OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » The return of scion - 7. časť

13.08.2012 (20:00) • Perla • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 3× • zobrazeno 789×

7. časť

Stretnutie po rokoch

No do frasa! zanadávala som a Ren zo mňa hneď zliezol. Postavil sa a pozrela na oca.

Hnedý vlk naňho vytriešťal oči.

Ren? spýtal sa čierneho vlka a skoro mu zabehlo. Ren prikývol a bez slova naňho hľadel. Čo tu robíš? zaujímalo oca.

Niekto otvoril trhlinu. Niekto veľmi mocný. Pretože narušil aj svet duchov. A kvôli tomu som sa ocitol tu, vysvetlil Ren a o krok sa priblížil k ocovi.

Ten sa pozrel ponad Renovo plece na mňa.

A ty, slečna, čo to malo znamenať?! spýtal sa ma nahnevane.

Pošmykli sme sa a on na mňa spadol, vysvetlila som v rýchlosti. Čo si myslel? Že som s Renom čo robila?

Oco sa na mňa skúmavo pozrel, ale potom mi dal za pravdu. Poďte, musím ísť za svorkou. Mama sa o teba bála, Acelynn, dodal a rozbehol sa preč.

Ren na chvíľu zaváhal, no potom sa tiež rozbehol za ocom. Ja som išla až za ním. Chcela som mať istotu, že nikam neujde. Bežali sme cez celý les až sme došli k jeho koncu. Zastali sme na mieste mne nejako povedomom. Nebola som si istá, odkiaľ ho poznám, ale niečo mi hovorilo.

Pred nami boli štyri rodinné domy. Bolo na nich vidno, že už dlhšiu dobu sa o nich nikto nestaral, ale aj tak vyzerali zvonka vcelku zachovalo.

Otec sa premenil na človeka. Na sebe mal oblečené čierne rifle a tmavú košeľu. Ja s Renom sme sa premenili tiež. Ja som na sebe mala len zauzlenú bielu plachtu.

Všetci sme vošli  dovnútra. Hneď sa na mňa vrhla mama a tuho ma objala. Skoro som spadla

„Ó môj bože! Acelynn! Toto mi už nikdy nerob. Vieš, ako som sa zľakla?“ karhala ma.

„Mami, zadusíš ma.“

Hneď ma pustila a o krok odo mňa odstúpila. Pohľadom zaletela k nášmu novému návštevníkovi.

Pozdrav jej uviazol niekde v krku. Stála na mieste ako obarená. Keď do nej oco jemne štuchol, hneď sa spamätala.

Do očí sa jej nahrnuli slzy a hodila sa Renovi okolo krku. Plakala mu na pleci a ronila slzy. Nevedela som ale určiť, či to boli slzy šťastia, alebo niečoho iného.

„Tak sa mi chýbal. Myslela som, že ťa už nikdy neuvidím,“ šepkala mu, ale ja som to aj tak počula.

Ren sa usmial. „Veď som ti ani nepovedal ahoj. Musel som sa ti prísť ešte minimálne raz ukázať, no nie?“

Mama od neho odstúpila a udrela ho do rebra. Bolo to také zvláštne vidieť mamu ako plače. Nikdy predtým sa to nestalo. A ešte aj usmievať sa.

Páni. S ním teda určite niečo mala. A ja... do šľaka! Veď ja som ho pobozkala! Tak to je teda v háji! pomyslela som si a snažila sa tváriť akoby nič.

Mama sa ku mne otočila. „Prečo nejdeš za Darrellom? Veľmi sa o teba bál,“ pobádala ma.

Zatvárila som sa prekvapene. „On sa o mňa bál? To akože fakt? Naozaj mal o mňa starosť?“ Usmiala som sa. „Tak ja za ním teda idem. Aspoň viem, že teraz sa už nemôže hrať, že mu na ničom nezáleží.“

Ren sa na mňa uprene zahľadel a jeho pohľad jasne hovoril, že chce vedieť, kto je ten Darrell.

Vtedy som sa ešte väčšmi usmiala. Žeby mal o mňa Ren záujem?

„Darrell je môj bratranec. Je to syn uja Ansela a tety Bryn,“ vysvetlila som mu.

Normálne som cítila, ako mu spadol kameň zo srdca. To bolo pre mňa niečo super. Takže mu na mne naozaj záleží! Úžas!

Pomaly som sa otočila a išla za bratrancami. Len kde ich nájsť? Zhlboka som sa nadýchla a vydala sa za jemným pachom. Keď som bola ako človek, nemala som až také ostré zmysly. Ktovie prečo?

Vyšla som po schodoch na prvé poschodie. Cítila som, kde je Darrell, ale aj tak som zamierila rovno cez celú chodbu. Opatrne som zovrela kľučku a otvorila dvere do prázdnej izby.

Rýchlo som vošla dovnútra a privrela za sebou dvere.

Porozhliadala som sa okolo seba. Starý nábytok, stará posteľ, ale znova ten pocit déjà vu.

Prstom som prešla po stolíku so stredne veľkým zrkadlom. Zastavila som a pozrela sa na seba.

„Mala by si sa prezliecť,“ ozvalo sa odo dverí.

Od ľaku som až poskočila a pozrela sa na narušiteľa. Keď som zbadala jeho posmešný výraz, dala som si ruky vbok.

„Čo chceš, Ray?“ spýtala som sa automaticky.

„Tvoja mama povedala, že tu máme zákaz vstupu. Do tejto izby sa nesmie. A moja mama bola na nákupoch. Takže určite tam bude aj niečo na našu mladú samicu,“ smial sa.

„Sklapni, Ray,“ zahriakla som ho a zabuchla mu dvere.

Bože, ten je otravný. Čistý Darrell.

Prešla som k posteli a sadla si na ňu. V pohode to vydržala. To ma potešilo. Prečo by mama zakázala každému vstup do tejto izby? Čo je na nej také výnimočné?

Vzdychla som si a vložila si tvár do dlaní.

Čo bude teraz? Kam pôjdeme? Je nás veľa, aby sme boli všetci tu. Čo bude s Renom? A s tými vlkmi na panstve?

Myšlienky mi behali ako splašené a nevedela som, na ktorú sa skôr zamerať. 

Vtom som začula stisnutie kľučky. Rýchlo som sa postavila a skryla sa za dvere.

Do izby vošiel Ren aj s mojou mamou. Dvere nechali otvorené, takže si ma nevšimli.

„Takže si neotáľala,“ začal Ren a pozrel sa jej do očí.

Nielen ju obliala horúčava, ale aj mňa. Doparoma, čo sa to deje? Ako je možné, že cítim to, čo teraz mama?

Srdce sa mi divoko rozbúchalo, ale išlo v tom istom rytme ako aj jej.

„Ren, ja...“ Zahryzla si do pery. „Neviem, čo na to povedať.“ Neisto sa zasmiala. Bola v rozpakoch.

„Vybrala si si proste jeho.“ Pokúsil sa zatváriť nezaujato, ale nepodarilo sa mu to. „Tušil som, že by sa to takto skončilo. Milovala si ho príliš na to, aby si ma mohla milovať tiež.“

„To nie je pravda!“ zarazila ho. „Ja som ťa milovala! Len... trochu iným spôsobom. Ren, prosím ťa, snaž sa ma pochopiť. Shay bol proste...“

„Potomok,“ skočil jej Ren do reči.

„Nie, tu nejde len o to. Ale... keď som ho videla spútaného, musela som mu pomôcť. Nedokázala by som ho zabiť. A potom to už vlastne všetko išlo nejako automaticky. Keď sme boli na panstve jarabín, vtedy som si vlastne uvedomila, že ho naozaj milujem.“ Potom sa zasekla. Akoby povedala, čo nemala.

Ren sa zhlboka nadýchol a obsidiánovými očami sa snažil vyhnúť pohľadu mojej mamy.

Ironicky sa sám pre seba zasmial.

„Ty si to vedela,“ vydýchol. „Celú tu dobu... keď si po mňa prišla, aby si ma zachránila. Dávala si mi zbytočné nádeje.“ Chytil ju za ramená a zatriasol ňou. „Využila si ma, Calla. Využila si ma len na to, čo si potrebovala. Vedela si, že si ma nevyberiš. A ja... som bol taký... sprostý,“ otočil sa k nej chrbtom, „že som si robil nádeje. Dúfal som v našu spoločnú budúcnosť...“

„Ale zomrel si!“ skríkla po ňom mama a v očiach mala slzy. Rozplakala sa. „Odišiel si! Nechal si sa zabiť! Plietol si sa do vecí, do ktorých si nemal! To na mňa zvaliť nemôžeš!“

Ren zavrčal.

„Ale to nič nemení na veci, Calla. Nezvaľuj na mňa vinu za to, že som zomrel. Už pred mojou smrťou si vedela, že ma nechceš. Tak... čo mi povieš teraz, Lilly?“

Mama sa strhla a zamračila sa naňho.

„Nevolaj ma Lilly. Táto prezývka umrela spolu s tebou.“

Ren sa len lišiacky usmial. „Ale ja som ožil a spolu so mnou aj tvoja prezývka, Lilly.“

Mama ho chytila za ruku a pritiahla si ho bližšie. „Ak sa o niečom z toho dozvie Acelynn, ver mi, Ren, že to schytáš.“ Pošepkala mu, ale ja som to aj tak počula.

No... počula som celý rozhovor. To vie teda potešiť.

Mama pomaly prešla k dverám. „A ešte niečo. Od mojej dcéry sa drž čo najďalej.“

„Tak to už nepôjde,“ zamrmlal si Ren pre seba.

Mama k nemu naspäť podišla a rozčúlene sa naňho pozrela. „Prečo? Prečo by to nemalo ísť?“

„Ja... ona... pobozkali sme sa.“

Tak a tu máme Acelynn: 

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek The return of scion - 7. časť: