OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Jednodílné » FanFiction ostatní » Take a chance...



Take a chance...Prečo niekedy trvá dlho uvedomiť si, že osoba, na ktorej nám záleží, je bližšie, než sme si mysleli?

Take a chance

 

Sedeli sme v Grille a užívali si naše víťazstvo nielen v škole, ale aj nad Silasom. Pri jednom stole som sedela ja, Elena a k nášmu počudovaniu aj Rebekah. Síce to bolo viac než divné, prijali sme ju k nám.

No a asi o dve stoly ďalej sedel ešte Klaus, ktorý odíde ráno do New Orliens, Damon - s pohľadom skoro vždy upretým na Elenu - a Matt. Zvláštna kombinácia, ale tak čo už.

„Mala by si ísť za ním,“ prehovorila Rebekah po chvíli.

Nechápavo som pokrútila hlavou a otočila sa k nej.

„Za kým?“ Tvárila som sa, že nerozumiem.

Blondína kývla hlavou k stolu vedľa.

„Za Klausom...“

Vytrieštila som oči a utíšila ju pohľadom.

„Prečo? Načo by som to robila?“ nedochádzalo mi.

Elena sa na ňu chápavo pozrela, a potom venovala aj mne jeden z mojich pohľadov.

„Má pravdu. Pamätáš sa na to, čo som ti povedala v lese?“

Prižmúrila som oči.

„Na to, ako si ma skoro zabila?“ poznamenala som sarkasticky.

Kamarátke stuhol úsmev na tvári a pozrela radšej inam. Vedela som, že myslela na tú je poznámku o Klausovi, ale chcela som sa tomu vyhnúť.

„A prečo za ním jednoducho nejdeš? Vieš, čo cíti on a to, čo cítiš ty tiež nie je málo,“ zaplietla sa znova Rebekah.

Ja som nad tým avšak stále krútila hlavou. Konečne mi povedal, že sa do Mystic Falls môže vrátiť Tyler a ja by som mala ísť za ním? Prečo vlastne? Že k nemu podľa niektorých niečo cítim?

Naliala som do seba celý poldecák s vodkou a bola som rozhodnutá. Síce som sa cítila už opito, stále som bola ochotná sedieť tu a piť ďalej.

„Tak to rozhodne nie!“ krútila som hlavou.

Obe sa na seba pozreli a vzdychli si.

„Si veľmi zaťatá, asi tak ako môj brat,“ poznamenala Rebekah.

„Nie, to v žiadnom prípade! Ale ty predsa niečo riešiš s Mattom, nie?“ Snažila som sa zmeniť tému a našťastie sa mi to aj podarilo.

„Neviem, ako to bude ďalej. Chceme cestovať. Navštíviť rôzne mestá, miesta a... proste celý svet!“

Usmiala som sa a naliala si ďalší pohárik.

„A čo ty s mojím „obľúbeným“ Salvatorom?“ obrátila som sa na Elenu.

Tá sa len usmiala a pozrela na neho k ďalšiemu stolu. Určte nás nepočuli, nakoľko boli zabraní do vlastných rozhovorov.

Pokrčila plecami.

„Netuším. Uvidím, čo zajtrajšok prinesie,“ vysvetlila. „Ale ty a Klaus...“ začala znova a ja som si len povzdychla.

Toto sa neskončí. Ony mi pokoj nedajú. No ja im dokážem, že mám pravdu! Necítim k nemu nič viac ako k Tylerovi, ba ani toľko.

Rýchlo som do seba hodila ďalší pohárik a postavila som sa.

„Kam ideš?“ spýtali sa jednohlasne.

„Zistiť, čo cítim,“ zamrmlala som a mierila k stolu, kde sedeli naši chlapi. Všetci traja dvihli zrak ku mne, no ja som si len sadla na Klausa obkročmo a pritiahla ho k sebe. Najprv na mňa vytriešťal oči, no potom sa usmial.

„Ahoj, láska...“ Nestihol ani dokončiť, pretože som plne zamestnala jeho pery. Vášnivo som ho pobozkala a keď sa naše jazyky stretli... niečo vo mne... zmenilo svoj názor. Bozkávať ho bolo zvláštne, iné a zároveň aj divné. No tiež krásne.

Po chvíli som sa od neho pomaly odtiahla a nechápavo mu hľadela do očí. Sama som bola úplne zmätená a dúfala som, že nájdem odpoveď. No nič neprichádzalo. Len sme na seba hľadeli, neschopní slova.

Vtom i došlo, že okolo nás sú všetci a pokrútila som hlavou. Postavila som sa a odišla z Grillu. Keď som nastúpila do auta, neodišla som hneď. Musela som si všetko utriediť a teraz na to bola pravá chvíľa. Ten bozk... myslela som, že všetkým a hlavne sebe ním dokážem, že k nemu nič necítim, ale namiesto toho... ma to akosi premohlo.

Prehrabla som si vlasy a naštartovala. Behom pár minút som bola doma. Našťastie mama bola na nočnej, tak mi nehrozili žiadne otázky ohľadom zábavy a ja som sa nemusela tváriť vyrovnane. Mala som sto chutí vrátiť sa tam a pobozkať ho znova.

Caroline! Na čo to myslíš?! Okríkla som samú seba.

Aj napriek tomu, že som ho chcela nenávidieť, nemohla som. V hlave sa mi vybavovali všetky dobré veci, ktoré pre mňa urobil. Tie krásne šaty, ktoré mi behom pár minút zohnal a to, ako ma zachránil. Aj keď som si to nechcela priznať, bol to on, kto ma zachránil pred Radou. A mohol si pritom vybrať záchranu svojej sestry.

Vtom niekto zaklopal na dvere. Vyskočila som na rovné nohy a pribehla tam. Keď som otvorila dvere, ostala som vyvaľovať oči na Klausa, ktorý stál rovno predo mnou.

Hneď si zobral moju tvár do dlaní a pobozkal ma. Len som zarazene stála, nevzdorovala som. Po pár sekundách sa odo mňa odtiahol.

„Milujem ťa a nechcem o teba prísť,“ vydýchol a bolo vidieť, že trpí.

V tej chvíli mi bolo všetko jedno. Stiahla som ho k sebe dovnútra a dvere sa za nami zatresli. Nevim ani ako, ale už sme boli v mojej izbe. Klaus ma zaľahol celým svojím telom, ale pre mňa nebolo vôbec ťažké ho pretočiť dole a ocitnúť sa hore. Usmiala som sa a rýchlo som z neho vyzliekla bundu, ktorá poputovala niekde do rohu mojej izby.

Pomaly, po jednom gombíku som mu vyzliekala košeľu a skúmala každý jeden sval na jeho hrudi a bruchu. Jeho telo bolo neskutočne nádherné, ale jeho tvár...ešte viac. Nikdy som si to ani nevšimla.

Jedným rýchlim ťahom ma znova dostal dole a rýchlo mi vyzliekol tričko. Môj krk zasypal jemnými motýlími bozkami a rukami mi prechádzal po chrbte k podprsenke, ktorú bez najmenších problémov rozopol. Ja som si ale pritiahla jeho tvár k sebe a znova ho pobozkala.

Ruky mu smerovali po celom mojom tele až k rifliam, čo mi rýchlo vyzliekol a nohavičky tiež. Bola som pod ním nahá, ale vôbec mi to nevadilo. Práve naopak. Akoby toto bolo to pravé, po čom moje telo túžilo. Byť pri ňom a cítiť ho.

Ja som z neho nohavice našťastie tiež dostala celkom rýchlo a on už na nič nečakal. Vnikol do mňa a začal sa vo mne pohybovať. Najprv pomaly, akoby čakal na moju reakciu. Ja som sa len usmiala a on zrýchlil.

Zavzdychala som a netrvalo dlho, keď sme obaja vyvrcholili. Klaus sa na mňa zvalil a vyšiel von. Potom si len ľahol vedľa mňa a oboch nás zakryl. Pritúlila som sa k nemu a behom pár minút som už spala.

 

Svetlo, čo prenikalo do izby cez zatiahnuté závesy, mi nedoprialo spať a tak som to vzdala. Otvorila som oči a pozrela priamo do tých Klausových. Nespal, len na mňa hľadel a usmieval sa. Rukou mi prechádzal od pása hore.

„Dobré ráno, láska,“ zašepkal jemne a ja som sa musela usmiať. Síce mi v hlave po tej včerajšej vodke dosť trešťalo, pamätala som si viac ako dosť. A najmä to, čo sa stalo s Klausom... na to sa nedalo zabudnúť.

„Aj tebe,“ popriala som tiež.

Rozum na mňa síce vrieskal, ako som niečo také mohla urobiť, ale mne to bolo jedno. Tušila som, že práve to bolo to, čo som potrebovala na utriedenie všetkého. Konečne som pochopila, že k tomuto hybridovi naozaj niečo cítim. Niečo veľmi silné zvané láska. Síce by som to nikdy nepriznala, ale je to tak.

Klaus sa pomaly posadil a začal sa obliekať. Ja som na neho len hľadela a nenapadalo ma, čo povedať.

„Tak aby som šiel,“ povedal odrazu on a už vychádzal z mojej izby.

To ma zarazilo. Naozaj to práve povedal?!

V sekunde som sa zabalila do tej deky a vybehla za ním do haly.

„Klaus!“ okríkla som ho.

Otočil sa ku mne.

„Prosím, láska?“

Naštvane som mu strelila po tvári. Až sa zapotácal. Prešiel si rukou po líci a prekvapene na mňa hľadel.

„Za to, že chceš odísť!“ precedila som pomedzi zuby.

On sa ale namiesto zlosti len pousmial.

„Chcela si, aby som ostal?“ nechcel veriť.

Stisla som pery a trocha nervózne som prikývla.

„A keby si šla so mnou?“ spýtal sa nádejne a vybral z vrecka bundy dve letenky.

Vypúlila som len na to oči.

„Ale... ale veď si vravel...“

„Ja viem,“ skočil mi do reči. „No každý môže dúfať, nie?“

Skočila som mu naradostene okolo krku. Možno to pre mňa môže byť nový začiatok! S ním a aj pre mňa samú.

„Takže to je áno?“ overoval si.

Usmiala som sa a vlepila mu bozk.

„Dám ti šancu.“ 


No a moja prvá jednorázova na túto tému. Dúfam, že sa aspoň trocha páčila. Neviem, ale keď som pozerala odznova poslednú časť, zdalo sa mi až neférové, že ju len tak letmo pobozkal. Možno, keby to trvalo viac ako zlomok sekundy, mohla sa Caroline rozhodnúť inak. 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Take a chance...:

7. mkv
13.08.2015 [5:32]

Emoticon

6. Kája
28.07.2013 [10:27]

Hezky se to četlo :) rozhodně mě pobavila představa, že by se Matt, Damon a Klaus přátelili. :D rozdhodně chci, aby spolu Klaus a Caroline zůstali. :) ale tohle mi přišlo, jak na Caroline tak na Klause, hrozně uspěchaný.. Klausovi se líbí, právě proto, že jí musí dobývat a ne proto, že se chová jak štětka. :) jinak se mi to líbilo. :) Emoticon

5. Perla přispěvatel
23.07.2013 [15:48]

PerlaIvet: veľmi pekne ďakujem, no tak ja by som hneď šla, prečo nie? Emoticon Emoticon Emoticon
Eltherine: No je síce pravda, že bolo to na to, ale keďže je tam veeeľa postáv, mal by sa zamerať na viac aspektov než na tú trojku. A čo sa týka toho stola... mňa samú to pobavilo, nakoľko pochybujem, že by to v takejto zostave mohlo byť. Emoticon

4. Eltherine přispěvatel
22.07.2013 [16:11]

Eltherinetak to mě seriál rozhodně nenudí. Už od prvního dílu má být založený a i je na milostném trojúhelníku Damon-Elena- Stefan. TEAM DELENA Emoticon Ale teď k povídce- líbil se mi ten nápad. Caroline si nechce přiznat, že Klause miluje atd. A Matt Damon a Klaus u stolu? Tak to mě veeelmi pobavilo Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. Ivet
22.07.2013 [15:21]

:-D mě už taky Stelena a Delena nudí :-D Elča jim prostě nesedí :-D A Klaroline to držela nad vodou :-) Joseph Klause dokonale hraje a jejich scény jsou skvělé....sakra měla by jsi vystřídat Julču na režisérském postu :-D !!!!

2. Perla přispěvatel
22.07.2013 [15:04]

Perlamima33: ja to mám tiež tak. Keďže mi príde, akoby ten seriál riešil len tento trojuholník, tak zaoberať sa niečím iným mi príde zaujímavejšie. Vďaka, som rada, že sa páčilo.

1. mima33 admin
21.07.2013 [20:59]

mima33Mne sa to páčilo a rozhodne by som bola nadšená, keby sa seriál uberal týmto smerom. Klaroline ma momentálne zaujíma viac, či Stelena, alebo Delena Emoticon Takže odo mňa máš palec hore Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!