OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Our Little Sister 4. kapitola

24.08.2012 (10:00) • aisha • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 13× • zobrazeno 1692×

Mystic Falls, súčasnosť

    Klaus to s prechádzkou myslel vážne. Po hodine bezcieľneho blúdenia po meste usúdil, že by sme si mohli ísť sadnúť na drink.
 „Kam by si najradšej išla, Sophie, ty to tu poznáš,“ podpichoval ma Klaus. Odpoveďou bol môj otrávený pohľad.
 „Chcela by som sa ísť pozrieť na cintorín,“ povedala som rozhodne. Klaus sa len zasmial.
 „Ideme do Grillu, je to tu jediný podnik,“ rozhodol.
 „Prečo nemôžem ísť na cintorín,“ namietala som ďalej
„Dáš si červené alebo biele,“ ignoroval ma Klaus. Bolestne som si vzdychla a vzdala sa. Kol ma objal okolo pásu, pritiahol k sebe a kráčali sme. Bolo to veľmi nepohodlné, keďže ja som trucovito držala ruky prekrížené na prsiach. 
Vošli sme do Grillu. Klaus a Kol ma viedli rovno k baru, kde sme sa usadili. Samozrejme, že si ma posadili do stredu, aby som im nemohla utiecť. Moja kariéra utečenca už dávno skončila, zistila som, že je to takmer nemožné.
 „Klaus,“ začula som za sebou dievčenský hlas. Všetci sme sa otočili a pozreli na dievča. Pred nami stálo dlhovlasé hnedé dievča. Neveriacky pozerala na Klausa a krútila hlavou.
 „Čo tu robíš? Dohodli sme sa, že vypadneš z mesta,“ obviňovala ho. Zvedavo som zdvihla obočie, vzala si pohár červeného vína a pobavene som ich pozorovala. Aké odvážne ľudské dievča.
 „Odišiel som a znova prišiel, moja drahá,“ usmieval sa Klaus.
 „Čo chceš?“ spýtala sa ho.
 „Vybudoval som si tu krásne sídlo, páči sa mi tu a aj mojej vernej priateľke Sophie,“ rozprával Klaus a ukázal na mňa.
 „Sophie, zoznám sa s Elenou,“ povedal Klaus.
 „Ty si Elena? Tá dvojníčka?“ spýtala som sa z neskrývaním nadšením. Konečne som videla tvár dievčaťa o ktorom mi Klaus toľko rozprával.
 „Áno, áno, to je slávna Elena,“ zašomral Kol. „Elena, ktorá nasleduje románik svojej predchodkyne,“ doplnil Kol.
„Románik?“ spýtala som sa Klausa.
 „Pamätáš sa na príbeh Katherine?“ spýtal sa ma.
 „O tých dvoch chlapcov, čo zomreli preto, aby ju zachránili,“ pripomenula som. Klaus prikývol.
 „Tak nezomreli, premenili sa na upírov a zhodou okolností sa minulosť opakuje, znova sa zamilovali do dievčaťa, ktoré stojí pred tebou,“ dokončil Klaus. Zaujato som si obzerala Elenu. Nebolo na nej nič zaujímavé, bola obyčajná, ale pekná.
 „Takže tu bývajú ešte dvaja upíri?“ spýtala som sa šeptom.
 „Keby len dvaja,“ vzdychla si Elena.
 „Keď už sme pri Katherine, nevieš, kde je?“ zaujímal sa Kol. „Možno by sa Sophie hodila spolubývajúca,“ žmurkol na mňa. Odvrátila som sa. Elena pokrútila hlavou a začala zazerať na Klausa.
 „Ja len dúfam, že si nám sem neprišiel robiť problémy, dala som ti krvi koľko si potreboval a Stefan sa znova vracia do normálu, nedovolím, aby si ho opäť zničil,“ zasyčala Elena.
 „Stefan?“ zašepkala som. „Elena, počkaj...“ zakričala som  a postavila sa, ale Klaus ma zachytil a silno posadil na barovú stoličku.
 „Nepamätám, že by som ti dovolil postaviť sa,“ zašepkal mi výhražne do ucha.
 „Ale ona povedala Stefan, chcela som sa jej iba spýtať aký Stefan,“ dychtivo som zo seba chrlila slová.
 „Nič sa jej pýtať nebudeš,“ rozhodol Klaus. Prikývla som. Nechcela som sa hádať. Zapozerala som sa na dvojníčku. Telefonovala. Klaus a Kol sa venovali barmanke. Nevšímali si ma. Sústredila som sa, aby som počula, čo hovorí.
 „Stefan, je tu Klaus, vrátil sa do mesta. Je v Grille s Kolom a nejakým dievčaťom.“
 „Prídem za tebou,“ matne som začula hlas z Eleninho mobilu. Srdce sa mi rozbúchalo. Ten hlas som nepočula zreteľne ale bol mi taký známy a blízky.
 „Nie to nie je nutné, prídem za vami, maj sa,“ rozlúčila sa Elena. Ten hlas. Ten hlas. Kde som ho len počula?

Mystic Falls, 1863

 Slnko už nebolo také silné ako v lete. Blížila sa jeseň. Cez moje dlhé modré šaty som mala prehodený biely bavlnený svetrík. Zbierala som na záhrade posledné kvety.
 „Ahoj, Sophie,“ pozdravil ma Stefan, ktorý práve dorazil domov. Veselo som sa usmiala.
 „Ahoj, braček,“ radostne som ho pozdravila nadvihla šaty a rozbehla sa k nemu.
 „Ako bolo v meste?“ spýtala som sa zo záujom.
 „Ako vždy, veľa ľudí, veľa rečí, veľa zdvorilých konverzácií,“ zhodnotil Stefan. Smutne som sa usmiala.
 „Otca to ešte stále drží?“ spýtal sa. Horúčkovito som prikývla. Odkedy som mu utiekla v strede rozhovoru a šla s bratmi do mesta ma potrestal domácim väzením. Už prešiel týždeň môjho trestu a dovolil mi aspoň ísť na záhradu.
 „Jeho to prejde,“ povedal Stefan zohol sa po púpavu  a podal mi ju.
 „Vraj keď sa budem dnes správať zdvorilo na večeri s mojím nádejným ženíchom, odpustí mi,“ povedala som Stefanovi otcov návrh.
 „Ty máš dnes večeru so svojím snúbencom?“ spýtal sa prekvapene. Prikývla som a sadla si na hojdačku na verande. Stefan si prisadol ku mne.
 „Ešte nie je môj snúbenec, otec mi dovolí vybrať si, ale aj tak sa bojím tam ísť len s otcom,“ priznala som.
 „A kto to má byť?“ zaujímal sa Stefan.
 „Sergei Lookwood,“ povedala som s grimasou. Stefan sa rozosmial.
 „On je dobrá parita,“ povedal po chvíli.
 „Ale ja sa chcem vydávať z lásky, nie tak, ako si to predstavuje otec,“ sťažovala som sa.
„A ako si to predstavuje otec?“ spýtal sa s úškrnom.
 „Dá mi zoznam ideálnych snúbencov a ja si mám vybrať,“ povedala som zúfalo. Stefan ma objal okolo ramien.
„Ty to zvládneš,“ povedal.
„Nechcem tam byť sama len s otcom,“ zopakovala som smutne.
„Prídem za tebou,“ sľúbil po chvíli Stefan.

Mystic Falls, súčasnosť

     „Zem volá Sophie,“ prebral ma Kol zo spomínania. Prekvapene som zaklipkala očami a pozrela sa okolo seba. „Prídem za tebou.“
 „Počula som Stefanov hlas,“ vyhŕkla som. Klaus sa nervózne rozosmial.
 „Vážne? Volal ťa na cintorín, kde hnije?“ smial sa Klaus. Naštval ma. Zúrila som. Energeticky som sa postavila a z celej sily som strelila Klausovi zaucho. Chvíľu sa tváril prekvapene. Zlovestne si ma premeral ostrým pohľadom.
„Ty malá potvora,“ zasyčal schmatol ma pod krk a surovo oprel o bar. Ignoroval, že všetci na nás pozerajú. Kol ich začal ihneď ovplyvňovať, nech nám nevenujú pozornosť. Klaus ma ďalej zlostne premeriaval pohľadom a zuby sa mu zaostrili.
 „Ešte raz to urobíš, prisahám, že to bude posledná vec, čo urobíš,“ zlovestne sa mi vyhrážal. „Pochopila si,“ skríkol na mňa. Prehltla som a rozmýšľala, čo mám robiť. Nechcela som sa mu ospravedlniť, ale nechcela som ani, aby ma zabil. Nie teraz. Sklopila som zrak.
„Hej, Klaus, čo keby si prestal mlátiť dievčatá a šiel sa pobiť s niekým seberovným,“ ozval sa spoza Klausa známy hlas. Ten hlas som poznala. Srdce mi začalo divoko biť. 

Autor: aisha (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Our Little Sister 4. kapitola: