OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Prízrak minulosti - 12. kapitola

12.12.2012 (22:00) • Killy • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 3× • zobrazeno 1120×

Bol to ako sen. Veľmi krásny sen. Cítila sa odpočinuto, periny rozvoniavali dobře známou sladkastou vôňou a zozadu ju objímalo Damonovo náhe telo. A Via cítila... že je všetko tak, ako má byť.

„Dobré ráno,“ zašepkal potichu a pery si pritisol na jej odhalenú šiju. Via sa usmiala a pomaly otvorila oči. „Mali by sme vstávať. Elizabeth nás už určite očakáva vo svojej kancelárii.“ A zrazu to bolo fuč. Spomenula si na udalosti posledných pár dní a ružový opar sa okamžite kamsi stratil.

„Tak fajn,“ prikývla Via a posadila sa na kraj postele. Prikrývka sa jej zošmykla z pliec na kolená. Damon sa nespokojne zamračil a podoprel si hlavu rukou.

„Nemyslel som hneď. Čarodejnica na nás počká,“ povedal a sebavedomo sa usmial. Via pretočila očami a natiahla si tričko. 

„To, čo sa stalo v noci, nesmieš brať ako každodennú samozrejmosť. Ber to ako... Isté privilégium, ktoré dostaneš, keď sa budeš dobre správať.“

„Aha. Tým privilégiom myslíš svoje ústa vzdychajúce moje meno?“ opýtal sa jej a zdvihol jedno obočie. „Ja len že by to malo byť naopak. To ty by si mala žiadať mňa.“

Via sa nad neho sklonila a vášnivo ho pobozkala na pery. Pravá ruka zamierila pod paplón k jeho brušku a Damon okamžite nahlas vzdychol.

„Si si istý?“ zamrmlala mu do úst. Damon neodpovedal a pretočil si ju pod seba.

***

Gabrielle si pošúchala pravé boľavé zápästie. Denník z pravej kože, ktorý jej ležal na kolenách, hlasno zaklapla a hodila za seba na posteľ. Asi to bol hlúpy zvyk – zapisovať si myšlienky do obyčajnej knihy. Hocikto jej ho mohol zobrať a dozvedieť sa o jej najtemnejších tajomstvách. Ľudia netušili, čo to znamená slovko súkromie. O upíroch nehovoriac. No ak sa chcela aspoň na chvíľu uvoľniť a prestať sa trápiť, nevidela iného východiska.

Už dávno jej došlo, že Isobel k životu len tak nepreberie. Ako by aj mohla? Tu neexistovala žiadna pomoc, žiadne kúzlo a ani žiadna mocná čarodejnica, ktorá by dokázala priviesť mŕtvu späť k životu. Riell vedela, že by sa nemala trápiť. Bola to predsa len Isobel, jeden z Klausových poskokov, nevýznamný pešiak na šachovnici. No bola to aj... jej spoločníčka, poručníčka, priateľka. A vo viacerých prípadoch aj niečo ako mama. Tak ako by to mohla nechať len tak? Zavrieť oči a povedať si „život ide ďalej“, keď to tak vôbec nie je?

„Ahoj,“ ozval sa za ňou mužský hlas. „Nedáš si kakao?“

Riell otočila hlavu a jej oči sa stretli s tými jeho. Jeremy stál vo dverách, ležérne sa opieral o zárubňu a v rukách držal dva biele hrnčeky.

„Kakao?“ zopakovala po ňom nechápavo. „Nie sme už na to trocha veľký?“

„Možno,“ mykol plecom. „No pomáha to upokojiť nervy,“ usmial sa na ňu a zavrel za sebou dvere. Pomaly k nej podišiel a podal jej šálku teplého mlieka s čokoládou. Gabi mu úsmev oplatila.

„Páni. Kakao. To som nepila už ani nepamätám.“ Jeremy šokovane vypúlil oči.

„To myslíš vážne? Ja som na ňom prakticky závislý! To krvi pijem menej ako horúcej čokolády,“ pokrútil hlavou a opäť sa usmial. Riell sa rozosmiala a odpila si kakaa.

„Mm. Je to také dobré ako si to pamätám,“ odvetila a spokojne privrela oči. „Dal si do nej škoricu?“ spýtala sa ho milo prekvapene.

„Samozrejme. Moja sestra síce hovorí, že kakao so škoricou je nechutne sladké, no mne tak chutí. A príjemne vonia. Pripomína mi...“ na konci sa zarazil. Jeremy trochu sklonil tvár a zamračil sa.

„Čo? Čo ti pripomína?“ ozvala sa Gabi a premerala si ho starostlivými očami. Jeremy sa postavil a prisadol si tesne vedľa nej. Voľnou rukou nadvihol jeden z jej kučeravých hnedých pramienkov a privoňal si ku nemu.

„Páni. Skoro všetky voniate rovnako. Ako kakao s nejakou zvláštnou príchuťou,“ odvetil Jer. Gabrielle sa uškrnula.

„Kakaová vôňa ti pripomína vôňu ženy?“ spýtala sa ho pobavene. No Jeremy bez váhania prikývol. „Hm...“ zamyslela sa. „A aký je medzi nami rozdiel?“

„No, moja sestra mi, napríklad, nevonia vôbec. Bolo by trochu divné, keby som jej každý deň očuchával vlasy, nie?“ rozosmial sa Jeremy. „Anna, to je moja dávna kamarátka, bola cítiť marcipánom. Via, tvoja sestra, mala zase v sebe čosi exotické, ako ovocné stromy. A ty... počkaj chvíľu,“ Jeremy opäť naklonil hlavu a privoňal si k jej lesklým vlasom, „Mm... Je to ako tá najkvalitnejšia čokoláda s vanilkou,“ usmial sa na ňu. Gabi sklopila zrak a trochu zružovela.

„Si tak troška úchylný, vieš o tom?“ pípla potichu. Jer pokrčil plecami.

„A ktorý muž nie je?“ odvetil. „Ty sa tiež nesprávaš presne podľa pravidiel. Napríklad som si všimol, že keď si s Damonom alebo s Viou tak sa z teba stáva...“

„Mrcha,“ skočila mu do rečí.

„Nie, to som nemal na mysli. Skôr ironické a poriadne sarkastické dievča,“ povedal bez zaváhania.

„No to vieš. Pri mojej sestričke sa už ani neviem správať inak. Keď sme boli malé, tak nado mnou Via skoro stále mala navrch. Chápeš, bola staršia, múdrejšia, ale hlavne s rozvinutejšou slovnou zásobou. Tie nadávky, čo po mne hádzala keď som si požičala jej šminky, boli naozaj kreatívne,“ zaspomínala si pobavene. „A trochu neskôr, keď som mala skoro sedem rokov, som prišla na to, že najlepšia obrana je útok a tak som sa ňu tiež začala nadávať. Bola som v tom sto ráz lepšia ako ona,“ uškrnula sa. „A konečne mi dala pokoj. No mne to nestačilo. Od tej chvíle som prenasledovala ja ju a robila som jej zo života peklo... Nie, že by som ju nenávidela, to nie. Ale bola to zábava.“

Jeremy prekvapene povytiahol obočie.

„Teda, Riell, kto by to do teba povedal?“

Gabi mu na to nič neodpovedala, len sklonila hlavu a znova si odpila s kakaa. Jer ju napodobnil a na pár sekúnd nastalo hrobové ticho, ktoré napokon prerušila.

„Prečo mi hovoríš Riell? Všetci v tomto dome mi hovoria Gabi.“

Jeremy našpúlil pery a zamyslel sa.

„Ja ani neviem. Nepovedala ti tak Via?“ odvetil. Gabi mykla plecami.

„Možno raz. Ale je to divné. Nikto ma tak už dlho nenazval. Je to trochu... nezvyčajné,“ pousmiala sa.

„Nezvyčajné? No tak si na to zvykaj. A niekto ti tú prezývku musel predsa vymyslieť, nie?“ opýtal sa jej veselo. Gabi zamrzol úsmev na perách a zaklipkala očami. Potom sa k Jeremymu bez váhania pritúlila a chrbtom sa oprela o jeho hruď.

„Tak ma volala mama, keď som bola neposlušná,“ odvetila podstatne tichším hlasom. Jer zodvihol ruku a pohladil ju po voňavých vlasoch. Čokoláda a vanilka.

…....

Keď Jeremy odišiel z miestnosti s dvoma šálkami horúceho kakaa, Stefan si s Elenou vymenil podozrievavý pohľad.

„Zdá sa mi to, alebo má Jeremy niečo s Gabrielle?“ spýtala sa Elena a objala Stefana okolo krku. Konečne sami.

„To neviem. Ale môžem sa s ním porozprávať,“ odvetil a postavil sa. Elena zarazene hľadela na svoje ruky, ktoré jej naprázdno spadli do lona. Stefan sa tváril, že si ničoho nevšimol a z chladničky vytiahol jednu krvnú konzervu.

„Deje sa niečo?“ šepla Elena a otočila sa ku nemu čelom. Stefan sa zamračil a pozorne sledoval krv, ako sa leje do už predom pripraveného pohára.

„Neviem, malo by sa?“ odpovedal a strčil krv do mikrovlnky. Zapol spínač a takmer s posvätnou úctou pozoroval pohár, ako sa pomaly otáča za tmavým sklom. Bolo to tak fascinujúce.

„Stefan, rozprávaj sa so mnou,“ zakňučala Elena a postavila sa pred neho.

„A čo chceš počuť? Že mi nevadí, že si skoro pol storočia spávala s mojím bratom? Že mi nevadí, ako si mojej najlepšej priateľke urobila zo života peklo? A že mi nevadí, že si upír? Prepáč, Elena, ale vadí mi to,“ vybuchol odrazu Stefan, až zdesene spravila dva kroky vzad.

„Ja... ty...“ zakoktala sa Elena pregĺgajúc vlastne slzy. Stefan si vzdychol a zavrel oči.

„Neobviňujem ťa. Prepáč mi to. No musíš ma pochopiť. Nie je pre mňa ľahké sa cez to všetko len tak preniesť,“ zamrmlal a pošúchal si koreň nosa.

„Ach, Stefan, je mi to tak ľúto. Nikdy by som to neurobila nebyť Klausa. Prosím, odpusť mi to,“ zavzlykala Elena. Automaticky sa po ňu načiahol a privinul si ju do náručia. Vždy bola tak citlivá, tak... krehká. Veľmi ľahko sa nechala rozplakať a vždy bolo už len na Stefanovi ju nejako utíšiť... Aj keď minimálne polovica vecí, z čoho sa obvinila, bola pravda. No nesmel jej dovoliť cítiť sa príliš previnilo. To by ju zložilo.

„No tak, Elena, upokoj sa. To nie ty, ale Klaus je ten zlý, pamätáš? Ľúbim ťa. Na tom sa nič nezmenilo a ani nezmení,“ šepkal a utešujúco ju hladil po vlasoch.

„Musíš ma nenávidieť,“ zamrmlala do jeho košele a znova sa rozštikútala.

„Nemám dôvod ťa nenávidieť,“ namietol okamžite.

„Ale máš. Spala som s tvojím bratom,“ odsekla, zaťala nechty do jeho ramien a následne sa jej podlomili kolená. Stefan ju okamžite podoprel. Na to už nemal žiadne argumenty. To áno, spala s Damonom. A cítil sa byť pre to neskutočne podvedený. Avšak vedel, že to nebola Elenina voľba. Jediný, kto za to mohol, bol Klaus aj s tými jeho debilnými hybridmi. Vlastne... keď sa teraz tak nad tým zamyslel, tak aj Damon na tom mal svoj podiel viny. A že nie malý. Áno, to ej presne to, čo urobí, až sa ten debil vráti. Poriadne mu vrazí.

................

Možno trochu kapitola bez akcie no povedala som si, že je načase trochu riešiť aj vzťahy medzi hlavnými postavami. Nie, na Klausa ani na Katherine som nezabudla, objavia sa v najbližších kapitolách. Inak, ich konečný počet zatiaľ neviem ani ja, no nemalo by ich byť viac ako sedemnásť. Prosím, prosím, veľmi pekne prosím komentáre.

Prcek

Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Prízrak minulosti - 12. kapitola: