OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Prízrak minulosti - 11. kapitola

27.11.2012 (21:00) • Killy • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 3× • zobrazeno 1245×

Via sa zhlboka nadýchla. Jedenkrát, druhýkrát, tretíkrát... Došľaka, nepomáhalo to! Stefan mal pravdu, mala si to celé ešte raz premyslieť. Lenže jej bolo už od začiatku jasné, že do New Yorku bude musieť ísť práve ona. A Damon.

Keď naposledy objala sestru a zapla si v aute pás, cítila, ako jej srdce vyskočilo až do krku. Damon, ktorý sedel hneď vedľa nej na strane šoféra, naštartoval a vyrazili. Vilu bratov Salvatorových, rovnako ako Stefana s ostatnými, nechali za sebou.

Via cítila, že tento „návrat do minulosti“ nebude tak jednoduchý, ako Jeremy pred chvíľou tvrdil. Veď, ako by aj mohol? Myslela si, že táto časť jej minulosti je už dávno za ňou. Nemenná, nedôležitá, istá a z jednej časti aj krásna. A teraz to mala všetko zničiť. Ako sa asi tak má madam McC? A žije ešte vôbec? Nie, už asi nie... A ak tam Elizabeth ostala, bola si skoro istá, že teraz podnik vlastní ona. A čo Jessica a Tina? Panebože, bolo to tak... strašidelne ľudské!

„Si v poriadku?“ ozval sa vedľa nej Damon a premeral si ju ustarosteným pohľadom.

„Venuj sa ceste,“ odsekla Via a pozrela sa von z okna. Bola v poriadku? Tak to asi ťažko. Damon si vzdychol.

„Nemusela si ísť so mnou,“ poznamenal. Via sa zamračila.

„Ja viem. Chcela som ísť,“ odvetila a pozrela sa mu do očí. Tie jeho ju prebodávali, skenovali, akoby chcel zistiť, či už nezašiel príliš ďaleko.

„Tak fajn,“ mykol napokon plecom a pozrel sa späť pred seba. Via si unavene vzdychla a oprela sa o operadlo. Zavrela oči.

Ozval sa búrlivý potlesk a tanečnica sa poklonila. Nasledovalo jedno skupinové vystúpenie a potom si konečne mohla vydýchnuť – o jednej zatvárajú. Na to, koľko bolo hodín, tak hostí tu ešte bolo dosť. Úprimne tomu nebola veľmi rada. Vyhadzovač Jim bude mať opäť veľa roboty.

Svoju pozornosť upriamila k stolíkom tesne vedľa svetielkujúceho pódia – tam mali rezervácie stáli zákazníci. A mala pravdu, pán Messon tam ešte stále sedel a prezeral si jednu z tanečníc. Elizabeth sa zhlboka nadýchla, nasadila umelý úsmev a prisadla si k nemu.

„Tak ako, Frank? Si spokojný?“ opýtala sa ho. Ten po nej strelil veľkými vlhkými očami a hladovo prikývol.

„Ako vždy, moja drahá Eliza. Ako vždy,“ odvetil tým najsladším a v tom prípade aj najnechutnejším hlasom, aký si kedy Eliz mohla predstaviť. „Len škoda, že neposkytuješ aj iné služby. Hneď by si tu mala viac zákazníkov. A čím viac zákazníkov, tým väčší zisk. Alebo nie?“ dodal a škodoradostne sa usmial.

„Neurobím z tých dievčat prostitútky, Frank. To, že madam McC už nežije, neznamená, že z jej podniku urobíš nejaký pochybný ružový dom,“ odsekla. Frank sa zamračil a naštvane položil pohárik na stôl.

„Ako som mohol zabudnúť, však? Veď vaša farba je čierna. Však, moja krásna dračica?“ uškrnul sa a svoj pohľad stočil na pódium. Elizabeth mala čo robiť, aby si znechutene neodfrkla. Namiesto toho sa postavila a rázne si to zamierila od svojej kancelárie.

„Slečna Eliza!“ zakričal za ňou Jim a ona sa okamžite zastavila. „Slečna, pred dverami vás hľadajú dvaja ľudia. Tvrdia, že sú vaši starí známy,“ vykoktal a sklopil zrak. Eliz nadvihla jedno obočie.

„Tak starí známy, áno?“ opýtala sa ho pochybovačne. Ona a starí známy? Nuž, tak to museli byť naozaj veľmi starí.

„To dievča sa predstavilo ako Via Lestrangerová,“ vyhŕkol skôr, kým mu stihla niečo nahnevane odseknúť. Elizabeth sa zarazila. To meno jej niečo hovorilo. Vlastne viac ako len to. Pár krát zaklipkala očami a opäť si nasadila chladnú, z časti arogantnú masku.

„Pošli ich do mojej kancelárie,“ povedala a otočila sa mu chrbtom. Takže Via sa vrátila do New Yorku. A kde je Via, tam je Damon Salvatore.

„Tak... čo vás privádza do Čiernej dračice?“ usmiala sa na nich a pohodlne sa oprela o mäkké kreslo. Ten svetoznámy upír Damon Salvatore sa skoro vôbec nezmenil. A Via? Vyzerala asi o päť rokov staršie, no inak by o nej nepovedala, že je to päťdesiatročná upírka živiaca sa ľudskou krvou. Pf, upíri. Odporná spodina tohto sveta.

Via si ju premerala nedôverčivým pohľadom. Elizabeth pôsobila dojmom dospelej a životom odskúšanej tridsiatničky. Je zaujímavé, koľko toho zmôže mágie jednej čarodejnice.

„Sme tú kvôli Klausovi,“ odvetila Via a zamračila sa. „Predpokladám, že ti meno Isobel niečo hovorí.“

„Samozrejme. Je to moja... hm... priateľka,“ prikývla Eliz. Damon sa uškrnul.

„Neunúvaj sa. Gabrielle nám už stihla všetko dopodrobna vysvetliť. Prišli sme si sem po kúzlo, ktoré pomôže Klausa poraziť,“ povedal. Elizabeth sa znenazdania rozosmiala a pokrútila hlavou.

„Tak na to zabudnite. Spolupracujem jedine s Isobel.“

„Tá je mŕtva,“ odsekla Via. Eliz sa okamžite prestala smiať a vystrašene vypúlila oči.

„Ako ste sa o tom dozvedeli?“ spýtala sa ich zdesene.

„Našli sme ju na príjazdovej ceste. Jej srdce bolo len o kúsok ďalej,“ odvetil naoko bez záujmu Damon a pokrčil plecami. Via sa pokúsila o rovnakú farbu hlasu. Je predsa nepodstatné, že jej sestra preplakala celé tri dni, no nie?

„Som si istá, že ti na Klausovej smrti záleží prinajmenšom tak ako nám,“ povedala. „A to už len preto, že si čarodejnica. Rovnováha medzi dobrom a zlom a podobné hlúposti, nemám pravdu? Klaus je hybrid, čím tieto pravidlá porušuje. Tak, kde je tá vaša povestná čarodejnícka spravodlivosť, keď ide do tuhého?“

Elizabeth nahlas zaškrípala zubami a prižmúrila oči.

„Ale budem za to niečo chcieť.“

„Prosím ťa! Môžeš byť rada, že ti v tom chceme pomôcť. Nie je to náhodou v záujme obidvoch strán?“ odsekol Damon a založil si ruky na prsiach. Eliz si rezignovane vzdychla.

„Tak fajn! Ale odídem s vami najskôr zajtra. Ak ste si nevšimli, tak mám na starosti Truedin podnik a nemôžem zavrieť z minúty na minútu. Okrem toho sa musím postarať aj o svoje dievčatá. Nepredpokladám, že zabitie jedného z Pôvodných bude otázkou jedného dňa,“ vzdychla si Elizabeth a postavila sa. Via sa nestačila čudovať, ako rýchlo im to odkývala.

„Ehm... Kam ideš?“ opýtala sa jej. Elizabeth pretočila očami a pristúpila k obrazu za svojím kreslom.

„Nevrav mi, že už si zabudla?“ pousmiala sa Eliz a odklopila obrovský portrét. Za ním sa nachádzala priam nekonečná chodba plná drevených dverí s ošúpanými menovkami. „Toto je staré krídlo. Nikto v ňom nebýval už viac ako desať rokov, tak sa nečudujte, ako to tam vyzerá. K tejto starej budove sme pred pár rokmi pristavali nový, nazvime to intrák, a tento starý tu ostal už len pre to, že ho nejaký debil vymenoval za národnú pamiatku. Bohužiaľ to nie je vtip,“ pokrčila plecami Eliz a vstúpila dnu. Via si vymenila s Damonom znepokojený pohľad, no obidvaja ju napokon nasledovali. Tie mená na dverách jej prišli tak známe! Tina, Jessica, Adriana, Prue, Rose... toto bývala jej izba.

„Počkaj. Ty nás tu chceš ubytovať?“ ozvala sa Via napol hystericky.

„Je to jediné miesto s voľnými posteľami. Okrem toho, v tejto budove je zakázané vodiť si mužov do izieb. Ako by ma asi tak mohli považovať za autoritu, keby z jednej z izieb vychádzali tie zvuky? Som síce stará, no pamäť mi slúži dobre. Nedokázala som zaspať celé hodiny, a to som bývala pred vami a nie vedľa vás!“ odvetila Eliz. Via sa cez všetok svoj hnev zapýrila. „Staré krídlo je od toho nového dosť izolované, takže by vás nikto z dievčat nemal počuť. Pri troche šťastia ani ja,“ uškrnula sa a konečne otvorila dvere od Viinej a Roseinej spoločnej izby.

„Tak fajn. Jedna noc. Ale potom pôjdeš spolu s nami do Mystic Falls a pomôžeš nám poraziť Klausa,“ povedal Damon a zamračil sa na ňu.

„Veď hej, hej,“ zamrmlala Eliz a zabuchla za sebou dvere. Via s Damonom osameli.

Lývia si nervózne zahryzla do pery a roztraseným krokom si to zamierila k svojej starej posteli. Mala na sebe tie isté obliečky, hoc určite niekoľkokrát vyprané. A Via by sa stavila, že za veľkou, mohutnou skriňou by našla otvor, ktorý spolu s Rose objavili. Oči jej kmitli ku dverám od kúpeľne. Spomenula si na dlhé, horúce sprchy strávené v Damonovej náruči. A na slová, ktoré jej zakaždým šepkal do ucha, na krv, ktorá tiekla po jej nahom tele každučkú jednu prebdenú noc...

Bez toho, aby premýšľala nad tým, čo robí, si vyzula topánky a ľahla si na posteľ. Okrajovo si uvedomovala, že Damon ju napodobnil s tým rozdielom, že si privlastnil Roseinu starú matrac. Prečo si neľahol ku mne? napadlo Vii, no potom sa za takéto myšlienky v duchu vykarhala. Napadajú jej hlúposti. Samé. Hlúposti.

Neodolala a natočila hlavu vpravo. Zarazila sa. Damon na ňu hľadel, nespúšťal z nej oči. Muselo byť veľa hodín, v aute boli celý deň a dobrú polovicu noci... tak prečo, sakra, nespí?

Jeho oči boli ako dva ľadovce. Studené. Ligotavé. Roztápajúci sa sneh. Topila sa v modrom oceáne, v jeho striebristo-modrých očiach, v ktorých tlmené svetlo spod dvier odrážalo žiarivé plamene. Videla každý jeho sval, každý jeho záhyb na hrudi obopnutej len tenkým, čiernym tričkom. Chcela by okúsiť... ochutnať... čo i len sa dotknúť jeho tela. Tak sladkého. Tak... vábivého. Sľubujúceho rozkoš a slasť.

Postavil sa, a ani si toho nevšimla. Uvedomila si to až vo chvíli, keď jeho telo dopadlo do perín tesne vedľa nej. Nespúšťal z nej zrak, aj naďalej ju prebodával svojim pohľadom. Tak studeným. A tak... lákavým. Via, ktorá ležala na boku, zdvihla svoju ľavú ruku a prstami sa dotkla jeho pier. Boli chladné, no cez to úplne jemné. Damon pootvoril pery a jazykom sa dotkol jej prsta.

Zachvela sa a opäť zodvihla pohľad k jeho očiam. Plamene v nich sa rozhoreli, začali roztápať ten večný ľad, ktorý sa v nich usadil. Panebože, ako veľmi ho milovala! Jej srdce, ktoré opäť bilo, bolo ako v jednom ohni. Búšilo len pre neho, ona pre neho žila. Aký by mal život zmysel bez Damona? Bez jeho tváre, ironického úsmevu, pevnej náruče, lásky v očiach... Preplietol si s ňou prsty. Jeho pokožka bola elektrizujúca a prekvapivo teplá. Chlad, ktorý z neho obyčajne sálal, sa akoby zázrakom vyparil. Bol celý rozhorúčený, aj bez čo i len jediného nevinného bozku cítila, ako po nej túžil. Ako túžil po jej láske, jej jemných prstoch v jeho vlasoch. A vedela, že cez to všetko, čo jej kedy urobil, cez jeho využívanie a sebeckosť ju ľúbil. Miloval ju sto ráz viac než Katherine, tisíckrát viac ako Elenu. Pretože k sebe patrili.

Via by sa inokedy bránila. Veď si sľúbila, že mu už nikdy nedá možnosť ublížiť jej. A teraz k tomu stačilo tak málo. Len jedna veta, jediný zlý pohyb, a jej srdce by sa rozletelo na márne kúsky. Cítila, ako sa jej duša otriasa v základoch.

Nadvihla sa na lakťoch a naklonila sa k nemu, jej jemné vlasy ho pošteklili na tvári. Pobozkala ho do kútiku úst, potom na bradu, kľúčnu kosť... až si napokon privlastnila jeho pery.

Damon tlmene vydýchol a zovrel jej boky. Potom jednou dlaňou zamieril medzi jej nohy. Pod tenkou látkou roztrhaných čiernych legín zacítil jej vlhkosť... Bola pre neho pripravená dávno pred tým, ako si k nej ľahol. Táto myšlienka Damona ešte viac vzrušila no zároveň ho prinútila trochu spomaliť tempo. Toto predsa nechcel. Toto mesto, táto až nepríjemne známa miestnosť... Neznamenalo to predsa, že to musí byť presne také ako prvýkrát. To áno, užil si to. Vlastne si nepamätal, že by niekedy zažil väčší orgazmus ako vtedy pri Vii. No pocit bolesti a viny, ktorý ho ovalil po hlave, keď sa jej pozrel do očí, bol dvakrát taký silný.

Bola tu, pri ňom, ochotná sa mu zase celá odovzdať. A on to mienil využiť, no inak, ako by hocikto čakal. Túto noc... ak mu, samozrejme dovolí pokračovať, venuje jej. Teraz to bude on, čo bude spôsobovať rozkoš.

Via zdvihla ruky a omotala mu ich okolo krku. Jeho jazyk plienil jej ústa, ruky sa posunuli zo stehien na prsia. A cez to všetko, cez všetku tú vášeň a narastajúcu túžbu, tu Via niečo cítila... zmenu v jeho dotykoch. Bol nežný, už nemyslel len na svoje vlastné potreby. Každý jeho dotyk bol na začiatku zdržanlivý, váhavý, akoby jej chcel dať najavo, že tentokrát to môže zastaviť. Lenže Via nechcela. Namiesto toho mu zavzdychala do úst a pretiahla si tričko cez hlavu.

Damon sa usmial a pomaly odtiahol. Pery mu zablúdili na jej čiastočne odhalenú hruď. Cez tmavú, čipkovanú podprsenku presvitali jej bradavky. Zubami zachytil okraj látky a potiahol. Ozval sa zvuk trhajúcej sa látky. Nevedel vynadívať na jej krásnu tvár, plné krivky, útly pás... Cítil, ako v ňom narastá vzrušenie.

Via jeho nepozornosť využila a pretočila sa na neho. Bez váhania mu roztrhla tričko a v tej chvíli jej bolo jedno, že nebude mať v čom ísť domov. Perami sa dotkla jeho svalnatej hrude. Krk, ramená aj bruško obsypávala motýlími bozkami, pri čom Damon zatínal päste. Nevydržal to. Zhodil ju zo seba a upírskou rýchlosťou jej aj sebe vyzliekol nohavice. Ústami sa prisal na jednu jej bradavku a začal ju pomaly dráždiť. Jedna jeho ruka zabludila medzi jej nohy a on vkĺzol pod tenkú čipku. Prsty vnikli hlboko do jej horúceho, vlhkého vnútra.

„Damon,“ zastonala jeho meno a prehla sa v páse. Cítila, ako sa v nej pomaly pohybuje a ako zároveň dáva pozor, aby jej veľmi neublížil. Netrvalo dlho a Via začula, ako z nej strhol nohavičky. Ležala pod ním úplne nahá. Odtiahol za od nej pri čom jeho prsty v nej aj naďalej ostávali. Tvárou sa priblížil k jej roztiahnutým nohám... Perami sa dotkol vnútornej strany stehna, tesne pod stredobodom jej vzrušenia. Zacítila jeho jazyk, ako sa pomaly posúva vyššie a vyššie... No nespravil to, čo si Via myslela, že má v pláne urobiť. Namiesto toho sa len trošičku posunul a Via ucítila jeho zuby zapichnuté hlboko vo svojej pokožke. Zalapala po dychu. No bokom išlo všetko racionálne myslenie.

Via by nikdy nepredpokladala, že jej to spôsobí takú vlnu rozkoše. Cítila krv, ako jej steká po stehne a jeho pery, ako sa máčajú v tenkom pramienku jej krvi. Po nekonečných minútach sa od nej konečne odtiahol a okamžite ju pobozkal na pery. Ochutnala tak svoju vlastnú krv, čo ju zvláštnym spôsobom vzrušilo. Jednou rukou si stiahol svoj posledný kúsok oblečenia a uložil sa medzi jej nohy.

Via cítila, ako jej rýchlo začalo byť srdce. Ako to bolo dlho, čo mala naposledy muža? Čo mala naposledy Damona? No ten už na nič nečakal a rýchlo do nej vnikol.

.................

Ako iste viete, slovko Prcek sa so mnou tiahne, odkedy poznám istú nemenovanú Leainku. Lenže, pre vaše info, som od 23. novembra už štrnásťročný Prcek, takže zas už nie som tak malá... A údaj len 160 cm nič neznamená!!! :D

K poviedke: Viete, že som už dva týždne nič nenapísala? Pokiaľ si spomínate na jesenné prázdniny, tak áno, toto je ono. Mám v hlave okno, múza sa stratila kdesi medzi Moskvou a Chicagom čo je, podľa mňa, dosť veľká vzdialenosť. Ak by ste ju niekde videli, píšte na mail! (Je známa svojou bledou pokožkou, červeným "čímsi" na hlave o čom rada hovorí, že sú to punkové vlasy a krikľavými štvorcovými okuliarmi!)

A teraz už spomínané trailery vyššie: Ten prvý je k prvej časti PM - je máličko na začiatku upravený kvôli zmene v deji. A ten druhý... nuž, nechajte sa prekvapiť!

Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Prízrak minulosti - 11. kapitola: