OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Utečenec - 7. kapitola

09.12.2012 (20:00) • Killy • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 5× • zobrazeno 1418×

Za tých pár dní, čo bol Harry na Grimmauldovom námestí, sa toho toľko nezmenilo. Aspoň podľa Siriusa nie. Lina nevedela, čo presne od nej čakal. Že sa prizná? Harrymu? Začínala uvažovať o možnosti, že mu to nepovie. Nikdy. Možno táto situácia nebola ideálna. Harry ju poznal a dobre s ňou vychádzal. No nič viac. Stále ju bral ako kamarátku jeho krstného otca a niekoho, o kom v živote nepočul. Netušil, aké podstatné miesto mala v jeho živote zastávať. A Lina sa riadila heslom nepichať do osieho hniezda. Veď bola s ním, každý deň ho vídavala v škole a čo bolo na tom najlepšie – vždy ju aspoň pozdravil! Áno, asi to bolo žalostne málo v porovnaní s alternatívnou budúcnosťou. Podstatné bolo to slovo „alternatívnou“.

Hanbila sa za seba. Vlastne to celé bolo na smiech! Bola slizolinčanka, či už chcela, alebo nie. Odkedy sa ona niečomu vyhýba ako čert krížu?

Hádať sa so slizolinčanmi a viesť proti nim tichú vojnu? Maličkosť! Povedať päťnásťročnému chlapcovi, že je jeho krstná mama? To radšej nie, veď čo ak na ňu bude kričať?

„Deje sa niečo?“ ozval sa vedľa nej Sirius. Lina sa otočila a nemo pokrútila hlavou.

„Vlastne som na pokraji hystérie,“ priznala sa potichu. Sirius si smutne vzdychol.

„Do ničoho ťa nenútim. No aj tak mám pocit, že sa tomu nevyhneš.“

„Nejde ani tak o Harryho,“ odvetila váhavo. „Skôr myslím... Na Jamesa.“

„Na Jamesa?“ opýtal sa nechápavo.

„A na Lily,“ dodala. „Mám pocit, že ich zrádzam. A tým, že sa Harrymu priznám, to iba potvrdím. Ja už predsa nemám nijaké právo si Harryho privlastňovať. Za to ty a Molly máte,“ povedala. Cítila, ako sa jej do očí vkrádajú slzy.

„Hovoríš hlúposti. Tým, že Harryho opäť opustíš, ho len ošklbeš o možnosť žiť ako normálny chlapec. V rodine. S nami dvoma, Lina,“ zašepkal a stisol jej ruku. Lina sa zarazila. Táto možnosť jej nenapadla, ak by mala byť úprimná.

„Myslíš si, že by to chcel? Aj po tom, čo som mu urobila?“ odvetila pomaly. Sirius bez váhania prikývol.

„Daj mu čas vyrovnať sa s tým. Chce to len čas.“

„Možno máš pravdu. Chýba mi len... príležitosť. Nemôžem za ním predsa len tak prísť a povedať mu, že som vlastne jeho štvrtý zákonný zástupca. Z toho by sme scvokli obidvaja. Asi by bolo najlepšie zobrať ho niekdy vonku a osamote sa s ním porozprávať. Nič proti jeho priateľom, no teraz v tomto dome majú aj steny uši,“ povedala. Sirius sa pousmial.

„Pôjdem s vami a podporím ťa. Bude fajn odtiaľto aspoň na chvíľočku vypadnúť...“

„Tak na to zabudni!“ zahriakla ho okamžite a Siriovi zamrzol úsmev na perách. „Aj keby si sa premenil do psej podoby tak je to príliš nebezpečné. Už si nemôžeš byť istý, či niekto z bývalých smrťožrútov náhodou nepozná tvoju zvieraciu podobu. Čo ak by ťa prišli zatknúť aurori? Dokonca ani my dvaja by sme proti nim nemali šancu. Hlavne teraz, keď si v podstate bez svojho prútika a len si na ten nový zvykáš.“

„Dokážem sa o seba postarať, láska. Ver mi, nič sa mi nestane. Chcem sa len trocha prejsť, čo je na tom také zlé a nebezpečné? Som oholený, ostrihaný a konečne už nevyzerám ako bezdomovec. Dokonca ani strážnik, ktorý mi nosieval jedlo do cely by ma teraz nespoznal.“

„Ale Peter by mohol. Dokonca ani to nesmieme považovať za niečo nepodstatné. Och, veď ti to už Dumbledore vysvetlil!“

„Ale nevysvetlil mi, aký je to život medzi štyrmi stenami! Som tu ako vo väzení! To som rovno z toho Azkabanu nemusel utekať!“ odsekol a nahnevane prižmúril oči. Lina sa zarazila.

„Mne ide len o tvoje bezpečie. Bojím sa o teba!“ odvetila. V tej chvíli Sirius nečakane vybuchol.

Čo je malý? Myslia si o ňom, že je neschopný alebo čo? Ona, Remus, Dumbledore, dokonca aj Harry! Všetci mu bez prestávky hučali do hlavy, že je príliš nebezpečné opúšťať tento dom. Akoby bol nejaké dieťa. Akoby to ani nebol on, čo strávil trinásť rokov v Azkabane. Ale je tu jedna novinka. Bol to on!

„Tak sa o mňa neboj! Nestaraj sa o mňa! Mám po krk večného Remusovho napomínania. Mám dosť tohto domu. Mám už dosť teba!“ zakričal, vyšiel z miestnosti a zabuchol za sebou dvere.

Lina ostala stuhnuto stáť na mieste. Ako sa, preboha, dopracovala k takémuto záveru?

Hermiona rýchlo odskočila na stranu a uhla sa práve včas, aby do nej pán domu nevrazil. Alebo si ju nevšimol. Ach, Hermiona, je predsa tak neslušné odpočúvať za dverami! No nebolo to naschvál, aspoň nešla do jedálne za týmto účelom. Keď už sa naskytla príležitosť dozvedieť sa niečo nové – touto zlou vlastnosťou ju určite nakazil Harry – prečo ju nevyužiť? Aj keď rozhodne neočakávala, že sa stane svedkom takejto hádky. Ron mal pravdu, bolo očividné, že Lina so Siriusom niečo má. Vlastne viac ako len to.

A predsa sa nebolo čomu čudovať. Bolo to tak zjavné! Nemyslela si, že keby chceli tento ich vzťah utajiť, tak by sa promenádovali po dome ruka v ruke. Tým pádom to ani tajné nebolo. Ale bolo to... divné.

Na jednej strane tu bola Lina – veľmi pekná a múdra dospelá žena. A na tej druhej stál Sirius. Sirius, ktorý... ktorý... bol skrátka Sirius! Harryho krstný otec!

Preboha, Hermiona, nebuď tak pokrytecká, zahriakla sa v duchu.

Vystrčila hlavu z dverí a poobzerala sa po chodbe. Vzduch bol čistý, a tak rýchlo prebehla do svoje izby, ktorá bola hneď naproti spálne, o ktorú sa delil Ron s Harrym.

Nemala by byť tak odcudzujúca. Koniec koncov, Sirius Black bol zrelý a aj celkom... ehm... príťažlivý muž. Mal vek práve na to aby sa konečne usadil a založil si rodinu. Ale bolo to pre Hermionu také divné! Keď si spomenula na situáciu ani nie spred roka, hneď jej na myseľ vyskočil väzeň v otrhaných šatách a s vlasmi až po lakte. A povedal jej – Hermiona sa okamžite začervenala a jemne sa usmiala – povedal jej, že je tá najmúdrejšia mladá čarodejnica, akú kedy stretol. To bolo od neho voči Hermione naozaj obrovské gesto, ktoré si nie len že cenila, ale prinútilo ju to sa nad jeho životom zamyslieť.

A preto absolútne nechápala, čo robí Sirius – mimochodom bývali údajný školský sukničkár (čo spomínal Remus) – po Lininom boku. Úplne automaticky ho zaradila do kolónky „navždy sám“ a tým pádom ju šokovala táto, pre ňu úplne absurdná, skutočnosť.

Z rozjímania sa nad tým, či Sirius „je“ alebo „nie je“ schopný vzťahu ju vyrušili kroky na chodbe a Hermiona si trochu nervózne pomyslela, či k nej nesmeruje Sirius. Rozhovor s ním v tejto chvíli by vyzeral určite veľmi chaoticky.

Našťastie to bol len Harry s Ronom, ktorý opäť niečo prežúval v ústach.

„Ahoj, Hermiona. Kde si sa nám stratila?“ opýtal sa jej Harry a pohodlne si sadol na gauč.

„Tak trochu som počúvala za dverami,“ priznala sa previnilo.

„A?“ odvetil bez otáľania Ron v snahe zistiť čo najviac informácií. Keď Hermiona videla, že skutočnosť, že niekoho nechutne špehovala neodradila ani Harryho, tak si znechutene odfrkla.

„Ste strašní, viete o tom?“

„Niekto predsa musí byť horší, aby si ty mohla byť dokonalá, či nie?“ odpovedal okamžite Ron a usmial sa na ňu. Hermiona zružovela a žiarivo sa na neho usmiala, hoc dobre vedela, že do rozpakov ju uviedol naschvál. Dopekla... fungovalo to!

„No táák, už nás nenaťahuj,“ zapojil sa do rozhovoru Harry a pošúchal si kolená.

„Tak fajn,“ rezignovane si vzdychla Hermiona. „Mali ste pravdu. Sirius je s Linou.“

Ak si myslela, že vyvolá minimálne neveriacke zalapanie po dychu, tak sa očividne mýlila. Tí dvaja tupci na ňu zazerali, akoby si z nich robila srandu a povedala im niečo úplne nepodstatné. „Halóó, Sirius chodí s Linou,“ zvolala a rozpriahla rukami. No tí dvaja stále vyzerali, že nechápu, o čom to vlastne točí.

„Ale to my predsa vieme. Hermiona, už asi týždeň sa rozprávame o tom, kedy tak sa asi Sirius s Linou zoberú. Vlastne si pamätám, že to presne s tebou sme rozoberali, či by sa mohli vziať, aj keď je Sirius utečenec z Azkabanu,“ povedal Harry a krivo sa zaškeril. Ron prikývol a Hermiona už silene prevrátila očami.

„Dohady. Boli to všetko len čisté dohady. Hádam si nemyslíte, že občasné držanie za ruku a hglasný smiech sú prejavmi večnej zaľúbenosti?“ pokrútila nechápavo hlavou. No Harry s Ronom naraz okamžite prikývli. „ÁÁ, dopekla, chalani! Život nie je len o úsmevoch – ako napríklad ty s Čcho – alebo o nenávistných pohľadoch – ty a Snape. Všetko je to oveľa komplikovanejšie! A rozhovor, ktorý som nechtiac," Ron s Harrym si vymenili pobavené pohľady čím jej naznačili, že o tom dosť pochybujú, „vypočula už mi jasne a definitívne potvrdil, že Lina a Sirius sú spolu.“

„Tak fajn. Keď si taká múdra, Hermiona, oznámiš nám aj dátum zásnub alebo to necháme až na ďalší nechtiac-vypočutý-rozhovor?“ opýtal sa Ron. No Hermiona sa len smutno zamračila.

„Pohádali sa. Vlastne budem prekvapená, ak sa ešte dnes dajú dokopy.“

„Čo?“ skríkli obidvaja naraz.

„Harry, veď Sirius ti už spomínal, že by sa rád prešiel po centre Londýna. Aj ty, rovnako ako Lina, si zareagoval neprimerane agresívne. Musíš pochopiť, že Sirius nie je tip človeka, ktorý by dokázal žiť medzi štyrmi stenami,“ povedala.

„Hermiona, toto sme už preberali. Sirius skrátka nemôže ísť von do ulíc, aj keby použil všehodžús. Je to príliš nebezpečné,“ namietol Harry. Hermione očerveneli líca.

„Je to len človek, ty tupec! Tebe by sa tiež nepáčilo, keby ťa zavreli do domu s malými oknami a prikázali ti tam byť až do odvolania. Až-do-odvolania! Chudák Sirius nemá ani len možnosť tešiť sa, že sa jedného dňa tento krutý a absolútne neodôvodnený trest pre neho skončí.“ Ron naprázdno otvoril ústa.

„Páni, Hermiona, netušil som, že sa v tom tak vyznáš,“ vykoktal.

„Má pravdu. Nevyznáš! Je to môj krstný otec, Hermiona, nie tvoj,“ zamračil sa Harry. Hermiona si nahnevane odhrnula vlasy z tváre.

„Tak potom prečo nevidíš, že sa tvoj krstný trápi?! Ak by si sa aspoň raz pozrel lepšie cez tie svoje enormné okuliare, videl by si, že Sirius už dávno nie je tak bezstarostný ako na tej fotke z tvojho albumu. Všimol by si si, že pokiaľ sa nerozpráva s tebou, – a ty sa s ním rozprávaš minimálne – tak má pred očami tú striebristú hmlu?“

„O akej to, dopekla, striebristej hmle bľaboceš, Hermiona?“ odvetil nechápavo Harry. Hermiona vypenila.

„Tak ja že bľabocem? Keby si sa ty, Harry Potter, konečne zaujímal aj o svojich priateľov tak by si prišiel na to, že im svojim tupým správaním ubližuješ!“ skríkla neberúc ohľad na to, že Harry sa stále zaujíma o svojich priateľov. Vtedy bolo hHermione jedno, že hovorí hlúposti. Nemal by sa starať o nich, mal by sa starať o Siriusa! Ako je možné, že to nevidí? Ako je možné, že Harry nevie o Siriusovej dolámanej duše? A ako je možné, že netuší, že chýbajúci kúsok jeho duše tvorí práve Harry?

Hermiona rýchlo vstala a vyšla z miestnosti.

A na šokujúce zistenie, že Lina je Harryho krstná mama, okamžite zabudla. Toto predsa nebolo tak dôležité.

Rozhodla sa. Ak mu nepomôže Harry, urobí to ona. Pretože každý si zaslúži druhú šancu.

V uliciach Londýna pobehoval veľký, čierny pes. Nemal obojok a hociktorý človek by si bol pomyslel, že je to jeden z túlavých psov.

No nebola to pravda. Sirius už mal dosť tých večných príkazov a zákazov. Nebol predsa malý, aby sa nemohol o seba postarať. Preto bez váhanie zabočil doprava a tým opustil Grimmauldovo námestie. Pod tlapkami mu čapkal čerstvo napadaný sneh, cítil, ako sa mu chlad dostáva pod kožu.

Cítil sa byť silný, tušil, že by v pohode preskočil jedno z muklovských áut, ktoré jazdili po jeho boku. Nech bolo jeho ľudské telo v akomkoľvek stave, pes v ňom sa vôbec nezmenil. Bol rovnako chudý, rovnako pružný a jeho srsť bola rovnako lesklá.

Tichošľap bol stále schovaný kdesi v ňom. No napriek tomu to nebolo ono. Nielenže mu chýbal Námesačník a Červochvost. Automaticky bežal po ľavej strane chodníka akoby očakával, že sa opäť po jeho pravici objaví James. Že tu bude opäť s Paroháčom.

 ..............

Opäť s menšou pauzou. Ono sa to nezdá, ale písať poviedku z pohľadu dospelých osôb je celkom fuška. Potešil by ma váš názor, ľudia! A inak, tí, čo to neviete - už mám štrnásť. Ha! Aj keď slovko prcek sa so mnou bude tiahnuť ešte asi veeľmi dlhú dobu.

Ďakujem vám za komentáre k minulej kapitole!! A aby som vás trochu navnadila, niečo vám prezradím z deja.

Už asi len tri kapitoly a Voldemort povstane. Musím si švihnúť, trošku som sa rozpísala! Aká by to predsa bola zábava bez Vy-Viete-Koho? A ani vzťak medzi Linou a Siriusom nebude úplne dokonalý, ako ste už mali možnosť zistiť v tejto kapitolke. Plus tu ostáva tá vec s Hermionou, ktorá vám určite vŕta v hlave. Rozhodla som sa nedržať sa veľmi pôvodnými knihami. Jasné, že tu bude Umbridgeová a Slughorn a aj všetci ostatní, no postavy sa budú správať trochu inak ako v originály.

P.S. Ďakujem za vaše pevné nervy! Ked dopíšem PM, čo by malo trvať tak do Vianoc, tak sa Utečencovi budem už maximálne venovať!!!

Killy

Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Utečenec - 7. kapitola: