OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Utečenec - 4. kapitola

13.10.2012 (13:00) • Killy • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 7× • zobrazeno 1399×

„S-Sirius,“ zašepkala. Hlas sa jej chvel narastajúcim napätím. Spoznal to.

„Bojíš sa?“ opýtal sa jej šeptom. Odpoveďou mu bolo nasledujúce ticho. „Nie je čoho, Lina. Ľúbim ťa, neublížim ti,“ povedal a opäť ju pobozkal. Lina mu váhavo bozky opätovala. Vedela, že sa ju snaží rozptýliť, no aj tak jej neuniklo, ako jej pomaly sťahuje nohavičky až ku členkom. Vtedy sa zastavil a musel sa na chvíľu odtiahnuť, aby nepotrebný kus oblečenia odhodil kamsi za seba. A aby zničil jej rozpaky, tak si tentoraz odpustil dráždivé prezeranie a rovno si na ňu ľahol. Lina bola chvíľu napätá a zdržanlivá, no potom sa uvoľnila a opäť spolupracovala. Sirius si nakoniec tiež stiahol posledný kus oblečenia a uložil sa medzi jej nohy.

Nemohol si nevšimnúť, ako Lina preskakovala očami z neho na svoje ruky a ako sa snaží zakryť svoj narastajúci strach. Tlak na jej brušku totiž hovoril za všetko. Sirius sa nenáhlil a zatiaľ sa na nič neodhodlal. Nie kým to ona sama nebude chcieť. Preto teda zdvihol ruku a nežne ju pohladil po líci. Lina po ňom strelila očami a to, čo v tých jeho šedých hlbinách zbadala, ju na chvíľu ochromilo. Nepamätala si, že by sa na niekoho Sirius pozeral s väčšou nehou a... a láskou ako na ňu. Väčšina strachu z nej pomaly začala opadávať. Iba sa mu pozerala do očí, do ktorých vkladala všetku svoju dôveru. Poznal to. Teraz sa mu odovzdala celá.

Lina prudko zalapala po dychu a otvorila oči. Po spánku jej tiekli kvapôčky potu a srdce bilo neprirodzene rýchlo. Nepamätala si, že by mala niekedy takýto sen. Pri spomienke naňho sa začervenala. Odkedy máva tak nemravné myšlienky? Trochu vykoľajene si uvedomila, že nohy pod perinou ma rozkročené od seba a medzi stehnami zacítila vlhkosť. Neverila vlastnému telu. Bola... vzrušená.

Rozhodla dať si sprchu. Pekne ľadovú, aby sa aspoň trochu prebrala. Začarované hodiny nad posteľou ukazovali dve hodiny ráno. No na lôžku vedľa nej nikto neležal. Neprekvapovalo ju to. Odkedy bývali na Grimmauldovom námestí, Lina sa každé ráno zobúdzala v posteli sama a miesto po jej pravici bolo chladné a nedotknuté.

Mrzelo ju to. Hoci si každý večer so Siriusom ľahli do spoločnej postele, tak po dvoch hodinách pozerania do stropu sa Sirius postavil a odišiel do vedľajšej miestnosti s tým, že Lina spí. Mýlil sa. Nikdy nespala. Najprv si myslela, že Sirius nemôže spať, no potom sa presvedčila o opaku. Možno nešiel spať hneď a čítal si v knižnici, no napokon sa predsa postavil a zamieril si to do postele. Nie k nej. Do izby na druhej strane domu.

Lina pustila studenú vodu a bez otáľania sa pod ňu postavila. Ak si myslela, že ju schladí, nemala pravdu. Ľadová sprcha na ňu pôsobila presne opačne. Možno jej stuhla krv v žilách a začala sa triasť zimou, no horúčava medzi jej nohami sa ešte zostupňovala. Lina rezignovane zavrela oči. Nestávalo sa jej často, aby pociťovala túžbu po niečej blízkosti. Jasné, niekedy jej za tých pár rokov napadla myšlienka, aké by to bolo opäť sa so Siriusom bozkávať, no... Nikdy ani len nepomyslela na toto. Tak v čom bol teraz rozdiel?

Relina sa natiahla pre osušku a zamotala sa do nej. Úplne bosá a s mokrými vlasmi sa vrátila do izby a sadla si na stoličku pri okne. Vonku trónila skoro úplná tma, ktorú pretínali svetlá z riedko postavených pouličných lámp. Hoci už bol koniec októbra, tak nebo bolo výnimočne jasné. Hviezdy jasne žiarili a mesiac svietil striebristým svetlom. Zosmutnela. Chýbal jej. Nedokázala pochopiť, prečo sa jej Sirius v noci stranil. Možno sa bál, že by sa Lina o niečo pokúsila... tak ako dnes v noci v tom sne. Možno už ho... nepriťahuje.

Okamžite zakrútila hlavou. Napadajú jej hlúposti. Určite musí existovať lepší dôvod, prečo s ňou Sirius nechce zdieľať spoločnú posteľ. No napriek tomu v nej klíčilo semienko pochybností. A čo bolo horšie, tak pri spomienke na Siriusa sa celé jej telo roztriaslo túžbou a neskrývaným vzrušením. Nebola na niečo také zvyknutá. Bola dospelá a niečo ako primitívna túžba pre ňu bola veľkou neznámou. Tak prečo, dopekla, horí celé je telo?

Nevydržala to. Pomaly sa postavila a prešla k dverám svojej izby. Trochu prekvapene si uvedomila, že jej vlasy sú skoro úplne suché. Nemala potuchy ako dlho pred tým oknom vlastne sedela. No teraz mala chuť zistiť niečo iné. Buď pred ňou Sirius niečo tají... Alebo ju už naozaj nechce.

Potichu za sebou zatvorila dvere a vydala sa naprieč chodbou. Vedela, že úplne na konci je izba, v ktorej Sirius väčšinou spí. No keď pootvorila dvere tak zistila, že posteľ s modrými obliečkami je úplne prázdna a nedotknutá. Trochu ju to zmiatlo. Žeby bol v knižnici? A žeby tam nebol... sám?

Lina s chvejúcimi sa kolenami zišla dole na prízemie. Vedľa schodiska boli ešte jedny dvojkrídlové dvere, ktoré viedli do veľkej, honosnej knižnice rodiny Blackovcov. Započúvala sa. Zdalo sa jej to, alebo počula cinkot skla? Lina sa natiahla za kľučkou a dvere pomaly otvorila. Nemýlila sa. Sirius sedel v kresle na druhej strane miestnosti otočený chrbtom k nej. Vedľa neho stál malý okrúhly stolík a na ňom bola položená fľaša s nejakým alkoholom. Sirius zdvihol ruku a položil prázdny pohár na stolík. Lina sa zachvela. Nemala z toho dobrý pocit. Akoby porušovala jeho súkromie, vtrhla do jeho sveta, ktorý si vyhradil len pre seba. Vedela, že tu najskôr chodí zapíjať svoj žiaľ. Žiaľ za niečím, čo ona ani nikto iný nevedel pochopiť. Možno to bola túžba po slobode, priateľovi, láske...

No napriek tomu sa Lina rozhodla podísť k nemu bližšie. Tak, aby to nepočul, zavrela za sebou dvere a po špičkách prešla až tesne zaňho. Podľa vône zistila, že nech to vyzerá akokoľvek, tak pije len obyčajné ďatelinové pivo. Trochu jej odľahlo. K jej tvári sa doniesla zmes mužskej živočíšnej vône zmiešaná s neškodnou troškou alkoholu. Line sa zakrútila hlava nad tak sladkou a lákavou vôňou. Už to nevydržala.

Rukou sa dotkla jeho ramena, obišla kreslo a sadla si mu na kolená. Sirius sa trochu mykol a prekvapene zodvihol hlavu.

„Lina...“ vzdychol si. Lina sa na neho mäkko usmiala. Vedela, že je rád, že je tu. Aj keď to veľmi nedával najavo. „Nemôžeš spať?“ hlesol a pohladil ju po tvári. Potom sa zarazil. Pohľadom si ju celú premeral. Lina si až teraz uvedomila, že je stále len v krátkej bielej osuške. Za normálnych okolností by aspoň zružovela, no... toto nebolo za normálnych okolností.

Nemohla si nevšimnúť, ako sa Siriusove oči zahmlili od potlačovanej túžby. Lina si v duchu vydýchla úľavou. Chcel ju... aj po toľkých rokoch strávených osamote vo väzení ju chcel. Trochu zasnene zdvihol pravú ruku a dotkol sa jej odhaleného ramena. Prstami jej jemne prechádzal po ruke zhora nadol, až jej spôsobil jemné zimomriavky. Potom pomaličky prešiel cez jemný krk a napoly odhalený hrudník. Tam sa na moment zarazil. Pre Linu mučivou rýchlosťou prešiel po tenučkej osuške. Lina cítila jeho jemné prsty na svojich prsiach, brušku, stehne... neodolala a zaklonila hlavu, vychutnávajúc si každý jeho dotyk.

Sirius sa nahol a venoval jej cudný bozk na belostný krk. Zachvela sa a zatvorila oči. Perami zotrval na jej pokožke pri čom cítila, ako rukou prechádza po odhalenej pokožke jej stehna. Nech bola osuška akokoľvek krátka, nebola krátka natoľko, aby uspokojila Lininu či Siriusovu túžbu. Prsty sa mu zastavili pri okraji bielej látky. Neváhal, skôr si ako keby vychutnával Lininu bezmocnosť a tlmené vzdychy, aby pokračoval. Vyhovel jej.

Jeho dlaň vkĺzla pod osušku. Prešiel po odhalenom boku a prstom ju pohladkal po strede chrbta. Lina sa prehla a vzdychla. Potom sa k nemu naklonila a spojila ich pery v nežnom bozku. Sirius zastonal, keď jej jazyk prenikol do jeho úst. Vkĺzol pod osušku aj druhou rukou a pritiahol si ju za zadoček ešte bližšie. Dlaňou prechádzal po hebkom plochom brušku a zamieril trochu vyššie, no pohyb mu znemožňoval nepoddajný kus látky. Vzdal to. Potiahol a osuška z Liny spadla na zem.

Sedela na ňom obkročmo úplne nahá, čo si Sirius veľmi dobre uvedomoval. Odtrhol svoje ústa od jej pier a sklonil sa trochu nižšie. Perami prešiel po vzdúvajúcich sa bradavkách a jemne ju pohrýzol. Lina sykla, no potom slastne zavzdychala. Jeho ruky, ktoré až doteraz hladili jej chrbát, sa presunuli bod bruško. Lina stŕpla a prestala dýchať. Cítila jeho prsty, ktoré pomaly prechádzajú po vnútornej strane stehien. Zaťala zuby a pritiahla sa k nemu bližšie. Keď sa jej prvýkrát dotkol, nevydržala a zašepkala jeho meno. Bola horúca, cítil vlhko jej vzrušenia.

Sirius sa jej pozrel do očí. Videl v nich toľko vážne a túžby, až sa zachvel. Neotáľal a pokračoval. Lina opäť zavzdychala a privrela oči. Sirius sa usmial. Jemne do nej vkĺzol prstami. Hrýzla si do pery a zaborila svoje prsty do Siriiusových vlasov. Potom ho pobozkala tak naliehavo a prudko, až si obidvaja vzdychli do úst. Lina si uvedomila, že zatiaľ čo ona je úplne nahá, tak Sirius je kompletne oblečený. Chvejúcimi sa prstami sa dotkla gombíkov na jeho košeli a začala ich rozopínať. Sirius sa zamračene odtrhol od jej pier.

„Lina...“ zašepkal, nevediac, ako pokračovať. Lina si nešťastne vzdychla keď sa od nej trochu odtiahol.

„Sirius... chcem ťa,“ zašepkala a lícom sa dotkla jeho tváre. Sirius zmučene privrel oči. Naliehavosť, ktorá bola počuť v jej hlase, bola skoro hmatateľná. Túžila po ňom tak ako on po nej, už jej v tom nemohol ďalej brániť... bál sa.

Lina pomaly rozopla aj druhý gombík a potom aj tretí. Išlo to veľmi pomaly, keďže sa jej triasli ruky narastajúcim napätím. Čiernu košeľu mu vyzliekla z ramien a odhodila ju kamsi za seba. Mesiac, ktorý jasne svietil ožiaril Siriusovu hruď. Lina zalapala po dychu.

Boli ich tam desiatky. Malé, inokedy veľké a do očí bijúce jazvy. Lina zdvihla ruku a prstami prešla po jednej z nich, ktorá bola najbližšie k jeho srdcu. Rozochvene vypustila všetok vzduch z pľúc. Keď ho pre štyrmi mesiacmi ošetrovala, bol celý od krvi. Nemala šancu postrehnúť čo i len polovicu jaziev, ktorých väčšinu získal v Azkabane. A neskôr si obväzy preväzoval sám. Teraz už vedela prečo. No aj tak sa ho to musela spýtať...

„Ako sa ti to stalo...“ šepla nespúšťajúc oči z jeho hrudi. Keď Sirius neodpovedal zodvihla pohľad a vyhľadala jeho oči. Pozeral sa na ňu zvláštnym tvrdým pohľadom, ktorý ju vystrašil.

„Sirius,“ povedala a chcela ho pohladiť po tvári, no Sirius sa uhol.

„Už vieš, prečo som ti to nechcel dovoliť. Vieš, prečo som s tebou nikdy nespal v jednej miestnosti,“ odvetil pevným hlasom, aj keď vo svojom vnútri bol tak utrápený ako ešte nikdy.

Odvrátil zrak. Nechcel sa viac pozerať na Lininu vystrašenú a znechutenú tvár... bolelo ho to. Chvíľu sa nič nedialo. Potom zacítil, ako sa ho niečo dotklo presne na ľavej strane jeho hrudi... Lina ho pobozkala na jednu z jaziev. Oddialila sa a opäť ho pobozkala presne na jazvu, tentokrát na rameno. Sirius zavrel oči a zaťal zuby. Chytila jeho tvár do dlaní a letmo ho pobozkala na pery.

„Ako si si mohol myslieť že kvôli tomuto ťa nebudem chcieť?“ zašepkala a opäť ho pobozkala na pery. Sirius prekvapene otvoril oči. Lina sa na neho pousmiala. „Vždy si robil jednu zásadnú chybu, ktorá mi liezla na nervy... Porovnával si ma s tými sliepkami, s ktorými si chodil predo mnou. No ja nie som ako ony, Sirius. Môžeš vyzerať ako chceš, môžeš ma odťatú ruku či zohavenú tvár... Alebo vyzerať ako Divooký Moody... No ja ťa vždy budem milovať. A... vždy ťa budem chcieť.“

Sirius ju prudko pobozkal ne pery a jazykom vkĺzol do jej úst. Silnými rukami ju chytil okolo pásu a spolu s ňou sa zodvihol z kresla. Rýchlymi krokmi prešiel k veľkej pohodlnej pohovke, ktorá v knižnici bola, a pomaly na ňu Linu položil. Potom si na ňu ľahol skoro celou svojou váhou tak, aby jej neublížil. Lina cítila, ako sa v jej lone hromadí horkosť a vlhkosť. Dychtivo si Siriusa pritiahla k perám a pobozkala ho. Jeho ruky skúsene blúdili po jej tele a opäť sa zastavili pod jej bruškom. Niekoľkokrát ju prinútil vykríknuť jeho meno až sa napokon rozhodol konečne dopriať obidvom slasť zo vzájomnej blízkosti. Stiahol zo seba posledné kúsky oblečenia a pritiahol si ju za boky bližšie k svojmu vzrušeniu.

Chcela ho... tak veľmi ho chcela opäť cítiť hlboko v sebe. Vyhovel jej prosbe, ktorá sa jej zračila v očiach a pomaly do nej vnikol. Lina vykríkla. Umlčal ju Sirius so svojimi perami a konečne sa prvý raz pohol. A o niečo neskôr, keď v nich konečne vybuchol ohňostroj slasti, Lina v jeho očiach niečo uvidela...

Na pár sekúnd sa zo Siriusových šedých očí vyparila hmla a v búrkových mračnách sa konečne zablyslo. Hoci len na chvíľočku.

„Kreacher!“

„Kreacher sa klania svojmu pánovi a prosí toho hnusného zradcu krvi, aby vyslovil svoj príkaz,“ poklonil sa škriatok Siriusovi. Očami sa zasekol na Line.

„Zakazujem ti takto o mne hovoriť! A pokloň sa svojej panej, máš jej predsa preukazovať svoju úctu!“ prikázal mu Kreacher. Ten zdesením vypúlil svoje škaredé, krvou podliate očká.

„Kreacher nebude, nebude a nebude! Tá špinavá humusáčka! Kreachher sa nebude klaňať niekomu s tak špinavou krvou ako má ona! Nebude, nebude, nebude!“ Lina sklopila zrak a ľútostivo sa na škriatka zahľadela. Poznala takých škriatkov, ako bol on. Nemohli za to, ako ich ich hnusní a skazení páni vychovali. No Siriusovi to aj tak očividne nebránilo, aby sa sklonil a vrazil Kreacherovi päsťou.

„Sirius!“ skríkla Lina a zodvihla úbohého škriatka zo zeme. Ten sa chvíľu omámene tackal na mieste až napokon asi pochopil, že ho za ruku drží humusáčka a tak s veľkým krikom uskočil. Sirius nenávistne prižmúril oči.

„Nemiešaj sa do toho, Lina,“ povedal. Tá si naštvane založila ruky v bok a pre istotu si ešte dupla.

„Nebudeš biť škriatka len preto, že máš kvôli nemu trauma z detstva! Na to zabudni, Sirius Black!“

„Humusáčka chráni Kreachera, humusáčka chráni Kreachera! Och, čo by na to len povedala jeho úbohá zosnulá pani, keby toto videla!“ pišťal aj naďalej škriatok a ušami si prikrýval oči.

„Je to zberba! Uráža ťa len preto, že nemáš čistú krv!“ odsekol Sirius. Obišiel Linu stojacú pred ním a hodil Kreachera o zem. „Ešte raz Line povieš, že je humusáčka, tak ti zoberiem všetky tvoje veci, ktoré si ukradol počas upratovania! A nehovor, že tomu tak nie je, lebo som ťa párkrát videl, ako si si tiahol do svojho hniezda obrazy našej rodiny!“ zrúkol Sirius. Kreacher okamžite začal krútiť hlavou na znak súhlasu.

„Áno, áno Kreacher nebude! Už nikdy jej tak nepovie!“ pišťal. „Už nikdy jej nepovie inak ako špinavá krv tej odpornej humusáčke!“

Zdalo sa, že tú poslednú vetu si zamrmlal len tak pre seba v domnení, že ho nikto nepočuje. Sirius opäť hodil škriatka o zem a chystal do neho kopnúť. Lina sa rozbehla, vytiahla z hábitu prútik a zakričala:

„Petrificus totalus!“

Sirius okamžite zamrzol. Kreacher, ktorý čakal kopanec do brucha sa ešte viac skrčil a začal príšerne pišťať. Lina sa k nemu zohla a opäť ho postavila na nohy.

„Kreacher, zmĺkni!“ prikázala mu. Kreacher okamžite prestal kričať. Chvíľu ohromene pozeral na Linu, potom na zamrznutého Siriusa a potom opäť na Linu.

„Humusáčka kvôli Kreacherovi začarovala pána! Humusáčka kvôli Kreacherovi začarovala pána! A Kreacher ho teraz musí prebrať panvicou po hlave, inak by si to Kreacher nikdy neodpustil, to nie!“

„To mi nepovieš ani ďakujem?“ zhíkla Lina keď videla, ako škriatok otvára skrinku a vyťahuje z nej panvicu. Škriatok sa zarazil a otočil sa späť k Line.

„Kreacher nesmie ďakovať špinavej krvi, pani mu to zakázala!“ zapišťal. Posunul si stoličku bližšie k Siriusovi, postavil sa na ňu a zdvihol panvicu vysoko na hlavu. Až vtedy Line konečne došlo o čom to vlastne pred chvíľou hovoril.

„Nie, Kreacher, nesmieš!“ skríkla. Kreacher zamrzol a otočil k nej hlavu.

„Ale Kreacher musí pána zobudiť, inak by to Kreacherovi nikdy neodpustil!“ Lina videla, ako sa v škriatových očiach posmešne a prešibane zablysklo. Trochu sa nad tým pousmiala.

„To nebude potrebné. Finite!“ Sirius sa okamžite pohol a venoval Line ublížený pohľad. Tá len pokrčila plecami. Aj keby sa zdalo, že táto príhoda v Kreacherovi len posilní nenávisť, ktorú ku Line cítil, nebola to pravda. Už nikdy jej nepovedal humusáčka ani špinavá krv. Radšej ju neoslovoval vôbec. Jeho pani mu predsa zakázala hovoriť humusákom krstným menom či oslovovať ich dokonca pani!

Hoci v dome panovala dobrá nálada, opäť ju niečo pokazilo. Harryho list, v ktorom Siriusa prosil o pomoc. Prvá úloha bude drak.

V ten deň večer sa Siriusova hlava objavovala v krbe v chrabromilskej klubovni každých desať minút. Lina z toho nemala dobrý pocit. Jednak, že ho hocikto mohol vidieť a jednak... že sa jednalo o Harryho. Táto vec ešte ani z ďaleka nebola uzavretá, no ona sa akosi nemala k tomu ukončiť to. Bála sa Harryho reakcie. Čo ak ju bude obviňovať, rovnako ako Sirius? Mala sa o neho postarať... James s Lily jej verili! No ona nemohla. Nedokázala to. A tak odsúdila Harryho na život s tou hnusnou Petuniou a jej ešte horším manželom. Hanbila sa... no teraz to určite nebude riešiť. Harry je v nebezpečenstve. Opäť. Hoci ešte stále pracovala v Rokforte ako pomocná ošetrovateľka, tak to v tomto prípade nemalo veľmi veľkú váhu. Harry ju nepoznal, tak prečo by si od nej mal pýtať radu? Na to tu bol teraz Sirius. Ktorý ani nevedel, ako veľmi mu to Lina závidela.

Okolo polnoci sa Sirius predsa len dočkal – v klubovni už ostal len Harry.

Rozprávali sa spolu síce krátko, no väčšinu podstatného si stihli povedať. Až na jedinú najdôležitejšiu vec.

Sirius mu nestihol povedať, ako má poraziť draka.

....................

Možno vám prídem trošku úchylná, no... Mňa tie scény 15+ tak bavia! :D Už, Sirius je úžasný za každej situácie. ;) A tak mi napadá, že by boli potrebné nové vysvetlivky, však?

Kreacher - Krátura

Divooký Moody - Pošuk Moody (No vážne, ktorý debil vymyslel "Pošuk"?)

Kornelius Fudge - Popletal (fakt srandovné :D)

Luna Lovegoodová - Lenka Láskoradová (musíte všetko prekladať doslovne?)

Greyback - Šedohřeb (netuším, či v poviedke toho vlkolaka použijem, no predsa len...)

Oklumencia - Nitrobrana

Tak, to je všetko. Bola by som rada za komentáre. Vlastne veľmi rada!!! :)

Killy

Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Utečenec - 4. kapitola: