OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » FanFiction Harry Potter » Stratení a nájdení 10. kapitola 1/2



Stratení a nájdení 10. kapitola 1/2
Naše prvé guľatiny oslávime niečím veľmi nepríjemným. Alebo inak povedané, lož má krátke nohy a pre vlkolaka obzvlášť...

Teším sa na reakcie, Leylon

Vychádza osudný mesiac (Legolas)


Niekdajší princ Temnohvozdu vytušil, že niečo predsa len nie je úplne v poriadku.

Dni vyzerali byť také, ako predtým – všetci traja spoločne viedli tábor k cieľu, ktorý určil Legolas. Žartovali a pomáhali jeden druhému, putá medzi nimi naďalej silneli.

A práve preto si Legolas nemohol nevšimnúť, aký ustaraný a podráždený je Remus Námesačník. Nepozdávalo sa mu to – takéhoto Remusa ešte nepoznal. Vzhľadom na to, že Remusa Námesačníka nedokázal rozhádzať ani fakt, že ho donedávna snáď celý tábor považoval za blázna, to bolo znepokojivé. Veľmi znepokojivé.

Elfovia ale rozpoloženie svojho priateľa rešpektovali a nechali ho na pokoji dúfajúc, že jeho zlá nálada počas dňa zmizne. A skutočne sa aj tak stalo – čím bolo Slnko na oblohe vyššie, tým sa Remus Námesačník viac podobal na svoje bežné trpezlivé ja. Avšak elfský vodca i cez to nebol úplne spokojný. Všímal si Námesačníkove trochu trhané pohyby a nervózne pohľady kedykoľvek sa niekde niečo pohlo. Občas ho videl, ako sa preťahuje, či si škriabe predlaktia, ani čo by mu bola malá vlastná koža.

Dnešný pochod sa blížil ku koncu. Legolas sa rozhodol utáboriť skôr vzhľadom na to, že celý dnešný deň bol obzvlášť veterný – stromy v tomto prípade boli ich požehnaním i prekliatím. Chránili ich síce pred vetrom, no chlapi boli unavení z odpratávania ihličnanov, ktoré mali príliš plytké korene na to, aby odolali náporu vetra, z ciest. Nad nimi sa medzitým pomaly začali kopiť zlovestne sivé mraky. Všetci boli trochu sklesnutí, vedomí si toho, že zajtra budú kráčať pravdepodobne po daždi.

Ešte skôr, ako elf stihol dokončiť svoju bežnú obhliadku celého tábora videl, ako Remus Námesačník  vyskočil zo svojho miesta a rozbehol sa do lesa, päste hnevlivo zaťaté pri bokoch. Legolas pozdvihol obočie – čo sa stalo?

Onedlho k nemu s povzdychom ustaraného priateľa prišiel Valor. „Akýsi trpaslík do neho dobiedzal, či by mu nemohol ukázať ešte nejaké kúzla,“ zamrmlal.

„A to je dôvod k takémuto hnevu?“ spýta sa ho Legolas s pozdvihnutým obočím.

„Áno, ak to od teba žiadajú desaťkrát denne. A to bez preháňania. Občas by naši ľudia mohli byť múdrejší,“ pokrúti Valor hlavou. Obidvaja v tej chvíli myslia na to isté – desať ráz denne je Remusovi Námesačníkovi, človeku, ktorý miloval mágiu celý život, pripomínané, že nemôže čarovať, kedykoľvek sa mu zachce.

Spoločne s jeho dnešnou náladou to nie je dobrá kombinácia, len čo je pravda.

„Nechajme ho vychladnúť, určite sa onedlho vráti sám,“ navrhne veliaci elf a jeho priateľ mu dá za pravdu.

Poobedie prejde do súmraku a ten zas do šera. Onedlho ma má objaviť luna, dnes v celej svojej okrúhlej kráse a Námesačníka ešte nikde niet.

Legolas si začne robiť starosti a rozhodne sa ho ísť skontrolovať. Tuší, že v takejto nálade ho Remus Námesačník neuvidí práve rád, preto sa rozhodne nechať Valora v tábore. Stačí, že jeho nevrlosť bude znášať on, nemusí sa do toho zapliesť aj zmierlivý Valor.

Na viac, samému sa mu stopovalo vždy lepšie.

Rozoznať stopy Remusa Námesačníka i bez rozptýlenia v podobe ďalšej osoby nebolo ľahké – pohyboval sa s neuveriteľnou opatrnosťou, takmer ako elf. Bolo to zvláštne.

O dvadsať minúť, keď si bol skutočne istý, že je na správnej stope, sa z náhleho popudu rozbehol. Letel lesom ako už dávno nie, neobmedzovaní pomalosťou trpasličích a ľudských nôh.  Do líc mu nahnal červeň neustávajúci vietor toho dňa. Hladil ho, ani čo by snažil ospravedlniť za nepríjemnosti, ktoré toho dňa spôsobil. Na tvári sa eldarovi  objavil široký úsmev- ani len nevedel, ako mu voľný beh chýbal.

Pred Legolasom sa začne črtať čistinka – taká, akých je v Temnohvozde mnoho. Na jej okraji stojí akýsi menší kopec, bezmenná mohyla, v ktorej sú dvere, celé to Legolasovi zaváňa prácou hobbitov, aj keď netušil, čo by tu tí práve mohli hľadať. Tak či onak, táto mohyla bola opustená a neďaleko nej sedel Remus Námesačník.

Legolas sa schoval za strom a zvažoval svoje možnosti – aj chcel odísť, uistený, že je jeho priateľ v poriadku, na druhej strane chcel vedieť, čo tu Remus pohľadáva. Nepáčila sa mu myšlienka, že by mal priateľa špehovať. Preto sa rozhodol, že počká len pár minút a potom odíde.

Remus medzitým vstane, podíde k hobbitím dverám a jednoducho ich vylomí. Legolasa sa nesúhlasne zamračí nevediac, čo si o tom myslieť. Narušil ten opustený príbytok azda len zo zvedavosti?

Pravdepodobne nie – pretože keď boli dvere odstránené, tak dnu ani nevošiel. Namiesto toho zašiel do kraja lesa a začal do hobbitieho domu znášať mokré lístie a blato. Elf to nechápal, na čo je to dobré? Tu klzkú zmes si pamätal ešte z čias vlastného detstva – neraz sa na nej pošmykol a dospelým ľuďom sa na nej podarilo padať na nosy doteraz.

Už – už sa chystal ukázať a to radšej skôr, než začne robiť Remus Námesačník ešte niečo divnejšie, ale v tom sa stalo niečo, čo ho opäť obralo o slová i chuť k činu.

Jeho priateľ podišiel k obrovskej skale na kraji čistiny. Balvan bol ešte väčší ako ten, ktorý málom skántril Legolasa, obrovská masa, ktorou by ohyzdi, ani jeho vojaci istotne nepohli.

Remus Námesačník na kameň položí vystretú pravú dlaň. Niečo si zamrmle popod nos v čom Legolas spozná ďalší pokus o kúzlo. Neúspešne. Nezmieril sa azda už Remus s tým, že kúzla ho poslúchajú len v prípade nebezpečenstva? Alebo ho len tak rozhodili tie prosby o ukážky čiar? Ak by to bolo skutočne tak, Legolas by požiadal svojich zverencov, aby takéto otázky prestali klásť.

„Musím ich pred sebou ochrániť, Sirius, a ty to vieš!“ zvolá Remus rozhorčene. Z dlaní sa mu začne šíriť to príznačné biele svetlo a obalí ho ako mäkká prikrývka. Námesačník sa usmeje a riekne „Locomotor!“ A elf len s úžasom sleduje, ako sa kameň vznáša nad zemou a nasleduje Remusa, ani čo by to bolo len pierko hnané  dnešným vetrom. Legolas už o mágii vedel omnoho viac, ako keď videl Remusove pekelné psy no čary ho i naďalej fascinovali. A to takéto veci vážne v jeho svete považujú za tak bežné, ako oni napríklad strieľanie lukom? Zvláštne pomyslenie.

Remus presunie kameň pred vchod do mohyly a nechá ho chvíľu lietať len tak na mieste. Vrhne ustaraný pohľad na oblohu, na ktorej sa už začínajú objavovať prvé hviezdy, aj keď mesiac kvôli mrakom ešte nevidieť. S tichým ďakujem, Sirius vojde do vnútra a následne sa doslova zapečatí – kameň s tupým buchnutí dopadne na zem a nikto bez kúzelných síl, kto by sa teraz nachádzal v nore, by sa už nikdy nedostal von. Jeho priateľ nechá medzi kameňom a norou na pravej strane len maličkú štrbinu užšiu ako palec – pravdepodobne na to aby videl, čo sa deje vonku.

Legolas ničomu nechápe a je zmätený. Prečo toto všetko Remus Námesačník robí? Aké nebezpečenstvo pri práve on mal predstavovať?

Vtedy sa z diaľky ozve šuchot tichučkých krokov.

Elf dlho nerozmýšľa, vytiahne svoj luk a zamieri na smer krokov. Čaká na votrelca, i cez čudné správanie berie za samozrejmosť chrániť Remusa Námesačníka a jeho tajomstvo, ktoré nepozná ani on sám.

V jeho zornom poli sa zjaví Valor. Ruky pozdvihnuté s vystretými dlaňami v geste kapitulácie. Princ rýchlo skloní luk a vloží šíp späť do tulca. Potom prstom na perách naznačí, aby bol potichu.

„Čo tu robíš?“ spýta sa ho Legolas šeptom, keď sa k nemu Valor pripojí.

„Hľadám vás. Čo iné si čakal, keď ste sa obidvaja vyparili?“ odfrkne si Valor.

„Neviem toho o veľa viac, ako ty, priateľu,“ napraví krivdu Legolas a ľutuje, že so sebou predsa len tretieho spoločníka nezobral – azda by vedel vyhútať z tejto grotesky viac, ako on sám. „Remus zas čaroval. Presunul obrovský kameň cez celú čistinu, vošiel do toho príbytku,“ naznačí bradou, ktorý myslí,“ a doslova sa tam uväznil.“

Valor sa zatvári prekvapene a zapozerá sa smerom, ktorý mu naznačil Legolas. Elf nevie, či sa hnedovlasý priateľ čuduje viac tomu zvláštnemu počínaniu Remusa Námesačníka, alebo zmienke a ďalšej ukážke jeho magických síl.

„Ale prečo?“ spýta sa nahlas to, nad čím húta aj sám Legolas.

„Poďme sa pozrieť bližšie. Ale opatrne –nechcem, aby vedel, že sme tu,“ prikáže Legolas. Z jednej strany sa necíti dobre preto, že svojho priateľa Remusa predsa len nakoniec špehoval, na tej druhej ale chce vedieť, ako bude bez ich zásahu pokračovať jeho noc ďalej. Azda tu zostane zavretý až do úsvitu?

Elfovia sa pomaly priblížia ku štrbine, ktorú Remus medzi kameňom a mohylou nechal. Nezmestil by sa do nej ani palec, ale na sledovanie stačí. Valor zostane trochu opodiaľ, pritlačí sa chrbtom ku stene mohyly. Nakukne len skrčený Legolas.

V mohyle, či azda hobbitiom brlohu je tma ako vo vreci. Taká s na ktorú si i zrak elfa musí chvíľu zvykať. Po chvíli však Legolas zazrie kontúru remusovho dlhého štíhleho tela – sedí chrbtom opretý o stenu, hlavu zaklonenú dozadu, preto nemá šancu si ich všimnúť. Rukami si zviera nohy pritlačené k hrudníku, ani čo by sa snažil sám seba udržať pokope. Vyzerá ako väzeň, jeho bledá pokožka kontrastuje s tmou-

Legolas sa zahanbene odvráti.

Remus v tej tme sedí nahý.

Valor spýtavo zdvihne obočie, znepokojený legolasovým rýchlym pohybom. Ten pokrúti hlavou – nechce hovoriť tak blízko Remusa, mohol by ich začuť. Vlastne je rozhodnutý presunúť sa zas na okraj čistiny a uložiť sa tam na spánok aby Remusa počas tejto noci postrážili. Jeho nahota mu náhle pripomenula, že tu nemá čo robiť. Bolo načase dopriať Remusovi Námesačníkovi súkromie, ktoré očividne hľadal, keď sem odišiel. Otázky mohli počkať do rána.

Legolas pokynie rukou Valorovi a ten ho pokojne nasleduje. Vietor, ktorý je dnes neskrotný celý deň,  sa im obidvom zaryje do chrbtov, ani čo by ich aj on sám odháňal. Aspoň na chvíľu roztrhne husté mraky – konečne vykuknú hviezdy a ich matka luna. Je okrúhla a jej svetlo osvieti elfov...

Z jaskyne sa krik, pri ktorom obidvaja stuhnú na mieste.

„Remus!“ zvolá vydesene Legolas a vrhne sa opäť k medzere. Rýchlo sa snaží kameň odtiahnuť v snahe dostať sa k trpiacemu priateľovi. No i s pomocou Valora, ktorý je vydesený rovnako ako on sám, je to úloha nad ich sily. Kameňom nemožno pohnúť presne tak, ako očividne Remus chcel.

Prečo sa rozhodol utrpenie niesť sám?

„Remus,  Pri Eruovi, odvaľ ten kameň!“ zvolá Valor, ale jeho hlas zanikne v remusových výkrikoch a stonoch.

Obom elfom nezostáva nič iné ako sa prizerať utrpeniu.

Legolas zatne nechty do kameňa, nahnevaný na vlastnú bezmocnosť. Zvrátené divadlo pokračuje.

Remus už pochopiteľne nesedí – je na všetkých štyroch. Telo mu zvierajú strašné kŕče, končatiny sa mu ohýbajú do neprirodzených uhlov. V tom sa ozve strašný praskot, ktorý elfovia poznajú z bojov – praskot kostí. Remusova ruka sa zdvihne zo zeme a zlomí ako keby po nej niekto udrel kladivom.

Remus zavráti hlavu dozadu, jeho nárek sa nesie doďaleka. Vycerí zuby v grotesknom úsmeve a jeho očné zuby sa pred očami elfov neprirodzene predĺžia.

Legolas i Valor stoja ako začarovaní, príliš vydesený výjavom pred sebou, výjavom, ktorí nevidel ešte nikto v celej Stredozemi. Legolas nedokáže uveriť vlastným očiam – na čo za príšeru sa to jeho priateľ mení?

V tom sa Remusove oči uprú cez štrbinu priamo na nich dvoch. Zreničky sa mu neprirodzene rozšíria a aj keď je v nich viac žltej, ako hnedej, Legolas v nich rozozná šok. Rozozná v nich Remusa Námesačníka.

„Utečte odtiaľto!“ zachrapčí ich smerom. Potom skloní hlavu. Znova zaznie strašné zapraskanie ale tentoraz silnejšie – Námesačník ohne chrbát ako mačka, dýcha prerývane a nepravidelne. Elfovia sa na to nemôžu ďalej pozerať.

„Musí byť spôsob, ako ti pomôcť, Remus. Neodídeme od teba, keď nás potrebuješ!“ odpovie mu Valor. A Legolas, aj keď je vydesený, súhlasí. Pokiaľ je v Remusovi aspoň kúsok ľudskosti, stále je nádej.

„Nechápete. Mesiac!“ slovo mesiac zavrčí. Potom zo seba vyrazí dlhý výkrik.

Výkrik, ktorý sa jedným dychom zmení na zavitie.

Koža na ňom sa začne trhať ako pergamen, svetlohnedé vlasy padajú na zem v hustých prameňoch splývajúc s listami a blatom na dlážke. Ako posledné prejdú premenou oči – očné buľvy prasknú a začnú stekať spolu s krvou a očným mokom v desivej napodobenine plaču až k brade, kde odpornú zmes oblizne dlhý zvierací jazyk.

V tej chvíli nebolo po Remusovi Námesačníkovi ani pamiatky. Pred nimi stál obrovský netvor nápadne ponášajúci sa na vlka. Srsť má tmavosivú, oči žlté a zlovestné.  

Elfovia razom zistia, na čo sa ich priateľ zmenil – na vlkolaka.

Chvíľu stoja všetci traja v ohlušujúcom tichu. Elfovia už prekonali mnoho nebezpečných bojov, ale vždy proti nepriateľovi ktorého dokonale poznali. Teraz pred nimi stál vlkolak, ktorý bol človekom. Niečo také bolo nad ich chápanie – Stredozem poznala len vlkolakov, ktorý boli vlkolakmi už od narodenia. Spravidla bývali na strane zla, boli škodoradostní a krvilační, aj keď vedeli rozprávať. Teraz nepoznali  slabiny danej bytosti, ani to, či bola rovnaká, ako ostatní vlkolaci ich sveta. Obidvom na viac bránilo k pozdvihnutiu zbrane vedomie, že zviera bolo ešte pred chvíľou ich blízkym priateľom, ktorý sa na netvora zmenil v kŕčiach bolesti .

Zviera sa chvíľu len bezmocne triaslo, neisté na vlastných nohách, ani čo by ešte stále prežívalo muká. Potom sa z nej vydralo neisté zakňučanie.

Je to ešte priateľ, alebo len bezduché monštrum?

„Remus?“ zašepkal Valor nádejne.

Chyba.

Zviera vyštartovalo nadľudskou rýchlosťou k priechodu snažiac sa vyjsť von. K ušiam im doľahol zvuk škriabania kameňa a kameň, na chvíľku zazreli pazúry dlhé ako dýky. Elfovia rýchlo uskočili, zrazu neskutočne vďačný za to, že je kameň taký ťažký.

Legolas bleskovo vytiahol luk, Valor zas dýky. Vyzeralo to však, že zviera, vďaka bohom, nevie používať v tejto podobe Remusovu mágiu. Bojovalo s kameňom rovnako bezvýsledne ako oni dvaja. Nedokázalo nájsť pevnú pôdu pod nohami, elfským ušiam neunikol zvuk pádu zvieraťa. Legolas zrazu pochopil, prečo predtým Remus do svojho väzenia nanosil toľko klzkého lístia a blata. Robil všetko, čo mohol, aby príšera neunikla.

Legolasa striaslo. Čo by sa stalo, keby ten kameň predsa len dokázali odvaliť? Aké zlo by vypustili na svet?

Zrazu ho zasiahne hnev – ako mohli byť takí hlúpi a nič si nevšimnúť? Ešte aj jeho meno! Legolas veľmi rýchlo pochopil význam slova Námesačník, ktoré Remusovi kedysi dal Sirius. Nič príhodnejšie pre túto príšeru ožívajúcu pri svite mesiaca asi ani neexistuje a Remus sa to rozhodol nosiť ako svoje meno na znak toho, čo je.  

„Poďme na okraj, Legolas. Budeme hliadkovať aby on...“ prehltne, „ono... neuniklo. Ráno by sa snáď mal premeniť naspäť.“

„Ako si môžeme byť istý?“ zavrčí. Nemali žiadnu istotu, že tá potvora zmizne, len náznaky. Nepoznali zákonitosti tejto bytosti čo Legolasa len viac znervózňovalo.

Nikto a hlavne nie Remus by sa na niečo také nepremieňal dobrovoľne. To monštrum očividne obžíva len za plného svitu mesiaca. Remus Námesačník je u nás dva mesiace, to znamená, že niečím takým si už musel prejsť. Ak si dobre spomínam, presne pred mesiacom ho deň po splne postihla na deň choroba – nechodil, nič nerobil, len ležal. To museli byť následky tej strašlivej premeny.“

Valor opäť trafil klinec po hlavičke, zmierňuje následky, ako sa len dá, „dobre,“ prikývne. S pohľadom upretým a bojujúce zviera začne s pripravenou zbraňou ustupovať k okraju čistinky. Neotočí sa tomu zvieraťu, Námesačníkovi, chrbtom. Valor jeho príklad napodobuje.

Legolas si sľúbi, že nasledujúceho rána Remusa poriadne vyspovedá. Mal mu to povedať. Čo by sa stalo, ak by niekde urobil chybu a následne zaútočil na tábor? On nariadil, aby ho medzi seba prijali, on mal zodpovednosť za každého vojaka, on niesol zodpovednosť za ich zbytočnú smrť. A to všetko pre Remusa Námesačníka a jeho tajomstvá!

Valor postupoval pomalšie ako on, prsty sa mu zabárali do rukoväte dýk, palce pritisnuté k čepeli natoľko, že sa na nich objavili kvapky krvi. Legolas mal chuť popohnať ho, no v tom mu vietor zavial do chrbta.

Zviera za kameňom, popohnané vôňou krvi, ktorú k nemu doniesol vietor, sa stalo ešte besnejším. Tlačilo na kameň, znova a znova padalo, až sa plocha pod jeho nohami nevyčistila. Lístie pod nohami by stačilo v prípade, ak by zviera nikto neprovokoval. Po pár pokusoch by stratilo záujem, skrútilo sa do klbka a do rána zaspalo.

Lenže to ani Legolas ani Valor nevedeli. Vlk sa opäť zaprel o kameň.

A ten sa posunul.


Kapitola bola priveľmi dlhá - preto som ju musela rozdeliť. Ale nebojte sa, svoje dlovo dodržím



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Stratení a nájdení 10. kapitola 1/2:

3. Yriss
30.06.2014 [9:25]

To jsem ráda, že jsi tak hodný člověk co nedopustí abych hladověla.
Symbolyzmus mám rada tiež. A priateľstvá Stredozeme sú skutočne niečím čo nejde prehliadnuť.
Nz.

2. Leylon přispěvatel
29.06.2014 [20:04]

LeylonI dont know... i have greafull muse Emoticon

Ach, ty mi stále vieš vykúzliť úsmev a tvári... myslela som na teba a keď som si pomyslela na to, že najbližšie dni sa nedostanem na počítač... nemohla som ťa nechať čakať.  som strašne rada, že sa ti to celé páčilo – dúfala som, že gradácia nebola príliš rozťahaná. Remus a Sirius... vždy som bola oddaná symbolizmu a tu sa nedalo proste inak. To, že Sirius ďalej ovplyvňuje Rema a žije v ňom mi prosto k Stredozemi pasuje – takéto niečo by sa v inom svete asi ani nemohlo objaviť, aspoň nie v takejto miere – tú su priateľstvá a česť večné.
Legolas bol tou nahotou minimálne prekvapený. Veď ty vieš, že som si opis premeny neskutočne užívala  ďakujem ti  to, že som spomenula vlkolakov Stredozeme je tvoja zásluha. Som skutočne zvedavá, čo na môjho Temného povieš.

1. Yriss
29.06.2014 [18:34]

For God´s sake! Girl, you are... How you were able to write THIS? It is undescribably brilliant.
A teď spátky k jazyku sloven... Kruci!
Späť k jazyku slovenskému.
Na toto som sa plná nedočkavosti tešila už takmer týždeň a teraz som si mohla konečne vychutnať ďalšiu skvostnú kapitolu tvojho príbehu.
Remova podráždenosť ustupujúca s príchodom slnka (dobrá poznámočky) a vracajúca sa večer, útek bez zanechávania stôp a všetečný znepokojený Legolas objavujúci čistinu boli skvelou gradáciou, ktorá nevymizla ani pri ukľudňujúcich pozitívnych momentoch ako bol beh so srdečne roztomilým ospravedlňujúcim sa vetrom.
Čistinková scéna bola skutočne zaujímavá a vďaka Legolasovmu udivenému prezentovaniuz situácie to aj pre nás vlkolactva znalých malo nádych tajomnosti. Mám rada spôsob akým Legolas uvažuje. A páči sa mi, ako sa Removo kúzlenie spája so Siriom. Že si to Valor nenechal ujsť mi k nemu pasovalo. Nie som si istá či by Legolas bol skutočne zahanbený nahotou, ale prečo nie, Keď sa tie dve špicaté uchá vybrali na odchod, odľahlo mi, ale ty si ten dobrý pocit kompletne zruinovala desivým výkrikom, zbrklým návratom a napokon tým, ach tak úžasným opisom.
Premena bola niečo neskutočné. Už som ti to raz písala na fb, ale trocha sa zopakujem, pretože je úchvatná stále. Praskajúce kosti, koža, oči a zvyšok boli morbídne, explicitné i s dávkou i umeleckých prostriedkov a myslím že to pôsobilo veľmi pútavo a aj originálne. Som rada aj za zmienku o vlkolakoch Stredozeme - temných maiaroch (kdo chce vědět víc ať čte Silmarillion nebo aspoň LOTR wiki).
Legolas, ako správny veliteľ, samozrejme myslí na verejné blaho a táto zatajená informácia ho štve. Nehovoriac o zrade nezdôverením sa. Myslím že to bolo realistické.
Všetko by bolo ešte v rámci možností ok, ale potom si prišla s tým záverom, tak napínavým a hrozivým záverom. Keby tu neboli hneď ďalšie dva článočky, neviem ako by som čakala na pokračko.
Takže ďakujem za krásny kus literatúry a ponáhľam sa k vyvrcholeniu celej estrapády a... TEMNÉMU ELFOVI! Emoticon Emoticon
Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!