OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Večná pieseň 5. kapitola

19.04.2015 (10:00) • Leylon • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 3× • zobrazeno 732×

To dievča to nakoniec dokázalo.

Trvalo to mnoho času, mnoho spoločne prečítaných kníh. Doktor ani presne nevedel, koľko dní to bolo- len sa spoločne vznášali priestorom a spoznávali jeden druhého.

V tom čase však poznal už všetky diely Narnie spamäti presnejšie ako Dickensa.

Boli to tak trochu výnimočné okolnosti – doktor potreboval na opravu stabilizátora diamantový olej a ten si proste sám vyrobiť nemohol. Preto pristál na jednej planétke, obrovskej púšti ktorej obyvatelia boli zmesou ľudí a škorpiónov – trochu nepríjemných ale vcelku slušných obchodníkov so všetkým, čo sa nerastov týkalo.

Tú zastávku odkladal tak dlho ako sa len dalo. Lenže stabilizátor ho hneval čím ďalej tým častejšie a bez neho hrozilo, že sa vo vortexe už neudržia a zažijú veľmi nepríjemné pristátie.

Preto odparkoval TARDIS a vysvetlil Ethel že potrebuje na chvíľu odísť. Mala zostať na lodi a len ho počkať. Jednoduchý pokyn.

Len čo sa vybral z lode do štyroch ostrých sĺnc tejto planéty, zacítil, že ho nasleduje. Nešla zarovno s ním, stále sa skrývala a on jej to dovolil. Hral s ňou jej hru až pokiaľ sa nedostali k luxusnejším a paradoxne aj nebezpečnejším budovám, samozrejme, stále na ňu dávajúc pozor.

Vybavil, čo potreboval, len to pre jej bezpečnosť neurobil v srdci mesta. Z obchodu vyšiel s lampášom, ktorý diamantový olej vo svojom vnútri udržiaval na konštantnej teplote 63,7 stupňa – inak by sa olej znehodnotil a vybuchol. Vtedy zámerne zachytil jej pohľad v dave a pokynul jej, aby sa k nemu pripojila. Dieťa aj napriek ostrému slnku zbledlo ani stena, no poslúchlo bez reptania.

Chvíľu sa davom naspäť k TARDIS prepletali mlčky. Doktor musel dávať dobrý pozor na olej, jeho pozornosti však neuniklo, že sa dieťa do púšte oblieklo adekvátne tak, aby nevyvolávalo príliš pozornosti a aby sa ochránilo pred úpalom. Očividne rozmýšľalo dopredu a to sa mu páčilo.

„Máš pre svoju neposlušnosť nejaké vysvetlenie, Ethel?“ spýtal sa jej prísne neutrálnym hlasom s menším náznakom nesúhlasu, ktorý sa od neho očakával – neposlúchla ho.

„Nemohla som vás nechať ísť samého,“ bránila sa veľmi potichu.

„Máš snáď pocit, že sa o seba nedokážem postarať?“ Nadvihne Doktor obočie.

Ethel rýchlo pokrúti hlavou. „Nie... len som chcela ísť s vami.“

„A nebála si sa?“

„Nie je to až také zlé.“ Áno či nie – neunikne mu, že sa vyhla priamej odpovedi.

„Mala by si sa. Títo škorpióni sú známi tým ako radi berú ľudí do otroctva.“

Ethel bojovne vystrčí bradu, až priveľmi na to, aby to tak aj prirodzene cítila a nadvihne si rukáv na ľavej ruke – má k predlaktiu priviazaný zúbkovaný nôž, ktorý je takmer dlhší ako samotné predlaktie. „Ubránila by som sa.“

„Len na chvíľu, dieťa,“ opraví ju. Jeho myšlienky sa rozvetvujú však dvoma smermi. Na jednej strane pobúrenie – ako sa dostala do zbrojnice TARDIS? Ani to však nedokáže prekryť prekvapenie, ktoré cíti. To dieťa sa i cez vlastný strach vydalo za ním.

Konečne sa odhodlalo bojovať. Odporovať ak si myslí, že je to správne.

Dokázalo sa zamaskovať a pohybovať sa v nebezpečnom svete bez jeho pomoci.

Ozbrojilo sa zbraňou, ktorou by ublížilo skôr sebe ako inému (musí jej to predlaktie potom ošetriť. Ten nôž si k nemu priviazala veľmi silno, prerezal jej pokožku).

A priamo neuposlúchlo jeho rozkaz.

Doktor ani slovami nemohol vyjadriť, aký bol na ňu pyšný.

„Chcem byť pri vás,“ zopakuje Ethel a on z tých slov cíti silné emócie, i cez odstup, aký medzi nimi vytvára vykanie, ktoré ju ešte stále neodnaučil. Keď vidí, ako na ňu pár okoloidúcich škorpiónov krivo pozrie, rýchlo si stiahne rukáv.

Na Doktorove pery sa predral úškrn, ktorý nemal obdoby. Nemal chuť predstierať, že sa pre jej odvahu hnevá. Správne, odvaha, žiadna drzosť – Doktor ju poznal veľmi dobre, cítil za jej správaním stále strach. A o to väčšiu cenu pre neho malo to, že ho nasledovala – to maličké dieťa, ktoré už nebolo dieťaťom sa i cez strach odhodlane vybralo za ním a táto jej odvaha pre neho mala väčšiu cenu ako tisíce sĺnc.

 „Fantastické, proste fantastické, moja milá Ethel. Až teraz začína skutočná zábava!“ Chytí ju impulzívne za ruku kašlúc na olej, ktorý varovne zabublá.

 Úškrn dievčatka verne odráža jeho vlastný.

Nabudúce sa tešte - čaká nás nová planéta a nové dobrodružstvá, smútku bolo dosť. :) :)

Autor: Leylon (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Večná pieseň 5. kapitola :