OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Jednodílné » FanFiction ostatní » Odkaz



OdkazStrašidelný príbeh v rodinnom dome.

„Mami, mamííí!“ kričalo malé dieťa, zatiaľčo bežalo za svojím rodičom.
„Čo, čo, kde... aha... čo sa zase deje, Janko?“ pýtala sa rozospatá matka svojho potomka.
„Na záchode straší,“ informoval ju jej päťročný syn.
„Už zase?“ prevrátila očami a povzdychla si. Vôbec sa jej nechcelo vstať z pohodlnej poobedňajšej siesty a ísť presvedčiť synátora o neexistencii strašidiel.
„Niečo, niečo tam oné...“ podrobne vysvetľoval Janíček hrôzostrašné udalosti prežité v kúpeľni. Pridal aj zrozumiteľnú gestikuláciu rúk ukazujúc na záchodovú misu.
„No, a kde je to teraz? Určite sa ti iba niečo zdalo... poď, pôjdeme si zahrať nejakú hru.“ Mama uzavrela debatu a odišla s potomkom preč z očistnej miestnosti. Ibaže sa vôbec poriadne nepozerala. Vďaka tomu si teda nevšimla mokrý obtlačok ruky na mieste, kam Janko zatiaľ vôbec nedosiahne.
*****
Tma, noc, pokoj a ticho. Teda ticho prerušované pravidelnými nádychmi a výdychmi spiaceho manželského páru. Budík ukazoval dve hodiny ráno, keď sa Monika, mama malého Janka, prebrala. Potrebovala ísť vykonať potrebu.
Prišla na toaletu, rozsvietila, sadla si na záchod, po chvíli sa postavila, umyla si ruky a odišla zase spať. Avšak len čo si ľahla, začula lúskanie prstov z priestorov, ktoré práve opustila. Prikladala tomu pramalý význam, bola predsa rozospatá. Za moment opäť spala.
„Monika, čo je toto, prosím ťa?“ pýtal sa manžel ráno svojej manželky. Tá mu v rámci slušnosti odpovedala otázkou.
„Čo ako?“ podišla do kúpeľne a obzerala si vodu rozšpliechanú naokolo. „To nemohol byť Janko, on v noci používa nočník.“
„Nepýtam sa, kto to nespravil, neprechádzala si sa tu náhodou ty?“ podotkol Karol, jej muž.
„No, áno, ale len ruky som si... nepreteká to odniekadiaľ?“ Ešte chvíľu viedli rozpravu v podobnom duchu a potom sa rozišli každý po svojom.
*****
Po obede chcel ísť Janíčko opäť na toaletu. Sám sa však neodvážil, nuž sa mu podarilo prehovoriť mamu, aby sa s ním vybrala na túto exkurziu. Otvorila záchodovú misu, pozrela do nej, potom obzrela sprchový kút a všetky šuplíky. Následne sa na syna usmiala a taktne opustila miestnosť.
Len čo za sebou zavrela, Janko sa vydesene začal približovať k záchodu v spoločnosti nepríjemných myšlienok. Pozrel dnu a s menšími obavami vyliezol na misu. Nič sa nedialo.
„Janko? Čo tam, prosím ťa, toľko robíš?“ pýtala sa mama po pár minútach cez dvere, za ktorými musela stáť ako na stráži.

Netušila, že Janko sa tak veľmi bojí príšer v kúpeľni, až mu stiahlo kakáčik, čo zapríčinilo predĺženie jeho pobytu. Našťastie sa preľakol aj svojej mamy, tak na okamih prestal rozmýšľať a... zaklapol misu, spláchol, umyl si ruky a chcel odísť. Ale ozvalo sa klopanie na poklop záchoda. Zvnútra.
Vrátilo sa to.
„Mamííí!“ skríkol a vybehol odtiaľ tak rýchlo, ako sa len dalo. Jeho matka nechápavo nazrela dovnútra. Nič sa tam nedialo, nuž nechápavo zavrtela hlavou a odišla.
Poklop sa ešte naposledy zachvel.
*****
Na druhý deň ráno sa zopakovala tá istá situácia, ibaže tento raz nebol počas noci v kúpeľni nik.
Prečo musia byť sviatky práve teraz? pomyslel si Karol, lebo kvôli tomu nemohol zavolať inštalatéra.
Monika sa tým veľmi nezaoberala, chcela si uľaviť, tak si proste sadla. Len čo sa vyprázdnila, zajačala ako besná a vyskočila. Ešte sa nohami ani zeme nedotkla, už pri nej stál jej manžel. Díval sa na ňu, čo sa, preboha, deje.
„Niečo, niečo, tam, oné,“ začala hystericky, potom sa však spamätala, zhlboka sa nadýchla a zmysluplne vysvetlila: „Niečo sa o mňa obtrelo.“ Muž na ňu chvíľu neveriacky hľadel. Potom sa pozrel do útrob onoho zariadenia.
„Hneď nato som spláchla,“ dodala, aby jej verzia pôsobila vierohodnejšie, než fakt, že záchod je naplnený iba relatívne čistou vodou.
Aby Karol zistil o čo ide, kľakol si na zem, vyhrnul si rukáv a siahol do vnútra. Jeho manželka ho vydesene a v napätí sledovala. Chvíľu sa nič nedialo.
„Nič tam nie je,“ povedal a chcel vytiahnuť ruku. Ale bez úspechu. Niečo ho potiahlo späť a on vykríkol. Monika sa k nemu pridala, pričom zaregistrovala zmenu v Karolovom výkriku, ktorý sa pozvoľna menil na smiech. To ju však neumlčalo.
„Nerozumieš žartu.“ Prevrátil očami a chcel odísť, lenže Monika neprestávala zdesene hľadieť na misu za ním. Nuž sa teda otočil, sledujúc jej pohľad a vyľakane uskočil. Z vody v záchode sa vynárala ľudská ruka.
*****
„Musí existovať nejaký odborník,“ šomral si popod nos otec, hlava rodiny, popri bezúspešnom prehľadávaní internetu. Nakoniec sa naňho usmialo šťastie. Schytil mobil, naťukal číslo a už telefonoval. „Dobrý deň, hovorím s... aha... dobrý deň... áno... no, viete, ide o to, že, no, ako by som začal,“ poskytoval kusé informácie profesionálnemu exorcistovi. „Nebudem chodiť okolo horúcej kaše. Straší nám na toalete... No a nedalo by sa už dnes, prosím? Lenže my máme len jeden nočník a aj ten je môjho syna... ach, no dobre, tešíme sa na vás.“ A zložil.
*****
Ding dong. Oznámil zvonček návštevníka pred domom. O chvíľu už vyháňač démonov vkráčal dovnútra.
„Dobrý deň,“ prehlásil chrapľavým hlasom.
„Dobrý deň, ja som Monika a toto je môj muž.“
„Karol.“ Informovala exorcistu hlava rodiny.
„Teší ma. Jozef.“ Pousmial sa návštevník. „Mám isté malé podozrenie, že sme sa tu nezišli kvôli predstavovaniu, ale kvôli niečomu inému,“ povedal, keďže sa nikto nemal k činu.
„Ah, áno, máte pravdu. Tadiaľto prosím.“ Vošli do kúpeľne.
„Hm, takže sa to podobalo na ľudskú ruku?“ zamyslene sa pýtal exorcista, popri čupení pred záchodom s pohľadom namiereným dnu.
„Tak, tak,“ ozvalo sa pritakávanie.
„A objavovala sa podľa toho, ako sa jej chcelo, alebo podľa niečoho iného?“
„Och, dobrá otázka,“ začal uvažovať Karol, Monika ho však predbehla.
„Vlastne áno, vždy po vykonaní potreby.“
„No, takže, ktorý dobrovoľník sa chce ísť vyprázdniť?“
*****
„Ale no tak, Janko, určite sa ti aspoň trošku chce, od rána si nebol. Veď nemusíš ísť do kúpeľne, stačí, ak si uľavíš na nočníku.“ Mame ani otcovi sa „nechcelo“, tak začali presviedčať svojho potomka k potrebnému úkonu. Zo začiatku s neúspechom, ale keď sa spomenul nočník s radosťou ho použil.
„Tak a teraz uvidíme.“ Exorcista vylieval obsah nočníka do misy. Nič sa nestalo.
„Skúste spláchnuť,“ poradil mu Janko.
„Ááá, vďaka mladý muž.“ Chvíľu sústredene pozorovali hnedú krútňavu na dne záchoda. V okamihu upokojenia hladiny sa odtiaľ vynorila ľudská ruka.
„Necháte nás osamote?“ Ešte než doznelo prvé slovo, rodinka bola preč.
*****
„No? Odstránili ste to?“ pýtali sa exorcistu, keď vyšiel.
„Nie,“ informoval ich. „Poďme si, prosím, sadnúť.“
„Takže?“ nedočkavo sa dožadovali nejakých správ.
„No, tak na začiatok,“ odkašľal si, „váš záchod a tým pádom aj celý dom, je postavený na jednej starej kadibudke.“ Rodičia si vymenili zdesené pohľady.
„Čo to znamená?“
„No, to je príčina, prečo tu tá bytosť vôbec existuje. Avšak dôvod jej odhalenia sa, je iný. A síce ten, že je to vlastne dobrý fekálny bôžik. Podotýkam slovíčko dobrý, aj keď to tak možno nevyzerá,“ dodal rýchlo, lebo manželia si spoločne odfrkli. „Asi vám chce pomôcť.“
„A z akého dôvodu by niečo také robil?“ spýtal sa Karol.
„V minulosti ho totižto zakliali, spôsobil nejakú zápchu a snaží sa tu kliatbu zlomiť dobrými skutkami. No a dôvod jeho pomoci sa týka Vašej stolice.“
„Mojej?“ zdesene sa spýtala Monika.
„Nie.“ Na čo si počuteľne oddýchla. „Vás všetkých. Všetkých troch. Ako som správne vyrozumel, tak ten bôžik si všimol vaše nedobré stravovacie návyky. Rozhodol sa upozorniť na to.“ Vysvetľoval im a dodal: „Jedávate príliš málo zeleniny.“ Rodina ho zarazene sledovala. Prvý sa spamätal Karol.
„Hovoríte, že ide o dobrého bôžika?“
*****
O pár dní nastala v kúpeľni domu, kde došlo k tomu incidentu, viditeľná zmena. Začala hneď ako vyplatený exorcista odišiel z ich príbytku. Ešte nevytiahol ani päty z dvora, už otec napochodoval na záchod a nejaký čas tam pobudol.
Odvtedy mali každé ráno krásnu čistú kúpeľňu, pokiaľ sa nablízku nachádzala nádoba s čistiacim prostriedkom, nehovoriac o tom, že už si nemuseli utierať svoje zadnice. Hneď po vojdení do kúpeľne si bôžik odtrhol trochu toaleťáku a okamžite po vykonaní veľkej potreby príslušný otvor očistil.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Odkaz:

1. mima33 admin
21.03.2016 [22:26]

mima33Ahoj, článok vraciam k oprave. Poviedku treba zaradiť do správnej sekcie - v tomto prípade zrejme jednodielna poviedka. Pokiaľ sa jedná o poviedku na pokračovanie, treba to zohľadniť v názve (Prológ, 1. kapitola...). Do perexu patrí popis poviedky, teda o čom je. Keď si to upravíš, opäť zaškrtni, že je článok hotový.
Ďakujem.

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!