OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Prízrak minulosti - 15. kapitola

30.12.2012 (11:00) • Killy • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 1× • zobrazeno 1018×

Gabrielle vydesene vbehla do miestnosti. Očividne bola veľmi rozrušená, pretože nedávala pozor a zhodila stolček so starožitnou vázou, ktorá sa okamžite rozbila. Damon podráždene pretočil očami. Úžasné.

Nemal ju rád. Už len preto, že sa tak nepríjemne podobala na Viinu matku, ktorú pred rokmi zabil. Pripomínala mu ju. Ju aj to, čo kedysi urobil. Okrem toho bola tak arogantná a pyšná, až to narúšalo osobitý priestor Damonovho ega.

„Via nie je v dome,“ zaskučala a utrela si slzy, ktoré sa jej kotúľali po tvári. Bola zvláštne... Precitlivená.

„Tak bude asi v Mystic Grille,“ pretočil očami Damon a strelil očami po Stefanovi, ktorý sa ako vždy premúdrelo mračil. Damonovi napadlo, či mu to obočie nevzrástlo už nadobro.

„O tom pochybujem,“ odsekla Gabi a zovrela list vo svojej dlani. „Niekto ju uniesol,“ hlesla a pristúpila k Jeremymu, ktorý si od nej kus papieru okamžite prevzal. Následne vystrašene vypleštil oči. Damonovi náhle vyschlo v krku.

„Toto nie dobré,“ skonštatoval Jeremy. Ponad plece mu nazrela do listu Elizabeth a sústredene si ho spolu s ním prečítala.

„O-ou,“ hlesla a nervózne sa uškrnula. „Zdá sa, že sa do toho zapojil ďalší Pôvodný,“ dodala znepokojene.

„Ktorý?“ spýtal sa jej Stefan snažiac sa skryť svoj trasľavý hlas. Nebolo tajomstvom, že mal Viu veľmi rád.

„Michael,“ odvetila Eizabeth. „Je to otec všetkých Pôvodných upírov a manžel Pôvodnej čarodejnice. Tento týždeň nepatrí medzi moje najšťastnejšie,“ vzdychla si, akoby sa nechumelilo.

„A čo od mojej sestry chce?“ ozvala sa Gabrielle posmrkávajúc.

„Pravdepodobne prilákať Klausa do pasce. Už celé storočia sa Michael snaží svoje deti zabiť. Ktovie prečo,“ mykla plecom. „Nechcem vás zbytočne desiť, no šanca, že sa Via vráti v jednom kuse bez Klausovej pomoci, nie je veľmi veľká. Za tých pár rokov som už mala tú česť stretnúť sa s ním. Miluje, keď môže upírov mučiť na Slnku.“

Damon bolestne privrel oči a vyskočil na rovné nohy. Predstava, že je teraz Via bohviekoľko kilometrov od neho a že ju mučia, zatiaľ čo on si pohodlne sedí v kresle... Dopekla!

„Kam ideš?“ opýtala sa ho vyľakaná Elena.

„Kam asi? Za Klausom!“ odsekol okamžite. „Nie je to príliš idylické, no niečo robiť musím.“

„To nemyslíš vážne!“ skríkol Jeremy pobúrene. „Nechceli sme náhodou Klausa zničiť?!“

„To možno áno, Jeremy, no Viin život je dôležitejší,“ zamrmlal Stefan. „Okrem toho to neznamená, že ho nemôžeme zabiť. Keď pôjdeme zachrániť Viu, stavím sa, že tam na nás už bude Michael čakať. Nebolo by od veci, keby za nás Klausa zabil on,“ mykol plecom, ako keby podobné záležitosti riešil každý deň.

„Súhlasím. Preto ho idem nájsť!“ zavrčal Damon.

„A ako, prosím ťa? Vieš kde je? O tom pochybujem. Keby ste vy upíri,“ ukázala Elizabeth prstom na všetkých okolo seba, „aspoň trochu používali mozog! Stavím sa o čo chcete, že Michael neuniesol Viu aj s jej mobilom.“

„No a?“ hlesol nechápavo Jeremy.

„Má jeho číslo!“ skríkla Riell víťazoslávne a upírskou rýchlosťou sa premiestnila do Viinho domu. O stotinu sekundy už bola naspäť.

„Páni, aspoň niekto tu premýšľa,“ usmiala sa Elizabeth a bez váhania jej mobil vytrhla z ruky. V zozname vyhľadala Klausove číslo a pohľadom si všetkých premerala. „Ehm... som možno bláznivá, no nie až tak bláznivá. Tak, kto sa obetuje a zavolá mu?“ povedala do ticha miestnosti. Stefan náhle vypäl hruď, postavil sa a hrdinsky si d nej mobil prevzal. Damonovi ešte nič neprišlo natoľko detinské, ako Stefanovo správanie v tejto chvíli. Živo si dokázal predstaviť myšlienky, ktoré mu teraz putujú v mysli. Som boss, lebo som sa odvážil Klausovi zavolať na mobil! Yeah!

Damonovi začalo mykať kútikmi úst a radšej to rýchlo zamaskoval prívalom kašľu. No potom si spomenul na Viu a smiech ho prešiel. Ak sa jej niečo stane... Nikdy si to neodpustí.

.....

Via sťažka otvorila oči. Hlava sa jej točila, bolelo ju všetko svalstvo a v spánku jej tepala tupá bolesť, ani čo by ju niekto ovalil po hlave. Cítila sa ako po opici. Čo bolo divné, lebo posledné, na čo si spomínala bol Damon hlboko v nej. A bola si istá, že potom sa prepadla do hlbokého spánku. Kedy by stihla piť? Ak jej, samozrejme, niekto niečo nestriekol. Železník.

„Dopekla,“ zašepkala a priložila si dlaň ku hlave, keď sa pokúšala posadiť sa. Ležala na veľmi mäkkej posteli s modrými vankúšmi a nebesami z jemného šifónu. Na zemi bol položený chlpatý koberec. Aj keď jej videnie nebolo dvakrát dobré, bola si istá, že nie je u seba doma. Odrazu si spomenula na... niečo. Na neznámu mužskú vôňu, ktorú zacítila, keď bola mimo.

Bola si istá, že ju niekto uniesol. Zase. Keď s Klausom a jeho rodinou putovala po Spojenom kráľovstve, Finn – Klausov starší brat – ju raz uniesol, aby sa mohol Klausovi vyhrážať. Teraz leží šesť metrov pod zemou z dýkou zapichnutou v hrudi. Via nepochybovala o tom, že aj toto je ten prípad. Koniec koncov, Klaus mal nepriateľov po celom svete. Ak, samozrejme, ju neuniesol samotný Klaus. Zrazu jej tá myšlienka prišla dosť pravdepodobná... Sakra!

Dvere vedúce do tejto izby sa náhle otvorili a dnu vstúpil nejaký muž. Via ho zbežne prešla pohľadom. Bol veľmi vysoký – vyšší než Klaus no nižší ako Damon. Postavou sa mohol rovnať nejednému kulturistovi, taký bol svalnatý a na hlave sa mu kučeravili vlasy hrdzavej farby. V očiach sa mu trblietal šialený lesk zabijaka. Via sa podvedome otriasla.

„Šípková Ruženka sa nám prebudila,“ usmial sa na ňu a tým ukázal rad zažltnutých zubov. Určite to nebol upír, Via by to cítila.

„Čo chceš?“ hlesla Via a prebodla ho nepríjemným pohľadom. Muž sa dotknuto zamračil.

„Ja? Zatiaľ nič. Len som si pomyslel, ž by si mohla mať hlad,“ uškrnul sa znechutene a hodil jej na kolená krvnú konzervu. Via sa zatvárila nanajvýš zmätene.

„Čo si do toho nasypal?“ zasyčala a hodila mu konzervu naspäť. Muž ju zachytil vďaka dobre rozvinutým reflexom a povytiahol jedno obočie.

„Nie si trošku paranoidná?“ odvetil a položil krv na poličku. „Ak by sme ti chceli ublížiť, už dávno to urobíme,“ dodal, keď sa priblížil k posteli. Via zdesene cúvla ku stene. Možno nebol upír, no napriek tomu vedela, že nie je ani človek. A ona sa v takomto stave – oslabená elixírom a železníkom – nemohla postaviť ani len začínajúcej čarodejnici. Bola v háji.

„My? Kto my?“ snažila sa ho zdržať čo najdlhšie. To jeho približovanie sa jej vôbec nepáčilo.

„To čoskoro zistíš,“ odsekol a mávol rukou, akoby sa zaujímala o niečo nedôležité. Dostal sa k nej už natoľko blízko, že sa k nej doniesol jeho zápach. Strnula, keď si uvedomila, čo je zač. Vlkolak. Odrazu sa ku nej natisol a rukou ju stisol pod hrdlom, až bezmocne zachripela. Na čele sa mu zaleskli kvapôčky potu a Via zacítila jeho hnusný hnilobný dych, ako pri nej vzrušene dýchal rovno do tváre.

„Mohol by som ťa rozdrviť jediným stlačením ruky,“ zašepkal vzrušene keď si predstavil možnú Viinu smrť. „Alebo by som ťa mohol uhryznúť a ty by si umierala v obrovských mukách celé hodiny, až kým by si neprosila o milosrdný koniec,“ pokračoval a druhou rukou jej vkĺzol pod tričko až Via proti svojej vôli ustrašene zjojkla. Rukami sa zaprela do jeho hrude v snahe odstrčiť ho od seba. Nepohol sa ani o centimeter.

Do riti, ako to?! Bol to vlkolak, mal by byť oveľa slabší ako päťdesiatročný upír. Ak by, samozrejme, nebol niečím nadopovaný.

„Čo by si povedala na malé drevené kolíky? Mám ich v zásobe dosť, štedro by som ti ich zapichol do rúk aj do nôh. A železníkom by som napustil moju obľúbenú ceruzku. Mohol by som ti maľovať krásne krvavé obrazce na bruchu, to mi ide asi najlepšie,“ zachichotal sa svojim slizkým hlasom, keď jej nechty zapichol do boku. Via zastonala a párkrát zamrkala, aby sa jej prestali robiť fľaky pred očami.

Toto nebolo dobré, ani trochu! Dostala sa do rúk psychopatovi. Naozaj úžasné!

„To stačí, Mike!“ ozval sa niekto odo dverí. Vlkolak sa od nej nedobrovoľne odtiahol a nespokojne zamľaskal.

„Chcel som si s ňou iba pohrať,“ odvetil a ukázal na ňu, akoby to bola nejaká nová hračka.

„Tá zatiaľ nie je na hranie,“ odsekol muž a nebezpečne prižmúril oči. „Radšej choď a zavolaj Katherine.“ Mike hlasno zavrčal a prepálil muža nenávistným pohľadom. Napokon Viu pustil a mrzuto vyšiel z izby. Aj keď Via podvedome vedela, že muž, ktorý s ňou ostal v miestnosti, je stokrát nebezpečnejší ako ten smradľavý vlkolak, odľahlo jej.

„Kto ste?“ hlesla zabodávajúc do neho svoje prezieravé oči. To, že mala strach neznamenalo, že to dá najavo. Nemala to v povahe.

„Michael,“ odpovedal okamžite a venoval jej umelý úsmev. „No ty si sa asi nepýtala na meno,“ skonštatoval, keď si všimol jej podráždený pohľad. „Som jeden z Pôvodných upírov. A ty, moja milá, mi teraz pomôžeš zabiť Klausa.“

„Páni. Keby si nebol psychopat možno sa tomu zasmejem,“ uškrnula sa Via a dala si ruky v bok. „Keď už ste si dali tú námahu a uniesli ste ma, mohli ste si o mne zistiť niečo viac. Mojím cieľom je zničiť Klausa. Tak na čo, dopekla, idete násilnou cestou?“

Michael mykol plecami a zdalo sa, že mu jej urážlivé slová vôbec neprišli urážlivé. Via sa neisto zamračila. Väčšinou, keď chcela dostať ľudí do bodu varu, tak sa jej to aj podarilo. Nevedela, kde spravila chybu v tomto prípade. Ten Michael sa jej nepáčil o nič väčšmi ako Mike.

„To mi, samozrejme, napadlo tiež, drahá,“ prikývol a prižmúril oči. „No pochybujem, že by si dobrovoľne súhlasila so smrťou tvojej sestry a všetkých, na ktorých ti záleží. Nie som zvyknutý zanechávať za sebou svedkov. Nepotrebujem, aby dôkazy o mojej existencii upíri šírili do celého sveta. Na rozdiel od môjho nepodareného syna mám rád anonymitu.“

Vii zamrzol úsmev na perách. Toto nebolo dobré. Vôbec to nebolo dobré!

„Nikdy ich nedostaneš,“ povedala priškrteným hlasom. Bolo to to jediné, na čo sa zmohla.

„Práve naopak. Som si istý, že sa do dvoch dní ukážu. Prídu ťa zachrániť spolu s Niklausom, ktorý na teba nedá dopustiť. Ach, ako sa na nich teším!“ rozosmial sa Michael. Potom zvážnel. „Ale, aby si si nemyslela, že som bez srdca,“ uškrnul sa sám na svojom vtipe, „poviem ti, prečo to všetko robím. Si zvedavá, či nie?“
Via sa nad tým rýchlo zamyslela. Ak by jej o svojom pláne povedal viac, možno... Ale len možno by našla jeho slabinu. Hoci sa veľmi snažila dôverovať svojim priateľom a veriť, že z tohto domu vyjde živá... Ruky sa jej triasli od potlačovaného nutkania okamžite ujsť, túžby zachrániť sa.

„To by som veľmi rada počula,“ odvetila napokon s pevne zomknutými zubami. V tej chvíli vošla do miestnosti Katherine. Dlhé, čierne vlasy sa jej divoko krútili okolo dokonalej tváre, v očiach jej žiaril lesk ľadového oceánu. Pôsobila tak arogantne a mocne, až sa Via striasla. Niekoho jej pripomínala, hoci si nevedela spomenúť koho. Jej čierne oči sa zabodli do tých Viiných zelenkastých. Aj keď Katherine vyzerala presne ako Elena, čudovala sa ako si ju mohol Stefan či Damon pomýliť s tou bezmocnou a milou dievčinou.

„Ale ale, konečne mám tú česť spoznať sa s Lýviou osobnejšie,“ usmiala sa a nacvičene ohrnula nosom. Potom si ju premerala od hlavy až po päty a znechutene si odfrkla. „Nedokážem pochopiť ako si Klaus môže myslieť, že je dvojníčka.“ Via sa zarazila.

„Počkať. Klaus si myslí... Čo?“ zahabkala nechápavo. Ona? Dvojníčka? Veľmi zlý vtip.

„Niklaus bol vždy veľmi naivný a dôverčivý voči svojim služobníkom,“ pokrčil plecami Michael, akoby sa rozprávali o zmene počasia. „Bol som veľmi milo prekvapený Isobelinym úskokom. Bola jej naozaj škoda,“ a vzdychol si bez náznaku ľútosti.

„Nerozumiem,“ povedala Via. Katherine podráždene zavrčala.

„Tatia mala sestru, ako veľmi dobre vieš,“ začala napokon.

„Rowenu,“ prikývla okamžite Via.

„Neprerušuj ma!“ zaškriekala, potom si uhladila vlasy a opäť sa zhlboka nadýchla. „Lenže Rowenu nikdy nikto poriadne nevidel. Bola chorá. Veľmi vážne chorá a preto ostávala celé dni zamknutá doma. Preto si Klaus nie je istý, ako by mohla Rowenina dvojníčka vyzerať. V deň, keď Michael prišiel do Roweninho domu, aby odtiaľ vyniesol Tatiu a mohol ju obetovať, sa do toho Rowena zaplietla. Nechcela prísť o sestru. Jej hlúpa chyba,“ pretočila očami Katherine.

„A tak Michael zabil obidve,“ dodala Via. Michael prikývol.

„Niklaus nemal potrebu riešiť vzhľad druhého pokolenia dvojníčiek, keďže vedel o Tatii. Lenže teraz, keď je už aj Elena upírka a nie je šanca, aby sa rod mohol rozvíjať ďalej, nemal na výber a začal pátrať po Roweninom rodokmeni,“ povedal Michael. „Hádaj, na akú rodinu narazil.“

„Na moju,“ zašepkala Via a unavene si sadla na posteľ. Bolo to stále zamotanejšie a zamotanejšie.

„Presne tak,“ prikývla Katherine očividne potešená, že jej to konečne začína dochádzať. „Nie je žiadnym tajomstvom, koľko generácií dvojníčkine gény preskočia a tak pre Klausa nebol žiadny problém si to všetko vypočítať. Došlo mu, že dvojníčka bude dcéra jedného z bratov Lestrangeových.“

„Ja a Gabriellle,“ prikývla okamžite Via. „Ale ako mohol Klaus zistiť, ktorá z nás je dvojníčka?“

„Tak, že vyskúša vašu krv. Bolo to jednoduché. Keď zistil, že sa Damon snaží zabiť vašich rodičov, mohol zasiahnuť. No neurobil to. Bola to perfektná príležitosť ako sa k vám nepozorovane priblížiť a odobrať vám krv. Potom už len stačilo podať ju vlkolakom a hneď sa ukázalo, ktorá je tá pravá. Klausovi by to aj vyšlo, nebiť Isobel.“

„Ako sa do toho zaplietla Isobel?“ opýtala sa Via Michaela. Ten sa potešene zaškeril.

„To jej dal Klaus na starosť vzorky vašej krvi. Ona mala urobiť pokus. Ak by aj klamala, nezistil by to. Vždy bola veľmi ctižiadostivá. Nenechala so sebou zametať,“ usmial sa. „Nie je podstatné, kto je dvojníčka. Podstatné je, čo si Klaus myslí, že je pavda."

„A ten predpokladá, že dvojníčka si ty. Isobel mu to povedala. Gabrielle dostala od Isobel informáciu, že dvojníčka je ona. Preto vám to aj v Mystic Falls povedala. netušila, že si do toho zapletená aj ty. Keď ti začali podávať elixír ľudskosti, Klaus šiel vyskočiť z kože. Konečne mohol tvoriť svojich hybridov bez toho, aby ti to prišlo podozrivé. Napriek tomu, že si mu prakticky slúžila ako vrecúško s krvou, tak sa do teba zamiloval. Chudáčik,“ zavrčala Katherine, no v jej hlase bola počuť značná horkosť. „Neposlal ťa do Mystic Falls kvôli pomste a pre tvoje pokojné spávanie. Chcel len hybridov.“

Via prudko vydýchla a zložila si hlavu do dlaní. Nepovedali jej celú pravdu, tým si bola istá. Len jej zopakovali to, čo si Klaus myslí, že je pravda. Ona nevie, či je dvojníčka. Táto napoly vyzradená pravda jej celú situáciu vôbec neuľahčovala.

„A Gabrielle? Prečo ju nezabil keď pre neho bola nepodstatná?“ spomenula si náhle.

„Samozrejme, na začiatku si myslel, že je dvojníčka. Predsa len sa na Tatiu podobala viac ako ty so svojimi plavými vlasmi,“ odfrkla si znechutene Katherine. „No potom si povedal, že Gabrielle bude jeho eso v rukáve, keby si od neho náhodou chcela odísť. Isobel mu to ale prekazila.“

Odrazu do seba všetko začalo zapadávať. Áno. Klausovo správanie jej začínalo dávať zmysel.

„Tak som, či nie som dvojníčka?“ vybafla na nich zostra. Odpoveď však poznala už dávno pred tým, než sa odhodlala opýtať sa ich na to.

„Čo myslíš, aká je pravdepodobnosť, že dvojníčka bude mať svetlé vlasy?“ zašepkala Katherine. Michael sa tváril, že to nepočul. Nechcel predsa pokaziť hru. „Jediné, čo potrebuješ vedieť je, že Klausovi dáme na výber. Buď umrie láska jeho života alebo dvojníčka. Výber bude len na ňom. Chceme ho pred smrťou trošku potrápiť.“

„Panebože,“ hlesla Via a potlačila príval sĺz, ktorý sa jej dral do očí. Gabi je v nebezpečenstve.

..............

Tereza, asi si sa konečne dočkala svojho vysnívaného vysvetlenia, aj keď nie je úplné. Väčšia časť tajomstva sa skrýva v nasledujúcej kapitole, v ktorej do domu príde Klaus spolu s ostatnými Viinými priateľmi a pokúsia sa ju oslobodiť.

Každý plán má nejakú chybičku či slabinu - a Michaelov nie je výnimkou. Či o ňom viete, alebo nie, je už len na vašej všímavosti. Čo som tým chela povedať - Klausa rozhodne nenechám umrieť, aj keby som to asi nemala hovoriť takto dopredu. Napriek tomu neočakávajte klasický Happy end. Rozhodla som sa o zlatú strednú cestu. :) Hádam budete príjemne prekvapený.

Killy

P. S.: Kapitola venovaná Tereze.

P.P.S. Všimli ste si, že každá druhá poviedka na OS je FF na TVD? Začínam sa hambiť za to, že pridávam PM. Už je to tuctové, ale s tým asi nič nenarobím. Jediným ospravedlnením je, že som začala poviedku pridávať pred dvoma rokmi, kedy to rozhodne nebolo takto tuctové. Ja len dúfam, že je moja poviedka v niečom originálna a nesplýva vám to s tými ostatnými.

Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Prízrak minulosti - 15. kapitola: