OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Devil's Night - 35. part

09.04.2013 (10:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 2× • zobrazeno 1339×

Všetky postavy poviedky s drobnou charakteristikou nájdete

v Zhrnutí od Ivetki. 

„Nestarám sa do tvojej práce, pokiaľ ju vykonávaš podľa pravidiel!“ 

„To je pravda, dnes si ma zastavil prvý raz. Prečo?“ 

„Nevieš?! Porušila si základné pravidlo! Si šéfka Pekla, vzor, ty nesmieš vybočiť z radu a konať svojvoľne!“ 

„Čo to?“ 

„Podrobuješ si toho úbožiaka... teda sadisticky ho mučíš a lámeš! On ti celú dobu vzdoruje! Ty nie si schopná ho nijako presvedčiť k spolupráci?“

„Aha, už chápem. Nemôžem si ho podrobiť bez jeho súhlasu. Nóó, v jeho prípade som si trošku upravila základné pravidlo. Najprv si ho podrobím, upíše sa mi a potom bude dobrovoľne súhlasiť!“ Podráždene sykla. 

„Som zásadne proti! Ak nedokážeš úbožiaka prinútiť, oklamať, správne podviesť, zmiasť, čokoľvek urobiť pre jeho dobrovoľný súhlas, nesmieš si ho podrobiť! Taký je zákon, ty ho presadzuješ a budeš ho sama dodržiavať na 100% bez výnimky.“ Knieža šepká už mierne podráždene. 

„Ok. Ale tohto už teraz dokončím.“ 

„Si roztržitá, alebo ma nechceš počúvať?“ 

„Nie... som v pohode.“ 

„Výborne. Teraz sa zrovnaj, rozmysli si, kde máš byť, čo robiť a tam pokračuj.“ Pekne povedané, aby vypadla. 

„Ale tu som už takmer hotová... tak b...“ 

„Prosím?“ Knieža sa prvý raz pozrel na Lucienne. 

„Áno, vlastne mám naliehavú prácu... ak dovolíš...“ 

„Samozrejme, nebudem ťa zdržiavať.“

Lucienne vypadla z izby ako spráskaný pes, upírovi nevenovala ani pohľad. 

Knieža pristúpil k posteli, naklonil sa: „Upír Damon Salvatore, robíš susedovi starosti...“ 

„Prepáč... mal som neodolateľnú chuť na kvapku dobrého bourbonu... tak som ťa volal.“ 

Upír ťažko súka zo seba... cíti sa super zle. Stočený do klbka... nevládze pomaly ani hovoriť. Rozbité vnútro, samá ostrá hrana, telo ho neposlúcha, oči bez lesku, krvavé, ubolené, koža sinavá a Knieža to vidí i cíti. 

„Priateľu, dovolíš... venuj mi pohľad.“ Damon namáhavo otočil hlavu ku Kniežaťu, oči sa stretli a starý pán ovplyvňuje. 

„Tvoje fyzické telo sa za pár chvíľ úplne zotaví... a vieš čo? Skomplikujeme to pekelníkom... keď sa zobudíš, tvoje fyzické telo bude vládnuť dvojnásobnou silou, nájdeš vnútorný pokoj, tvoja duša bude zase slobodná, usporiadaš si myšlienky, zrovnáš vôľu, city, obnovíš si zborený systém. Vytrpel si dosť, z tohto boja sa poučíš a staneš sa odolnejším voči Lukrécií i Fredericcovi. Ani jeden z nich si ťa už nikdy nepodrobí. Všetko si budeš pamätať, nikdy nič z týchto bojov nezabudneš. Si Kristiánov priateľ, mne na ňom záleží, budeš ho chrániť... aj za cenu vlastného života a sebaobetovania. A teraz nám obom ordinujem oddych, ty si pospíš, ja sa postarám o zvyšok a potom si dáme kvapku kvalitnej whisky.“

Starý pán sa pousmial, zrušil očný kontakt, pritiahol si kreslo k posteli upíra, spokojne sa usadil, zablokoval dvere silou mysle. 

Damon slabo prikývol, schoval oči na hradbu mihalníc a upadol do milosrdného, ozdravného spánku. 

„Konám dobro, krotím pekelné šelmy a sám som prišiel o Krásku. Kde si, dievčatko moje nevidomé?“ 

Knieža pustil boľavú slzičku, otvoril si novú fľašu whisky a jedným ťahom ju vypil. 

- - -

Kristián má obavy o Damona a tak číha na chodbe. Počul zvadu matky i upíra, možno krátky boj, ale tam zasiahnuť nemôže. Razom sa otvoria dvere, pekelníčka vyrazila chodbou, maximálne napálená. Chlapča sa odvážilo ku dverám a neverí vlastným ušiam... fakt počuje Knieža? Tichučko otvára dvere, oči sa stretli. Blokácia dverí na Kristiána neplatí. 

„Poď, Damon zaspal.“

„Knieža! Dnes už druhý raz! Čo sme si povedali?“ Kristián sa hnevá.

„Nečerti sa, musel som prísť, Lucienne by ti zabila priateľa. Vošla do nej pekelná zlosť a vtedy je ťažko s babami.“

„Fakt ho chcela zabiť?“

„Myslím, že horšie... podrobiť.“ 

„Ale hovno!“ Kristián sa narovnal, koža stráca farbu, telo naberá adrenalín po žufankách. 

„Relax, mladý, všetko som vybavil. Poď si prečítať.“ 

Oči sa spojili, informácie prúdia na inej úrovni a rozhodne rýchlejšie ako slovne. 

„Ďakujem ti. Ja... ja... asi fakt nájdem spôsob ako ju zabiť!“ Kristián čumí nervózne z okna. 

„Ser na to. Chceš whisky?“

„Daj.“ Kristián vzal fľašu a riadne si uhol.

„Hamuj, natrieskaš sa mi tu a čo potom.“

„Nič, sľubujem, nepôjdem šoférovať.“ Chlapča sa hodilo na zem, nervy má na pochode. 

„Neboj, už si ho nepodrobí ani jeden. Damon bojoval ako lev... veď ho to stálo aj takmer všetku energiu. Je to kus slobodnej duše. Milujem takých!“ 

„Jasné, sú ti blízki! Ty si ich vodca! Tak poďme pracovať. Mám chuť vymyslieť úlohu navyše pre Lukréciu, aby prehrala boj o šéfovanie Pekla a zvíťazil Fredericc.“ 

„Ale, ale... mladý pán má byť spravodlivý a nenadŕžať jednej strane. Preto som ti dovolil viesť túto vojnu medzi nimi.“

„Viem a ešte aj preto, lebo som z nás troch najslabší a máš ma rád a nemôžem im konkurovať! Tak ich aspoň riadim ako šedá eminencia. Potajme zadávam príkazy, sledujem ich vyplnenie a podávam ti správy. A keďže nemám fyzickú silu, tak si mi povolil navyše ovplyvňovanie. Ja to všetko viem. Aj tak si to občas musíme pripomenúť, však?“

„Áno, aby si ani ty nezabudol, kde je tvoje miesto! Mám ťa síce rád, ale poslúchať ma musíš aj ty.“ 

„A vari ťa nie?“

„A vari ma áno.“ 

„Prepáč, do akého jazyka sme skočili?“ 

„Stredozápadná hotentótština.“ Knieža sa usmieva, ponúka whisky. 

„Och, bŕŕ... je to hnusné, smrdí, aj chutí ako saponát, prostriedok na umývanie riadu!“ Kristián sa striasol hnusom. 

„Ty bulo! To je najlepší ročník bourbonu v štátoch!“ Urazil sa starý pán. 

„Ja som bulo? Pretože poviem svoj názor na whisky? Ty si bulo, lebo slopeš prvú ligu... ale len od určitej doby... stalo sa niečo?“ Kristián si to až teraz uvedomil. 

„Nič. Zachutilo mi. Cheer!“ A druhá fľaša padla za obeť. 

„Ok, tak sa pochváľ, čo si vymyslel pre kratochvíľu pekelníkov? Čo musia splniť?“ 

Kniežaťom zakrúžila zvedavosť.

„Drobnosť. Nájsť vo svojom okolí zopár znakov a tvarov, aby si z toho vedeli odvodiť kombináciu na otvorenie sejfu, v ktorom sú údajne poverovacie listiny pre vedenie Pekla.“

„Wow. A ty im postupne púšťaš indície a keď konečne nájdu kombináciu i sejf, zistia, že?“

„Že listiny tam boli, ale iba do určitého dátumu, ktorý samozrejme prepásli a dostanú novú úlohu. Hra sa volá akcia Inferno!“

„Si malý, zákerný hajzlík!“ Knieža sa škerí, je mu jedno, kto vedie Peklo, pretože aj tak ide takmer na autopilota.

„Som a moja matka ma pekne serie! Ozaj... nevieš kto je môj otec?“ Kristián vypálil absolútne nečakanú otázku od boku a Knieža sa zakuckal.

Trápne ticho, Kristián vyvalil oči: „Nie! To nemyslíš vážne! Nikdy ma to nezaujímalo a 500 rokov som nejavil záujem, nikdy som sa nespýtal matky... a ty sa takto prekecneš pri prvej príležitosti?“

„Nič som nepovedal! Zatiaľ. Ja nie som tvoj otec.“

„Určite? Mne by sa to páčilo!“ Kristián si štrngol, hodil do seba hlt, sklepalo ho hnusom, ale spravil si náladu.

„Tak rozpošleme ďalšie trýznivé indície súrodencom. Pre zmenu pošleme veršíky na mobil.“ Kristián vyťukal dve čísla a poslal správu.

„Ukáž, prečítam si.“ Knieža sa načahuje, display žmurká modro:

Odosielateľ: 999 

Tajomné lístky so znakmi, k tomu neznámy tvar

Fredericc rozposlal špicľov svetom a praje si zdar

Hrozí im - ak úlohu včas nesplníte, čaká vás kar!

Darmo sa, Fredericc, snažíš a pechoríš

Si vari schopnejší... Čo myslíš?

Nikdy neobjavíš dokonalú skrýš

Záhadný červený obdĺžnik svetom blúdi

Lukrécia ho krásnemu chlapovi vnúti

Kormidlom osudu vo svoj prospech krúti

Sestra i brat totožné podmienky majú

No nerovný boj o ovládanie Pekla hrajú

Spojiť sily, či nie? Neúspech si vzájomne prajú!

Stovky rokov sme tu a ja sa s vami rád hrám

Hoc nemilú správičku pre oboch mám

Doposiaľ ste nenašli obraz ani rám

Som sklamaný... asi povediem Peklo sám!!!

„To si poslal obom súrodencom? Pekne! A píšeš to v mojom mene, ešte lepšie!“

„Hej, vadí? Čo ti môžu? Túto správu dostali už dávnejšie, momentálne im to len pripomínam. Teraz som ešte vymyslel čerešničku pre mamičku! Posielam jej dodatok.“ Kristián vyťukal novú veršovanku a poslal matke.

„Aj to si prečítam, daj.“ Knieža číta, display žmurká modro:

Odosielateľ: 999

Nedarí sa ti zlomiť soka hrdého... túžiš ho mať za muža?

Lukrécia, pyšná hlava, dokonalé telo... lež osamelá duša

Rozhodni: moc, či lásku... ak obe, skončíš ako spálená ruža!

„Si malý Satan! To ju zabolí. Fakt som taký krutý sadista a vyžívam sa v citových mukách Lukrécie? Nevedel som to doposiaľ o sebe!“ Knieža podá telefón späť, sarkasticky si pichne do seba, riadne uhne z fľaše.

„Meníme sa všetci, aj ty! Lukrécia ma serie už stovky rokov. A posledné dni útočí na priateľa Damona... bude ešte pykať!“

Kristián schoval telefón, skočil k posteli, kde spí spánkom spravodlivým Damon... relaxuje, naberá silu, mocnie, uzdravuje sa. Chlapča hladí vlasy upíra, usmieva sa na spiaceho krásavca... lež oči horia ohňom, vyžarujú odhodlanie pokračovať v krutom zákulisnom boji s pekelníčkou.

„Kristián, tvoje odhodlanie pomstiť sa matke je čitateľné až z druhej strany štátov. Prestáva sa mi to páčiť.“

„Prečo? Ona začala prvá, vie, že mi záleží na upírovi a pokúsila sa ho podrobiť! Jasne som jej to povedal len chvíľku pre tým! Zasiala si, bude žať!“

„Čo máš v pláne?“

„Stratiť sa jej z radaru aj s mojim teamom.“

„Hlúposť... team možno schováš, ale teba vždy nájde... skôr, či neskôr. Vysnorí ťa.“

„Ona ma stovky rokov hľadá, ja sa pokúšam ukryť. Zdokonaľujeme sa obaja. Skúsim zasa.“

„Ech... neviem. Domysli to do konca. Zmiznete, asi jej vezmeš Damona. Vytočená do karmínova vás bude hľadať, nájde, teba potrestá a možno dakto z teamu zaplatí životom.“ Skuhre Knieža.

„Ok. Mám len pár blízkych priateľov a budem ich chrániť... ale najlepšia je prevencia, však?“

„Je.“

„Výborne... tak preventívne nájdem spôsob... ako si zabijem nesmrteľnú mater. A bude svätosvätý pokoj za Zemi, amen!“ Kristián rozhodne vstal, zaškeril sa na zarazeného pána a zmizol za dverami.

„A kristušácka dolina!!! Budem musieť zasa skočiť za šamanom!“ Zavrčal Knieža. 

- - - 

Nabručaný Fredericc vybehol k sebe do izby. Súrne potrebuje chvíľku samoty, prečistiť hlavu, zoradiť krivé myšlienky... postupne sa vyzlieka, krok pod prúd vody. Ľadová sprcha je to pravé orechové... telo síce tuhne chladom, ale hlava prekotne uvažuje...

„Do mrne, posledných 48 hodín je na hovno! Nasral som Kristiána, nepodrobil si Damona, sestra ma štve, ničím chúďa Wandu, prischla mi Zaida, šaman nič nepovie, sestru zabiť nemôžem, ale hlavne ma previezol Kristián! Pankhart prefíkaný, malý... ááá... to bolo jediné, čo som chcel mať pre seba z celej akcie a on to napíše na Damona! A nemôžem si to prepísať na seba, nasral by som chlapča ešte viac! Navyše som sľúbil neobmedzenú pomoc pre upíra! Kurva!“ Fredericc zovrel päste, nesmie buchnúť do skla, okamžite by sa vysypalo.

Studená voda nepomáha, nervozita z neúspechu trčí z pekelníka. Rýchlo dokončí očistu, hodí na seba čisté šaty a zastaví ho sms-ka. 

„Výborne, Knieža, teraz je skutočne pravá doba na štvavé sms-ky.“

Pekelník roluje display už niekoľký raz, snaží sa pochopiť význam veršovaného pamfletu. Pred očami skáču útržky slov... tajomné lístky so znakmi... neznámy tvar... dokonalá skýš... červený obdĺžnik... Lukrécia... krásny chlap.

Razom sa vystrie, cieľ je jasný, majordómus Fric. Pekelník snorí vilou, hľadá. Letmý pohľad z okna, iskričky sa mihli očami Fredericca. Obchádza vilu, Fric dohliada na záhradníkov pri úprave záhrady.

„Krásny slnečný deň prajem.“

„Ako komu.“ Zavrčal Fric.

„Čo ti pokazilo náladu, starký?“

„Vy?“

„Ale! Mám ťa rád.“

„Ja vás nie... a odpoveď  je... nemám to.“ Fric ľadovo chladný postáva a čaká trest.

„Mrzuté! Mr... zu... tééé!“ Pekelník preťahuje slabiky, kútiky úst klesajú.

„Viem. Čo s tým spravíte?“

„Ja?! Ty si mi mal nájsť červený obdĺžnik!“

„Pán Fredericc, ja som ho chvíľku mal... lenže Kristián začal ochraňovať Damona a prinútil ma, aby som to vrátil.“ A pravda je vonku.

„Ty tupec! Vôbec si nemal priznať, že to máš!“

„To viem teraz už aj ja!“

„Ok. Opíš mi presne či si videl!“

„Na tej červenej vizitke?“

„Nie! Za zelenej lúke! Neser ma a hovor!“ Pekelník sa prestáva kontrolovať.

„Čo by... červený tvrdý papier s čiernym písmom. Meno a presná adresa  tejto vily.“

„Nič viac?“

„Nie... neštudoval som ju podrobne.“

„Idiot! Kde je teraz?“

„Možno u Damona.“

„Fajn, dnes ju nájdeš a prinesieš mi ju! Bez vytáčok!“      

„Lenže ke...“

„Žiadne lenže. Bodka. Chceš prežiť? Prines mi vizitku.“ Pekelník fľochol na zvädnutého Frica, zmizol do vily.

Fredericc prechádza popred otvorené dvere na izbe Damonovej ženy. Zaida Rolff Salvatore zdvihne zrak od knihy a zavyje: „Pán Fredericc, máte chvíľku?“

Pekelník stisol pery, pre seba poznamenal: „Musela si ma zočiť, ty ohavné ometlo?!“

Ale slušne sa vrátil späť, počastoval ju úsmevom: „Áno, Zaida? Chvíľku mám... a práve som sa rozhodol venovať ju celú len vám!“

Fredericc vstúpil do izby, nervózne oči mu zahoreli červeným ohňom, v tvári sa dajú čítať pekelné úmysly...

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Devil's Night - 35. part: