM ZATLIESKAŤ!!!?

(nie je tu smajlík pre zrútenie?)

Tak a teraz keď sme sa ukľudnili, môžme napísať ten komentár...
Elfovia, na stresujúce situácie zvyknutí, rýchlo začali robiť niečo užitočnejšie než si rezať prsty o dýky a ja som skutočne dúfala, vážne verila, že by snáď mohli vydržať takto a zvyšok dielu by bol o spovedaní a káraní a uzmierovaní. Očividne však aj HP vlkolaci majú nejaké IQ a ešte sú aj výbušní takže so mohla len s tlčúcim srdcom a nosom takmer pricapeným k monitoru sledovať ako sa Námesačník (pekné ako si meno zamenila za prezývku, keď jednáme s mr Hydom nášho drahého dr Jekylla - Rema) dostáva von.
Mesiac za mrakmi a ja by som sa mohla roztiecť ako zmrzlina na Sahare pri čítaní tej dojímavosti, nebyť pretrvávajúcej napínavosti a strašidelnosti. Presvedčovacie techniky oboch elfov boli senzačné a páčila sa mi tá rozdielnosť (emotívny Valor s lámajúcim sa hlasom (slzy v očiach vyvolávajúci záver jeho reči) a autoritatívny Legolas chytro pripomínajúci ľudskú časť úbohého stvorenia). Je priam škoda, že celá tá brilantná a precítená snaha vyšla navnivoč, keď mesiac opäť vyšiel a vlkolak sa vrhol do lesov.
Naháňačka pokračovala v napínavosti. Neviem či môže byť pre elfa unavujúce jednonočné utekanie lesom, keď nám Legolas úplne v pohode pobiehal po pláňach Rohanu prenasledujúc ohyzdov, ktorí mali Chicha a Pipina, ale umocnilo to čaro príbehu, takže ok. Tešila som sa z úsvitu rovnako ako oni. Fakt som myslela, že sa už môžem tešiť na koniec literárneho stresu a naučila sa, že pri tebe by som práve v takýchto momentoch mala spozornieť sa obrniť sa všetkým možným, pretože to čo si napísala potom...
Och môj bože! Ako si mohla?! Po tom strašnom zážitku som sa od monitora odtiahla s rukami pricapenými na ústach a očami širokými ako taniere. Tá dýka v krku tomu taktiež nepomohla. Oceňujem úvahy ako by to Valora celé škrelo. Veľmi empatické (o to zarážajúcejšia je tvoja spisovateľská neľútostnosť v predchádzajúcom momente)...
Remus sa nám vďakabohu vyliečil, celé to bolo také krásne bittersweet, tá atmosféra mi pripomínala niečo, čo mám práve vďaka danej neveselo sa usmievajúcej nálade rada. Ale uhryznutie sa nevyparilo a myslím, že je v istom zmysle super, že Remus nám z toho zamdlel. Tak nejak to prorokuje veľmi silné zážitky až sa to bude riešiť. Posledná veta, posledná otázka je tak výstižná a kľúčová, až je to geniálne. Neexistoval lepší a strašnejší záver, záver ktorý by ma nútil zavýjať.
Takže dočetla jsem, dopsala svou nadšenou recenzi a teď se jdu vrhnout na Temního elfa ( Emoticon ). Božinku, jsem z toho tak nějak bez sebe. holka jsi boží!