OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Navždy Pútničkou - Počítanie hviezd (5)



Navždy Pútničkou - Počítanie hviezd (5)Jamie a jeho žiaľ. Wandino zlomové rozhodnutie.

Leylon

„Mali by sme odtiaľto na chvíľu vypadnúť,“ povie dobre známy hlas blízko mňa. Ian.

„Nie, teraz ma potrebuje,“ odpovedá mu Jared záporne.

„Bude ťa pri sebe chcieť neskôr, nie teraz,“ vysvetľuje mu trpezlivo stíšeným hlasom Ian. Spod privretých viečok zbadám, že sa k nemu nakloní. „Nechaj ho teraz chvíľu smútiť samého. Vzhliada ku tebe, nechce, aby si ho videl plakať. Čo si nepamätáš, ako si zmýšľal v jeho veku?“

„Asi... máš pravdu,“ prizná nakoniec zdráhavo Jared, „i tak potrebujem trochu odstup, aby som vymyslel, čo s Melanie. Takto už dlho nevydrží,“ hlas sa mu na konci zlomí žiaľom. Zaplaví ma smútok – nemal by takto trpieť.

„Niečo vymyslíme, tak ako vždy. Poďme už. Wandu ešte necháme spať.“ Ian sa ku mne skloní a vtisne mi jemný bozk na čelo – ešte si nevšimol, že už som hore.

„Jamie, ideme sa najesť. Donesieme niečo aj tebe?“ Jamie? Jamie je už tu! Chcem za ním okamžite ísť a objať ho, no naďalej sa nútim zostať nehybná a pokojná – chcem zostať pri ňom, no keby Ian vedel že som hore, tak by ma určite zobral so sebou, preč od Jamieho.

Na moje znepokojenie sa Ian žiadnej odpovede z jeho strany nedočká – len zúfalého Jaredovho povzdychu.

„Hneď sme späť,“ oznámi Jared jemne Jamiemu. Keď sú dostatočne ďaleko, tak sa odvážim opäť pootvoriť oči – vidím, že obidvaja kráčajú strnulo a rýchlo, Jared so zhrbenými plecami, Ian vedľa neho. Viem, že môj druh mu bude dobrou oporou. 

Ianov odhad bol správny – hneď ako opustia jaskyňu, tak Jamiem začnú otriasať neovládateľné vzlyky. Pol lícach mu tečú slzy, ktoré sa ani neunúva utrieť – namiesto toho len drží Melanie za ruku. Neplače ako dieťa, ale ako dospelý muž – nevychádzajú z neho žiadne zvuky či nárek, len statočný tichý žiaľ.

Vplyvom tohto sveta a každodenného strachu o blízkych bol nútený dospieť oveľa rýchlejšie než normálne deti.

To poznanie spolu s jeho žiaľom ma zvnútra trhá na kusy.

Už to dlhšie nevydržím – rýchlo sa postavím zo svojho lôžka, podídem k nemu a objímem ho.

„Wanda? Nemala by si spať?“ napriek svojim slovám však moje objatie opätuje.

„Nemôžem spať, keď sa tu toho toľko deje, Jamie,“ zamrmlem. Ešte chvíľu zotrváme v objatí - i keď už dávno nie som v Melanie, tak ho v takýchto chvíľach stále považujem za svojho mladšieho bračeka. Potom sa pomaly odtiahne, začne si rýchlo utierať slzy. Ian mal opäť pravdu – bude z neho dobrý otec, už onedlho. Ruku mi hneď zablúdi k bruchu, druhú položím Jamiemu na rameno.

„Predo mnou sa za slzy hanbiť nemusíš, Jamie. Nechci vedieť, koľko som sa toho naplakala ja,“ pousmejem sa na neho. Trasľavo sa nadýchne a odpovie: „Ale to je niečo iné. Neznášam, keď plačem.“

Pokrútim nad tým hlavou – v tejto chvíli neviem, ako tomuto chlapcovi jednoducho vysvetliť, že slzy nie sú prejavmi slabosti, že občas sa im nevyhnú ani Ian s Jaredom. A tak radšej zmením tému.

„Ako dlho si už tu?“

„Od včerajšej noci. Teraz je vraj už niečo okolo šiestej večer.“ Prekvapene zamrkám – to som skutočne spala tak dlho?

„Za ten čas sa ani len nepohla. Jared sa s ňou celý čas rozprával, snažil sa do toho zapojiť aj mňa, ale ona vôbec nereaguje. Dokonca ju aj pobozkal, ale ona ako keby tu už vôbec nebola,“ zverí sa mi so sklonenou hlavou.

„Tak nehovor. Niekde tam Melanie je a my ju nájdeme. No a keď bude naspäť, tak nech sa pripraví na poriadny krik,“ zamrnčím. Jamie mykne kútikom úst – nevie si ma predstaviť rozzúrenú - no za chvíľku je to opäť preč.

„Prečo myslíš, že to spravila?“ opýta sa ma s bezbrannosťou v očiach.

„Ja neviem, Jamie.“ Opäť ho objímem. „Ja vážne neviem.“ V tú chvíľu sa na Melanie skutočne hnevám – tuší vôbec, čo svojou nerozvážnosťou spôsobila?

„Viem však, že jej pomôžeme,“ snažím sa mu dodať nádeje. V hlave mi však hryzie dotieravá otázka Ako to spravíme?

Si predsa Pútnička, nájdeš si nejaký spôsob. Vybavia sa mi v hlave opäť jackove slová. Čo však nimi myslel?

Ešte raz ho stisnem, no potom sa diskrétne vzdialim – chcem ísť na chvíľku preč od toho všetkého. Smútku, strachu, Melanie a najnovšie aj od Jamieho. Chcem mu dopriať priestor, o ktorom hovoril Ian.

A okrem toho, potrebujem premýšľať. 

Si predsa Pútnička, nájdeš si nejaký spôsob.

V tom momente konečne pochopím, srdce sa mi rozbehne neuveriteľnou rýchlosťou. Veď je to také jednoduché! Jack našiel riešenie našich problémov. Ako človek tu už nezmôžem nič. Ale ako Duša...

Rýchlo odídem z jaskyne, preplietam sa chodbami.

*** *** ***

Moje kroky sú unáhlené a nesústredené – preto si postavy sediace v tme nevšimnem skôr, ako okolo nich prejdem a začujem ich dych. V duchu zastonám a prikrčím sa od strachu – čo keď je to zas Adam? Čo ak stratil trpezlivosť a chce sa ma zbaviť hneď aj cez to, čo mu povedal Jack?

„Hej, Wanda, si to ty? Čo sa deje?“ Potichu poďakujem – je to len Ian. Podídem k nemu bližšie.

„Čo tu robíte? Nemali ste sa ísť najesť?“ spýtam sa Iana. Jared sedí vedľa neho opretí o stenu ako kôpka nešťastia.

„To aj bol pôvodný plán... ale nejako sme sa tam nedostali. Jared Jamiemu chce byť čo najbližšie.“ To gesto ma zvláštne dojme – Jared je bratovi Melanie dosť blízko na to, aby bol v okamihu pri ňom, no dostatočne ďaleko na to, aby mu poskytol súkromie. Starosti mi však robí to jedlo – kedy Jared naposledy normálne jedol? Dva, tri dni dozadu?

„Myslím, že by ste už za ním mali ísť,“ navrhnem Jaredovi jemne. Až teraz, keď som si ja sama oddýchla vidím, ako to všetko na Jareda doľahlo – je strhaný, ledva reaguje. V očiach mu chýba ten jeho známy oheň. Je na neho žalostný pohľad, no i cez to je na nohách, pripravený vyraziť, hneď ako sa zmienim o Jamiem.

„Počkať a čo ty? Kam máš namierené?“ Ianovi nič neujde.

„Len sa trochu prejsť, potrebujem premýšľať. Už radšej choďte.“ Čakalo ma nebezpečné rozhodnutie, ktoré mohlo všetko zmeniť.

Ian sa po typickom bozku na rozlúčku pohne ďalej, Jared sa odhodlanie vlečie za ním.

„Jared,“ začnem po chvíľke bez rozmyslu, len aby som v ňom zbudila nádej, „ty možno nevieš ako ďalej, ale nezabúdaj na to, že ja som Pútnička. Vždy si nájdem spôsob.“ Zahryznem si do jazyka, viac toho nemôžem naznačiť pre prípad, že by nás Ian predsa len počúval.

Neviem, či pochopil úplne všetko. No už len to, že viem niečo viac, ako on, mu vráti trochu sily do vyhoreného pohľadu.

Rýchlo sa otočím a odkráčam preč – musím zvážiť, čo všetko ma to, že som Pútnička, bude stáť.

*** *** ***

Ak by ste sa ma spýtali, ako dlho som sa túlala jaskyňami, nevedela by som vám dať presnú odpoveď.

Túlala som sa nimi ako sa na vandráčku patrí – bez rozmyslu, či zjavného cieľa. Sústredila som sa len na to nevyhnutné – neisté kroky v tme, zem pod nohami, na vlastný dych. To podstatné moja myseľ zámerne odkladala na neskôr a ja som jej v tom zatiaľ nebránila.

Postupne som začala spoznávať chodby, po ktorých som kráčala. A ako zázrakom som sa ocitla pred mojou a Ianovou izbou.

Vďačná za to, že je teraz prázdna, som do nej vošla a zvalila sa na náš matrac. Bola som už unavená, nohy mi vďaka tehotenstvu vypovedali službu veľmi skoro a v chrbtici mi pulzovala tupá bolesť. Veľmi mi to však nevadilo – pre mňa to bola malá daň za to bábätko rastúce v mojom vnútri.

Pomaly, a kvôli brušku aj dosť nemotorne, sa posadím. Ak by som totiž zostala ležať, určite by som zaspala a to by nebolo dobré – čaká ma dôležitejšia robota.

Porozhliadnem sa okolo seba a rozmýšľam , či by som predsa len nemala ísť niekam inam. Pôvodne som si totiž chcela nájsť nejaké menej známe miesto, niečo, kde by ma nikto nehľadal a nevyrušoval. Ten nápad však zavrhnem v tej chvíli, keď mi pri pokuse vystrieť sa chrbticou opäť vystrelí tupá bolesť. Premiestňovať sa teraz nevládzem a okrem toho ani neviem, kam by som šla – tým to skutočne stráca význam.

Zhlboka sa nadýchnem a zavriem oči. Teraz je čas na to najvážnejšie. Na voľbu.

Mám dve možnosti.

Prvá, pri ktorej každú čiastočku môjho ja zaplaví agónia, je nechať Melanie tak, ako je. Čakať pokiaľ sa neprebudí, alebo nezomrie.

Druhou je tá, ktorú mi navrhol Jack – byť zas Pútničkou. Vojsť opäť do Melanie a prebrať jej ducha zvnútra.

Melanie milujem. Voľba by pre mňa mala byť rýchla a jednoduchá.

Lenže nie je.

Ak sa totiž rozhodnem pomôcť Melanie, budem musieť nechať osamotenú inú, absolútne bezbrannú a nevinnú bytosť. Človiečika, ktorý ma potrebuje ešte viac, ako Melanie.

Svoje dieťa.

Len tá predstava sa mi z duše prieči – nechcela som ho nechať ani na sekundu samého, a to ešte predtým než sa narodí. Veď som sa mala stať jeho ľudskou matkou, ktorá ho má nadovšetko milovať a ochraňovať! Lenže to neboj jediný dôvod. Bála som sa totiž ešte jednej veci. Vyplnenia toho sna, ktorý sa mi v nemocnici zdal.

Desila ma možnosť, že v čase, keď bude moje telo prázdne, sa moja hostiteľka opäť preberie k životu a zoberie mi všetko, na čom mi záleží – moje dieťa a Iana. Niečo také by som neprežila.

Ako Duša som jej úprimne priala návrat do života. S prekvapením zistím, že tá silenejšia časť mňa, moja ľudská stránka, tomu chce za každú cenu zabrániť.

Je to odo mňa strašne zlé a sebecké. Lenže ja to nedokážem zmeniť.

 

Po tomto zistení ma vlastné výčitky opäť zatlačia do ľahu – prevalím sa na bok a zahľadím sa do tmy. V hlave sa mi vybaví, aké to bolo vidieť Jareda očami Melanie – silného, nádherného, neodolateľného. Nechcem to opäť zažiť. Neviem si predstaviť, aké bolestivé a mätúce bude pre mňa opäť cítiť lásku k mužovi, ktorý ma nemiluje. Nehovoriac o tom, aké to bude pre Iana. Človeka, ktorý ma miloval nadovšetko a ktorí toleroval moju lásku k Jaredovi, kým postupne nevyprchala. Ak ju znovu obnovím, bude to pre neho obrovská rana pod pás.

Zrada, s ktorou som netušila, ako sa vyrovná. Čo keď sa tým múr medzi nami posilní do takej mieri, že ho už nebudem schopná preboriť?

Bolo tu ešte mnoho ďalších nebezpečenstiev- keby to, že som v Melanie zistil Adam a ostatný prišelci, mohlo by to mať katastrofálne následky. Boj a krviprelievanie. Čo keď by mi prišelci nechceli dovoliť návrat do môjho vlastného tela? Ak by ma jednoducho zabili? Ľudia sú v hneve predsa schopní temer všetkého.

Ian by mi nikdy nedovolil niečo také riskovať. Cena bola pre mňa prosto privysoká.

Lenže to všetko stráca význam v porovnaní s tým, že Melanin život je v stávke.

V povzdychom sa otočím na chrbát a zahľadím cez štrbinu v strope našej izby sa na svet mimo našej jaskyne. Uvedomím si, že je hlboká noc – na oblohe sa už ligocú hviezdy. Pri pohľade na ne sa cítim stará, ako už dlho nie, zmučená voľbou, pred ktorou stojím. Do očí sa mi nahrnú slzy frustrácie, pocítim niečo nezvyčajné – hnev. Hnevám sa na Melanie, ktorá ma nevedomky dotlačila k tomu, aby som si vybrala medzi ňou a mojou rodinou. 

Tie hviezdy sú nádherné tak, ako vždy, no nevolajú má. Ich svit ma už do diaľav dlho neláka. Rozmýšľam však, čo sa stane, keď neurobím to, čo musím.

Čo keď tie hviezdy začnú volať Melanie?

Ian mi kedysi vysvetlil ľudské náboženstvo. Človek vraj verí v to, že po smrti sa vyberie niekam ďalej. Že o tom, či je dobrý, alebo zlý, rozhodne akási vyššia existencia – Boh.

Mňa kedysi niekam inam, k smrti, volali hviezdy. Čo keď teraz začne niečo nad nami volať k sebe aj Melanie?

Také niečo by som nezniesla. Za žiadnych okolností.

Opäť sa postavím, pomaly vyjdem z izby. Tentoraz sa však nejdem túlať, presne viem, kam chcem ísť – za Melanie a Jaredom.

Bolo rozhodnuté.


Tak čo, páčila sa dnešná kapitola? Nabudúce vás čaká časť Obetavá - Jared zistí, čo chce Wanda spraviť no a objavia sa nové pochybnosti o Jackovi... No a k slovu sa dostane aj Ian.

 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Navždy Pútničkou - Počítanie hviezd (5):

2. Leylon přispěvatel
23.08.2013 [17:07]

Leylonizzie22: to bol zámer. Nemôžem vám povedať všetko v jednej kope, no nie? Emoticon
Som veľmi rada, že sa ti kapitola páčila, snažila som sa prebrať všetky riziká, ktoré Wande hrozia. No a Ian... povedzme, že Wanda v jeho prípade urobí tú istú chybu, ktorú robila doteraz. Ale o tom neskôr.
Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1.
Smazat | Upravit | 23.08.2013 [15:59]

Tak veľa si toho touto kapitolou povedala a zároveň tak málo.
Ja neviem čo na to povedať. Bála som sa Wandinho rozhodnutia, lebo sama by som nevedela ako si vybrať. Uf, bola to silná kapitola, neviem čo buďe v ďalšej ale neviem sa jej dočkať. Stavím sa, že Ian bude zúriť ak sa dozvie čo chce Wanda urobiť... Stavím sa, že bude poukazovať na dieťa.
Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!