OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Saviour or a killer? - part ten

16.09.2013 (13:00) • Perla • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 2× • zobrazeno 965×

- part ten

„Takže nemusíme zabíjať?“ kontrolovali si obe dievčatá.

„Nie, nemusíte. Môžete byť normálne ako ľudia v meste... až na pár výnimiek,“ povzbudivo som sa na ne usmiala.

Vysvetlila som im všetko, čo bolo potrebné na to, aby prežili v utajení a aby nikto neprišiel k úrazu. Samozrejme, pár detailov ako napríklad to, prečo im to Damon urobil som vynechala, nakoľko o tom sa s ním ešte určite porozprávam. Ale hlavné je, aby sa im nič nestalo.

S lepším pocitom som sa postavila na nohy a zhlboka sa nadýchla.

„Poďte, pohľadám vám krv a keď sa napijete, pochopíte, o čom som vám tu hovorila.“

Bolo zvláštne odrazu niekomu vysvetľovať, ako by sa mal chovať, pretože prednedávnom som to sama zažila a nebolo to nič príjemné.

Vtom sa otvorili dvere a dovnútra vošli Damon s Derekom a za nimi nejaké nové tváre. Zastala som aj s dievčatami a nechápavo som civela na dvoch chlapcov, ktorí prišli k nám do obývačky. Ako náhle ma zbadali, zastali a pozreli na Dereka.

„Nehovoril si o toľkých upíroch!“ posťažoval sa jeden.

„Vtedy tu bola len ona, Isaac,“ vysvetlil Derek. „Za dve nové môžeš poďakovať Damonovi. On si očividne nemohol pomôcť!“

Upír len ľahostajne mávol rukou.

„Čím viac, tým lepšie,“ bránil sa.

Prižmúril som oči a podišla k nemu. Tie slová mi odrazu dávali jasný zmysel.

„Že si ich premenil preto, aby ti pomohli proti Kali?!“ zvreskla som po ňom. „Chcel si si vybudovať armádu?!“

„Chcel? Ešte vždy chcem,“ poopravil ma a nevyzeral, žeby si zo mňa uťahoval. Napriahla som ruku a mala som v úmysle mu dať facku, avšak nakoniec som ju len voľne pustila k telu.

„Nestojíš mi za to,“ vydýchla som tichšie a prešla popri ňom k dverám do pivnice. Hlavou som kývla dievčatám, aby ma nasledovali a snažila som sa nevnímať nič. Nešlo to. Nedokázala som to. Ako je možné, že niekomu je všetko ukradnuté a mňa trápi pri tom aj každá nepatrná somarina?

„Veľmi milý frajer,“ poznamenala Elena cestou k mrazáku.

„To nie je môj frajer,“ zarazila som ju rázne...

„Tak čo potom?“ zaplietla sa do toho okamžite Caroline.

Super! Tak týmto som môj problém určite vyriešila. Ako lepšie je nemyslieť na Damona než rozprávať sa o Damonovi?

„On je... on je len...“ habkala som rozmýšľajúco. „Kamarát s výhodami,“ uzavrela som nakoniec. Sama som si nebola istá, čo tá sprcha pre nás znamenala.

Aj keď som sa chcela pohnúť niekam dopredu, vždy mi dal jasnú červenú a posunul ma naspäť dozadu. Každým činom robil opak toho, čo by mal. Akoby mu ani nezáležalo na tom, čo si ja o ňom myslím. Akoby som... mu bola v skutočnosti ukradnutá.

Pri tej predstave som sa až zarazila.

Ale čo ak naozaj som? Čo ak mu na mne nezáleží a toto všetko je len hra, na konci ktorej on bude víťaz a ja porazená? Čo ak sa so mnou len zahráva a nič z toho, čo si ja myslím, že cítim, nie je ani skutočné? Naozaj som ešte nezvažovala možnosť, že pre neho nič neznamenám? Ako je možné, že som na to nepomyslela?

Pokrútila som hlavou a otvorila mrazák, odkiaľ som vybrala dva sáčky s krvou. Podala som ich dievčatám a nakázala im, aby ma nasledovali, hoci nevyzerali, žeby im robilo problém vypiť to aj tak. Naozaj som jediná, ktorej to vadí?

Vyšli sme znova hore a ja som im ukázala, kde je kuchyňa. Potrebovala som sa porozprávať s Derekom a Damonom.

„Kto sú tí dvaja?“ kývla som hlavou.

„Pomoc,“ odvetil Derek. „Volal som im.“

„Aha, jasné. V Grille,“ došlo mi.

„Som Scott,“ predstavil sa prvý a podal mi ruku. Mal nádherné hnedé oči na ktoré si určite budem pamätať.

„Allison,“ milo som sa usmiala.

„A ja som Isaac,“ dodal ten vedľa neho a tiež sme si potriasli rukami.

„Som veľmi rada, že vás spoznávam.“ Otočila som sa k Damonovi a zhlboka som sa nadýchla. „My by sme sa mali porozprávať,“ prehodila som a snažila sa pritom vyznieť mierne a pokojne.

„Myslím, že to môže počkať,“ odbil ma. „Teraz máme väčší problém ako to, že koľko ďalších upírov ešte potrebujeme,“ pokračoval, akoby náš rozhovor spred chvíle vôbec neprebehol.

„Už nikoho nepremeníš!“ vyštekla som po ňom oveľa ostrejšie, ako by bolo normálne. Priam som naňho skričala a z očí mi šľahali blesky. „Zabudni na to! Ak to chceš zvládnuť, tak máš nás! My ti pomôžeme, Damon!“ vrieskala som z plných pľúc, ale zdalo sa mi, že ani tak ma nepočuje. Bola som odrazu zúfalá. Nechcel ma počúvať. Vôbec. A ja som sa tak snažila.

„Čo nechápeš, že ty mi nestačíš!“ vybafol odrazu a ja som ostala stáť na mieste ako prikovaná. Dych sa mi zasekol v hrdle a do očí sa mi tisli slzy. „Potrebujem každého, koho zoženiem! Okrem toho, že si upír, s ktorým si Kali rýchlo poradí, nie si nič!“

Prešla som si jazykom po zuboch a prikývla som.

„Dobre teda,“ zachripela som a na viac som sa už nezmohla, pretože sa mi zlomil hlas. Keď som pre neho nič, prečo by som tu mala ostávať?

Na opätku som sa otočila a bez slova som zamierila k dverám. Mala som v pláne odísť. Netušila som síce kam, ale hocikde mi určite bude lepšie ako pri upírovi, ktorý nie je schopný nič cítiť.

Mýlila som sa, keď som vravela, že upíri naozaj dokážu milovať. On nevie nič. A nikdy ani nebude.

Odrazu ku mne ale doľahlo rozbitie skla a prudko som sa otočila. Niekto vybehol veľkou rýchlosťou z domu a presvišťal okolo mňa bez povšimnutia.

„Elena!“ začula som krik zvnútra a odrazu už bola vonku aj Caroline a kričala na svoju kamarátku, ktorá uháňala preč.

„Čo sa stalo?“ zaujímalo Dereka, keď spolu so všetkými vyšli von.

„Elena... utiekla preč. Neviem, no keď sa napila... ona... akoby sa otočila o tristo šesťdesiat stupňov a utiekla preč. Hovorila, že v tej chvíli sa jej vynorilo niečo v hlave a potom... neviem...“ dychčala vystrašene blondína.

„Niečo sa jej vynorilo,“ zopakovala som šeptom mysliac na to, ako som si ja spomenula na to, keď ma Damon ovplyvnil.

„Do šľaka!“ zanadával si upír. „Očividne ju už niekto ovplyvnil a ona si začala bleskurýchle spomínať,“ rozmýšľal.

„Dáva to zmysel, keď je dvojníčka,“ zapojil sa do toho Hale.

Prižmúrila som oči.

„Čože je?“ nechápala som.

Derek si okamžite zahryzol do pery a stačil na to Damonom naštvaný pohľad. S úsmevom som si odfrkla.

„Jasné, ako inak. Znova vie každý viac ako ja! Viete čo? Robte si, čo chcete! Ja odchádzam!“ zahlásila som rezignovane a vybrala som sa k autu.

Aj napriek tomu, že som nemala kam ísť, naštartovala som a dupla na plyn. To, že to dievča utieklo predsa nie je moja starosť. Nech sa s tým vysporiada jej stvoriteľ. Ja som so všetkým skončila. Vzdávam to.

Zamierila som do mesta a do Mystic Grillu. Potrebovala som byť sama, no zároveň byť medzi ľuďmi, kde som sa cítila viac-menej v bezpečí.

Objednala som si len minerálku a zadržiavala som slzy. Pri predstave, že som kvôli Damonovi zahodila možnosť utajiť sa pred svojimi rodičmi mi prišlo zle. Len kvôli poblázneniu, ktoré neznamenalo nič. Všetko som úplne pokazila. Mohlo by to byť ešte horšie?

Vedľa mňa si prisadlo akési dievča a keď som sa na ňu pozrela, vytrieštila som oči. Spoznala som ju.

Pohľad Dereka:

„Musíme ju nájsť, Damon! Keďže sa napila, určite bude ešte smädná a kto vie, kto ju ovplyvnil. Netušíš, čo môže urobiť!“

Upír na mňa pozrel a zaškrípal zubami.

„Nájdeme ju!“ uistil ma.

„A čo bude s ňou?“ zapojil sa Isaac a kývol hlavou ku blondínke, ktorá vyzerala, že sa s tým všetkým veľmi nevysporiada.

„Daj na ňu pozor, o chvíľu na ňu bude platiť slnko a ona sa nedostane von. A zároveň ju potrebujeme aspoň niečo naučiť,“ uvažoval som nahlas.

„Dobre,“ prikývol a hneď išiel za ňou. Pozrela na neho so slzami v očiach a ešte ja som videl, ako sa jej trasie celé telo. Zobral ju do náruče.

„Scott, my dvaja sa vydáme za Elenou,“ vysvetlil som.

„Čo chcete urobiť?“ chcel vedieť Damon.

„Zabiť,“ povedal som. Nemali sme na výber. Priťahovala veľa problémov. Nie len to, že sa teraz nebude ovládať, je predsa Petrova.

„Nie!“ zarazil ma Scott a prísne na mňa pozrel. „Prečo by sme ju mali zabíjať? Je to jeho vina, čím sa stala!“ ukázal naštvane na Damona.

„Dávaj si pozor na jazyk, mladý!“ zavrčal. „Derek ti neublíži, ale ja ti vykrútim krk,“ prisľúbil.

„Tak poď,“ vyzval ho.

„Dosť!“ obul som sa do toho ja. „Nikto sa tu nebude mlátiť! Musíme sa sústrediť na Elenu! A to hneď. Môže nás dostať ešte do veľkých problémov!“ 

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Saviour or a killer? - part ten: