OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Prízrak minulosti - 7. kapitola

23.10.2012 (13:00) • Killy • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 4× • zobrazeno 1401×

„Už zase si tu?“ ozval sa barman, keď si Damon opäť sadol za bar. Blondína mu nezabrala toľko času ako dúfal. Sex nič moc, krv o ničom.

„Máš s tým nejaký problém?“ odsekol Damon a rukou mu naznačil, aby mu nalial do pohára. Barman okamžite poslúchol a dolial mu na spodok trochu whisky.

„A kde je teraz tá baba, ktorú si zbalil? To už ťa prestala baviť?“ neprestal sa vypytovať. Damon sa už nadychoval, že mu povie pekne od srdca, akú má chuť zabiť ho, no potom sa zarazil. Toho chalana odniekiaľ poznal. Blond vlasy, modré oči...

„Nie si ty Matt?“ povedal Damon namiesto odpovede. Barman sa uškrnul a záporne pokrútil hlavou.

„Ak myslíš Matta Donnovana tak nie, to je môj starký. Ja sa volám Luke,“ odvetil. Damon mal čo robiť, aby nepretočil oči. Nemnožia sa tu tí ľudia závratnou rýchlosťou? Naozaj veľké šťastie, že narazil práve na vnuka toho debila, ktorého meno si nikdy nevedel zapamätať.

„Tak kde je tá baba? Medzi nami dvoma stála by za hriech,“ uškrnul sa Luke, v očiach sa mu zablyslo. Damon nadvihol jedno obočie. Kde je vlastne tá baba? Nuž, naposledy som videl jej pozostatky v lese pod koreňmi borovice. Ak chceš, choď si s ňou užiť. Pravda ak si na trošku schladnuté mäsko, pomyslel si.

„Čo ja viem? Užil som si s ňou a potom išla domov,“ odsekol. Potom zdvihol poloprázdny pohár a vypil ho na ex. Luke sa zamračil.

„Nepreháňaš to trochu, kámo? Človek by povedal, že zapíjaš žiaľ. Je v tom nejaká ženská, nemám pravdu?“ zasmial sa barman, vytiahol ďalší pohárik a tiež si nalial. Ani nečakal na Damonovu odpoveď a pokračoval. „Ženské sú strašné. Horšie ako my muži. Hovoria o nás, že myslíme len na jedno, čo je z časti aj pravda. No nikdy si s ženou nehráme, ideme rovno na vec. Ony  to robia inak, sú prefíkanejšie. Najprv sa s tebou hrajú, ako mačka s myšou. Je to deprimujúce. Myslím tým vedieť, že je to pre nich len zábava a nikdy nevieš, na čom si. Najlepšie je využiť to, že sme silnejší, aj keď niektorí z nás to nedokážu. Vraj gentlemani!“ vypískol a opäť sa rozosmial. „Nie, nie, ja určite nie som gentleman ako môj starký. Kašlem na nejaké zdvorilé správanie, keď dopredu viem, že ženskej to len nahráva do karát. Odmietam s nimi hrať tie ich zvrhlé masochistické hry. Dám ti radu, kamoško. Ak je v tom naozaj ženská, vezmi si od nej, čo chceš, a potom ju pusť k vode. Alebo si s ňou rob čo chceš dlhší čas, ak ťa neprestane baviť, ale hlavne ju nikdy, nikdy nepusti k moci. Potom by si jej ťažko vysvetľoval, kto je tu pánom,“ dopovedal a opäť sa napil.

Damon sa zamyslel. Ten barman mal pravdu. Vlastne... sakra, jasné, že ju mal! Presne to isté on tvrdil pred pol storočím. Ženy manipulujú, rady sa hrajú, presne ako mačka s myšou tesne pred tým, ako ju zožerie. Predátor a korisť. A on... on sa rozhodne nestane korisťou. Vždy bol ten, kto mal navrch. Ako pred tým pri Vii, tak aj pri Elene. A teraz sa nehodlal podriadiť a ukázať slabosť, ešte o skoro dve storočia mladšej upírke. Bolo to pod jeho úroveň. Ako že to Luke hovoril? Užiť si s ňou, zobrať si, čo chce a potom ju odkopnúť? Nuž... Damon sa mal na čo tešiť. Pretože sex nebol to jediné, čo od Vii chcel.

Jeremy sa zamračil. Potichu pozoroval, ako Stefan sedí na pohovke chrbtom k nemu a Elena sa k nemu nadšene tisne. Ako jej ruky prechádzajú po Stefanovej ruke... Jej pery, ktoré sa dotýkajú jeho líca...

Niečo nebolo v poriadku. Bolo to sotva pár hodín, čo večierok konečne skončil. A čo sa dozvedeli o skutočnej Viinej identite. A Elena? Včera sa ešte bozkávala s Damonom (a ktovie čo všetko s ním robila) a teraz je opäť so Stefanom? Nesedelo mu to. Niečo mu unikalo. Elenino správanie bolo divné. Prirýchlo sa rozhodla. Prirýchlo zmenila názor na to, kto je „láska jej života“. Toto nebola Elena. Nespoznával ju. Bola v tom... mágia?

Bez váhania sa otočil a rozbehol sa do Viinho domu. Našiel ju v jej izbe, ako sedí na posteli a skladá svoje veci.

„Via? Ty niekam ideš?“ ozval sa Jeremy. Via k nemu zdvihla oči.

„Áno. Vraciam sa domov,“ prikývla a položila tričká do kufra.

„Ako to myslíš – domov? Tu si predsa doma!“ namietol a opäť rozopol kufor, ktorý práve zavrela. Via sa na neho zamračila.

„Nie. Doma som tam, kde je moja rodina. Kde je Klaus spolu s Elijahom a Rose s Thomasom. To je moja nová rodina, Jeremy,“ pokrútila hlavou a opäť kufor zavrela. Jeremy si frustrovane vzdychol a sadol si vedľa nej na posteľ.

„Nesmieš sa tam vrátiť. Nedovolím ti to, Via!“

„Ó, vážne? Tak ty mi to nedovolíš, áno?“ zvýšila hlas, v očiach sa jej nebezpečne zablesklo.

„Via, pri Klausovi nie si v bezpečí. Ty nevieš, čo mi vtedy Katherine povedala. Nech už ťa premenil pre čokoľvek, určite to nebude nič dobré,“ odvetil. Via nadvihla jedno obočie.

„A máš aj nejaké iné dôkazy o Klausovej falošnosti ako tie, čo ti povedala mrcha Katherine?“ odsekla. Jeremy sa zarazil.

„Ja... Mám pocit, že ovplyvnil Elenu,“ vydýchol napokon. Via sa zasekla uprostred pohybu.

„Prosím?“ zhíkla.

„Pozri sa na to logicky! Ak poznáš Stefana tak dobre, ako si mi hovorila, určite ti muselo prísť čudné, že Elena zo dňa na deň zmenila rozhodnutie a hodila sa Damonovi okolo krku – a práve na tom plese. Nemyslím si, že by bola Elena tak hlúpa a pobozkala Damona napriek tomu, že vedela, že ti na ňom záleží. A ak by to aj urobila, pochybujem, že by s ním po tom všetkom ostala. No vtedy mi to neprišlo až tak zvláštne, koniec koncov, Elena Damona vždy milovala, na tom sa nikdy nič nezmení. Ale dnes, keď tak vrúcne Stefana privítala...“ odmlčal sa Jer a venoval jej významný pohľad. Via si odfrkla.

„Myslíš si, že je tvoja sestra svätá alebo čo? Ona vie, čo je pre ňu výhodné,“ odsekla. No Jeremy pokrútil hlavou.

„Hádam poznám svoju sestru! Via, ona taká nie je. Radšej by zomrela ako ublížila niekomu zo svojich priateľov, nie to ešte mužom, ktorých miluje. Je ovplyvnená, Via!“

Via privrela oči. Nevedela... Nemohla tomu uveriť. Pretože to by znamenalo, že Klaus nie je ten, za ktorého sa vydáva. Ak takto dokázal ublížiť Stefanovi – mužovi, o ktorom tvrdil, že mu je bližší ako brat... Čo potom dokázal urobiť jej?

„Jeremy, ja... Ostanem tu ešte pár dní. Do konca prázdnin. Ale potom sa budeme musieť rozlúčiť,“ šepla napokon. Jeremy sa zamračil, no prikývol. Aj to je niečo. Potom sa postavil a bez ďalších slov odišiel.

Damon sa usmial. Konečne zhasla svetlo. Boli štyri hodiny po polnoci, jeho úžasný braček s Elenou po boku už dávno spali. Stefan spal vedľa Eleny... A jemu to bolo jedno. Elena? Ktorá? Myslel tú,  ktorou strávil posledných päťdesiat rokov? Možno... No na tom už nezáležalo. Na Elene mu už viac nezáležalo. Prečo by aj? Bola to len úbohá napodobnenina jeho milovanej Katherine. Lenže on... On už nemiloval ani Katherine. Možno v hĺbke svojho srdca... možno. No teraz bola v jeho mysli jediná žena. Jediné dievča. Jeho dievča. Jeho Via.

Bola to zamračená noc. Všade bola úplná tma. To mu hralo do karát. Prikrčil sa a vyskočil na Viin balkón, potom potichu otvoril nezaistené dvere. Porozhliadol sa po menšej izbe, v ktorej dominovala obrovská manželská posteľ. Via spala presne uprostred, periny sa jej váľali pri nohách a ona bola len v krátkej nočnej košeli. Bola tmavá, asi čierna. Jeho obľúbená farba.

Damon si sadol na okraj postele a zdvihol pravú ruku. Dotkol sa jej ramena, pomaly ju pohladil po ruke. No to mu nestačilo. Chcel viac. Oveľa viac. A bolo mu jedno, že spala. Ruku posunul o čosi nižšie, dotkol sa jej nahého stehna. Odrazu Via prudko otvorila oči, no než stačila čokoľvek urobiť, Damon ju priľahol a tým jej úplne zabránil v pohybe. Nielenže bol muž, bol aj o niekoľko desiatok rokov starší. Nemala proti jeho sile šancu.

„Damon, čo... čo to robíš,“ hlesla a opäť sa zavrtela. Obdive jej ruky držal svojou dlaňou nad jej hlavou, stehnami držal jej nohy, aby ho nemohla kopnúť. Ľavú ruku mal voľnú. Zatiaľ.

„Už mi neujdeš,“ šepol, v očiach sa mu nebezpečne rozhoreli plamene. Via by neverila, že to niekedy povie, no... Bála sa. Bála sa toho, že bude nasledovať. Videla, ako sa zohol a perami sa dotkol črtajúcich sa bradaviek pod tenkou látkou nočnej košele. Via cez všetok strach potichu zastonala, no podarilo sa jej to zamaskovať. Vedela, že tým by ho len viac vyprovokovala... A potom by mu už nič nebránilo vziať si ju. Ako jej telo tak aj jej krv. Via zhíkla, keď započula trhanie látky. Damon jej práve roztrhol košeľu na dva kusy a ona pod ním práve ležala nahá. Bála sa, Bože, tak veľmi sa bála! Pripomenulo jej to New York a ich prvú spoločnú noc, ktorá rozhodne nebola nijak krásne ružová, ako by si niekto možno myslel. Vedela, že ak sa raz Damon vytrhne z reťazí, ešte k tomu posilnený alkoholom... Ublíži jej. Jeho prsty zamierili k jej mierne rozkročeným stehnám. Via privrela oči, aby nevidel slzy, ktoré sa jej tlačili do očí. Sľúbila si predsa, že pred ním nikdy nebude plakať. No teraz mala pocit, že sa absolútne nedokáže ovládať. Nechce si to zopakovať, nechce sa opäť stať jeho hračkou.

Odrazu pocítila jeho dva štíhle prsty hlboko v sebe. Via bolestne privrela oči, lebo Damon rozhodne nebol nijak jemný. Prirazil tak, až žalostne zastonala a opäť sa ho od seba snažila odstrčiť. Nemalo to však žiadny účinok.

„Damon, prosím, pusti ma,“ zavzlykala. Cítila, ako sa jej trasie hlas, no nemala silu s tým niečo urobiť. Na jej prekvapenie sa Damon potichu rozosmial.

„Ale kdeže, moja krásna. Budeš opäť moja, tak mi prestaň klásť odpor. Len si ubližuješ,“ odvetil a opäť prirazil, až Via zalapala po dychu. Toto nebol Damon, akého ho poznala. Niečo sa muselo stať. A ona tušila čo... Urobila to ona. To ona ho prinútila cítiť bolesť. A tým ho prinútila všetko vypnúť. A teraz? Teraz za to musí zaplatiť.

Damon zdvihol už opäť voľnú ruku a pohladil ju po líci, potom po krku. Tam sa na chvíľu zarazil, sklonil sa a pobozkal ju na pulzujúcu tepnu. Via potichu vykríkla, keď zacítila jeho očné zuby.

„To nie... prosím,“ zašepkala. Damon sa na chvíľu zarazil. Pokúšalo ho to... Nechcel jej predsa ublížiť. No on nemal na výber, musel to urobiť. Nechcel hrať hru. Prišiel sem zobrať si to, čo chcel. Tlak na Viinej koži zosilnel. „Damon, prosím,“ zašepkala opäť, v jej hlase boli počuť slzy. Damon sa zamračil a trochu sa odtiahol. Nie, to... to predsa nesmie! Nesmie ju nechať vyhrať nad ním! Začala hru, to áno. No je len na ňom, kto sa stane víťazom. Vedel, že keby ju teraz pustil, ušla by. A už by ju nikdy nevidel. Vyhrala by, prinútila by ho cítiť obrovskú túžbu a potom by zmizla.

Už na nič nečakal, jeho zuby preťali krčnú tepnu a prvýkrát prehltol. Jej krv chutila inak, a pri tom stále rovnako. Už ho nezasycovala, no napriek tomu chutila lepšie ako čokoľvek iné, čo doteraz ochutnal. Cítil, ako sa Via pod ním mykla, keď zaboril zuby ešte hlbšie a opäť prehltol. A potom opäť, stále a stále dookola. Netušil, koľko toho vypil, no keď sa od nej konečne odtiahol niečo sa stalo.

Via prestala klásť odpor, prestala sa brániť. Len sa rezignovane uvoľnila, no napriek tomu z jej očí nezmizol strach.

„Via?“ zašepkal. Zdesene vypúlil oči, keď si uvedomil, čo sa to s ňou vlastne deje. Jej oči boli vlhké, slané pramienky tiekli po jej bledých líčkach. Ona... plakala. Kvôli nemu. To ho akoby prebralo a on ihneď vytriezvel, alkoholický opar z jeho mysle zmizol. Panebože. „Via,“ zašepkal opäť a uvoľnil zovretie na jej rukách. Všimol si, že na zápästiach má fialovkasté fľaky. Minimálne jej spôsobil modriny, no mal nepríjemný pocit, že to bude zlomené. On jej... ublížil.

Konečne z nej zliezol a načiahol sa po prikrývku pri jej nohách. Jej útle slabé telíčko si zobral do náručia a prikryl ju. Bola slabá, veľmi slabá. Netušil, koľko krvi si od nej zobral. No jej oči sa napriek tomu nezatvárali. Hľadela naňho, prebodávala ho hnedými očami plnými bolesti a obvinenia. Damon zacítil ľútosť, ľútosť nevídaných rozmerov. Ublížil jej. A prečo? Len preto, že túžil po jej tele a krvi. No on sám predsa vedel, že už dávno to nebolo len o tom.

„Odpusť mi to,“ hlesol a sklopil hlavu, aby na ňu lepšie videl. Via sa zamračila. Bola príšerne unavená. Chcelo sa jej spať... „Milujem ťa,“ bolo to posledné, čo počula pred tým, ako ju obklopila temnota.

.................

„Stane sa to už o pár dní, moja milá.“

„Ja viem. Budeš mať problémy, Is.“

„Neboj sa o mňa. Nedovolím Klausovi, aby ďalej ubližoval mojim deťom,“ usmiala sa Isobel a pohladila ju po hnedých kučeravých vlasoch.

..................

Takže, v nasledujúcej kapitole príde Klaus. Je možné, aby sa Damon s Klausom pobili? A v 9. kapitole niekto príde... a ja vám konečne ukážem druhý trailer, ktorý sa vám (asi) zapáči. Inak, čo myslíte? Ako sa bude Via správať po tom, čo jej Damon opäť urobil?

P.S. Nebudem sa presne držať seriálu, ale to už, myslím, viete. Skrátka nečakajte žiadnu Esther či niečo podobné, Michael je už oficiálne posledný nepriateľ, proti ktorému budú stáť.

Killy

Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Prízrak minulosti - 7. kapitola: