OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Devil's Night - 27. part

31.12.2012 (21:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 5× • zobrazeno 1269×

Všetky postavy poviedky s drobnou charakteristikou nájdete

v Zhrnutí od Ivetki. 

Damon vzal Kristiána na ruky, pohladkal blond kučery, zašepkal do vláskov: „Díky, parťák! Zasa si ma zachránil, neviem kedy ti to splatím! A prepáč, som drbo, ignorovať vaše varovania ma stálo takmer slobodu. Vysvetlím inokedy. Ideme ďalej podľa plánu?“ 

- - - 

Wanda, otec Javier, Lucienne a Damon s Kristiánom na rukách vstúpili do dvier salónu, Damon blysol pohľadom po Zaide: „Prepáčte mi to zdržanie... nestihol som prípitok a tak prosím Lukréciu, aby naliala dva nové poháre pre mňa a moju ženu. Pripijeme si spolu a odvediem si nevestu... do raja!“ 

Damon výrazne žmurkol na zaskočenú pekelníčku, zložil chlapča na zem, pristúpil ku Zaide, pomohol jej vstať: „Pripiješ si so mnou, milá moja?“ 

„Áno... vyzeráš, ako znovuzrodený... už si to zasa ty.“ Vydýchla Zaida. 

„Ani nevieš, akú pravdu máš! Som znovuzrodený, silnejší, tajomnejší a plný odhodlania... vezmem ťa hore a budem maximálne jemný... akoby som tam ani nebol.“ Damon vyzývavo hľadí do očí Zaidy, ticho zavrčí. 

Lucienne nesie dva biele poháre, číry mok sa kolíše... svadobčania tlieskajú, pískajú, kričia, povzbudzujú Damona...     

Upír sa zvrtne k Lucienne, preberá poháre ľúbezne zanôti: „Záhadná neznáma, sekt je v poriadku?“ 

„Áno, Damon, bez obáv.“ Oči pekelníčky vravia pravdu. 

„Uvidíme...“ Štrngol si so Zaidou, kopol do seba celý obsah, rýchly pohľad na hodinky 01.30 hod.. 

„Je čas, mladá pani!“ Vytrhol Zaide nedopitý pohár, bleskovo ju zdvihol do náruče, rozbehol sa salónom, chodbou, schody berie po dvoch a Zaida výska od strachu. Na poslednom schode sa zastavil, hlasný hvizd volá vlčiaka. Royal Agaric sa vyšklbol Kristiánovi, vyštartoval za upírom, ako by bol koniec sveta... 

Svadobčania prekvapením ani nedýchajú, plán bol iný... pomaly vyprevadiť dvojicu až po dvere izby a vrátiť sa k zábave. 

„Je to pochábeľ, šaľo, jašo! Mám ho rád! Dobre si Zaidula vybrala. Madam, pripi si so mnou a muzikanti hrajte!“ Vykrikuje starý pán Rolff, baví sa, chytil slinu a alkohol je najlepší priateľ, rozhodne lepší ako kniha.

- - -

Damon kopol do dverí, pretlačil sa s nevestou verajami, pustil dnu psa.

„Royal Agaric, sadni, stráž!“ Ukázal psovi na dvere, psisko pochopilo, zviezlo sa na zem a cez dvere bude problém prejsť.

Damon v salóne pred časom ovplyvnil notára a poslal ho sem do izby, aby čakal na Zaidu. Bude plniť manželské povinnosti namiesto Damona.

Upír pritlačil Zaidu ku stene, priamy pohľad do vydesených očí, ovplyvňuje: „Neboj sa, nič sa ti nestane. Budeš sa milovať s notárom... po tme, už ťa čaká. Spravíš všetko, čo povie a eš...“ Nedokončil.

„Zaida, konečne si tu, prepáč, čakám ťa dlho, aj som zdriemol.“ Damon sa strhol, to predsa nie je hlas notára! Prekvapene zíra na chlapa v posteli... majordómus Fric?

Kolieska v hlave sa mu ťažko roztáčajú, ale pochopia... heh, to je dablér od Kristiána?! No skvelé, Zaida sa dnes v noci zabaví... ale sme jej dopriali, odo mňa má notára, od Kristiána Frica. Dokonalý výber, špičková kvalita a to pomlčím o milenke! 

Upír sa chechce, obráti pozornosť na babu: „Takže... ehm, budeš sa milovať s Fricom, aj notárom... po tme, prosím... heh a potichu. Ďakujem. Choď sa nachystať.“ 

„Zaida, poď ku mne, poď, čakám ťa.“ Fric si vôbec nevšíma upíra, má oči len pre babu. Damon zhasol, tíško sa vytratil prechodovými dverami do vedľajšej, Zaidinej izby. Má presné direktívy od chlapca... tu počkať do rána, zbaviť sa dabléra, pardon dablérov pri úsvite a ráno vyraziť z izby nevesty s hlukom... taký je plán.

Notár začul hlasy v izbe vykukol z kúpeľne: „Zaida, už som prestával dúfať. Čo ťa zdržalo? Hej, s kým hovoríš?“

„Notár? Do riti! Čo ty tu robíš?!“ Sykol Fric z postele.

„A ty? Drbe ti? Vypadni z jej postele! Čo si to dovoľuješ?!“ Notár skočil po Fricovi, ťahá ho z peľasti.

Zaida len vystrašene pozerá, tlačí sa ku prechodovým dverám. Pes stráži, ale hádky nemá rád, začína výhražne vrčať. 

- - -

Damon posedáva v tme vedľajšej izby, zastrihá citlivými ušami, hluk a začínajúca hádka mu vystrelia tlak do výšky. Skokom je pri dverách, kmasne kľučku, Zaida stratí oporu a vrúti sa upírovi do náruče. Bleskové reakcie upíra zabránia nehode, zachytí babu, vráti ju do zvislej polohy, vhupne medzi hučiacich kohútov.

„Ticho obaja! Ticho vravím! Ok. Mohli ste si užiť v trojke bez príkazov, ale ste lakomí, vedenie preberie Zaida. Fric, plne sa podriadiš Zaide. Notár, riadiš sa príkazmi Zaidy.“ Damon končí ovplyvnenie oboch.

„Zaida, obaja sú tu pre teba, poradie je na tvojej vôli, ale hlavne už začnite!“

Posledný prísny pohľad na skrotených kohútov, upír zmizne za dverami, hodí sa do kresla, hlavou letia myšlienky - Chlapi, keby ste vedeli o koho sa bijete... bŕŕ... to sa nedá ani predstaviť, čo vás čaká pod metrami čiernej látky. Fujtajbl! Ale nie... nebudem vás ľutovať! Seriete ma obaja celú dobu, čo som v tejto podrbanej vile! Jasné... len tak okrajovo si spomínam... Fric ma hádzal do všetkých hnilých kútov vily a pozemku, bol som dievča pre všetko, snoril okolo mňa, čosi hľadal... vlastne neviem doteraz čo... chuj jeden, skoro ma zabil šípom s dreveným hrotom! A notár? Hajzel prašivý... nie je o nič lepší... ako žiarlivý pes išiel po Wande, vyskúšal na mne prototyp novej zbrane na upírov! Kurva! To fakt bolelo... aj ten dačo hľadal... musím si na to posvietiť. No nič, chlapci, pracujte na Zaide, ukážte jej cestu rajom, užite si skvostné krivky... ja si tu zdriemnem na jedno oko.

Damon vyložil nohy na stôl, škodoradostný úsmev zažiaril tmou, prepol myšlienky na mód milovaná Wanda...

- - - 

Zbrklý útek Damona so Zaidou rozbúril nepokojnú myseľ Lucienne. Okamžite vyštekla rozkazy gorilám... strážiť dvere na izbe mladomanželov, aj okná v záhrade! Sama vybehla do nočného parku, potrebuje chvíľku samoty.

Celý večer snová nové úskoky na Damona, snaží sa udržať svoj plán v pohode, improvizuje, útočí, sleduje, lež výsledok je chabý. Nedostala do Damona ďalšiu poistnú sledovačku a po podraze brata má obavy aj o starú, ktorú kedysi Damonovi šikovne podstrčila barmanka v Las Vegas. Vtedy bol už riadne zmotaný, hodil do seba ďalší drink a nič si nevšimol.

Lucienne trhá mobil na sledovanie z vrecka... a je to tak! Už nemá upíra na radare.

„Do mrne! Ja toho Fredericca zabijem!“ Zúrivo zhúkla nocou.

„Neuskutočniteľné! Si šéfka samotného Pekla, tak sa kontroluj!“ Šepol jej brat takmer pri uchu a vystúpil z tieňa.

„Bastard prašivý! Zmrvíš všetko, čoho sa chytíš!“

„Nekrivdi mi, všetko snáď nie.“ Pobavene sa usmieva.

„Si ako obtiažny hmyz, zbytočný, nepotrebný, dotieravý!“

„A čo si ty? Definuj aj seba!“

„Ja? Som pravý opak teba! Dotiahnem veci dokonca, je po mne vidno zmysluplná práca! Právom patrím na post šéfa Pekla!“ Lucienne prská, už vidí na červeno ako býk.

„Máš o sebe vysokú mienku! Na poste šéfky Pekla si len preto, lebo si poslednú úlohu zvládla rýchlejšie ako ja a podvodom! Jasne nám to obom povedal Knieža, keď hodnotil náš boj! Tak netrep! Si rovnaká ako ja, podvádzať, manipuluješ, klameš, vládneš úskokom... čo len chceš! Sme na vlas rovnakí!“ Fredericc sa priblížil k sestre, zúrivo sa premeriavajú.

„Pravda, Knieža povedal, že som šéfkou Pekla teraz ja, pretože som  dokázala zvládnuť nielen základnú úlohu, ale aj teba riadne zmiasť! Čiže som lepšia a nie sme rovnakí! Ja som oveľa lepšia!“

„Hej a darí sa ti aj v inej oblasti? Čo Damon? Zvládaš ho? Skrotila si ho? Zobe ti z ruky? Tvoje zamilované pohľady na upíra vravia inak!“

„Zavri zobák! Nemáš právo... neopovažuj sa hovoriť so mnou týmto tónom! Som tvoj šéf! Zabudol si?!“ Pekelníčka buchla brata do ramena.

„Ty nezabúdaj, že môžem robiť čo chcem, kde chcem a ako chcem! Šéfovať môžeš tak svojim chabým gorilám a roztrasenému personálu, ľuďom, ale mne nie! Nepodlieham ti a nikdy sa ti nepokorím! Náš boj o vedenie Pekla pokračuje! Si tam len dočasne! Máme zadané nové úlohy a kto vyhrá...“

„Vyhrám opäť ja!“

„To určite, s tým čo tu predvádzaš?! Mäkne ti mozog a rastie srdce? Zmestí sa doň Damon?“ Fredericc jej vrátil šťuchanec.

„Už nikdy si neotri tú hnusnú papuľu o Damona!“ Lucienne skočila besno po bratovi, preleteli do kríkov, zúrivý boj začal.

Žiadne slová, len nekonečná zlosť oboch pekelných bytostí plápolá nad neľútostným zápasom. Skutočne sú rovnocenní silou, raz podlým ťahom víťazí jeden, o chvíľku mu to druhý vráti... mangľujú sa už dobrých desať minút a víťaza niet. 

„Dosť! Prestaň! Nikam to nevedie! Nemôžeme si ublížiť, ani sa navzájom zabiť! Stačí, Lukrécia!“ Fredericc prestal bojovať, nechá sestru nech si udrie ešte pár ráz a ukončí zbytočný boj. 

„Fakt, ani zahlušiť ťa nemôžem, prašivec!“ Fredericc leží natiahnutý na tráve, Lucienne sa zvalí k nemu, ešte mu z celej sily vrazí lakeť do slabín.

„Au, stačí! Je ti už lepšie, harpia?“ 

„Nie!“ 

„Čo je? Pokazil som ti hračku?“ Fredericc zasa rýpe. 

„Ešte slovo a príde na rad oheň!“ Lucienne sa posadila, varuje brata. 

„Ok. Ty mne, ja tebe a zasa nikto nevyhrá.“ 

„Zmrd pokrivený, povieš mi už, načo ti je Damon?! Prečo si prišiel?!“ 

„Pozrieť ťa?“ Fredericc vyzývavo žmurkol. 

„Dobre, skončili sme! Nech je to čo chce, ruky preč od Damona!“ 

Lucienne spakruky vyťala bratovi obrovskú facku, zmizla. 

- - -

„Au, panovačná zmija! Akurát, čo mi dokmásala oblek!“

„No pekne, Fredericc!“ Hlas prichádza spoza stromu.

„Poď sem Kristián. Hodíme reč. Si tu celý čas?“

„Hej, bol som vonku skôr ako vy. Že vás tie bitky ešte bavia. Stovky súbojov a ani jeden víťaz. Načo?“

„Neviem, vždy ju musím provokovať, vytáčať, ona nevydrží, vybuchne a už je mela.“ 

„Zbytočné. Spomínal si Knieža. Máte nové úlohy, a?“ 

„Máme, kto bude šikovnejší, vyhrá a bude novým šéfom Pekla.“

„Prečo musíte stále bojovať o ten post?“

„Aby sme nezakrnuli a boli kreatívni? Vývoj nezastavíš ani v Pekle.“ Uchechtol sa Fredericc.

„Si v náladičke, fajn. Treba ti pomôcť s úlohou od Kniežaťa?“ 

„Nie. Keby hej, dám vedieť.“

„Ok. Malá pripomienka... dnes si mňa a Damona podrazil, preto s...“ 

„Nepodrazil! Kristián, volal si o pomoc, Damon tiež, tak som prišiel!“

„Už sme si to vysvetlili. Teraz klameš mňa aj seba. Už som povedal, že mi za to škaredo zaplatíš. Posuňme sa ďalej. Plán volá, východ slnka sa blíži.“ 

„Ako poviete, šéfe.“ Fredericc rezignovane vstal, schytil chlapča do rúk a beží s ním o závod do vily. 

- - -

Noc vládne nad vilou madam Limitless, svadobčania oslavujú ďalej, tanec, alkohol, bláznivé výkriky, bujará veselosť. 

Poschodie je bez pohybu, gorila stráži mladomanželov. 

Temný predátor uvoľnene polihuje v kresle, je schopný korigovať nastavenie tela. Leží bez pohybu, šetrí energiu. Telo, plné senzačnej krvi od milovanej Wandy, akoby zmocnelo, svaly pevnejšie, reakcie svižnejšie, vyššia bojovnosť, hlava plná rýchlych myšlienok. Upír je vysoko citlivý tvor, lovec, ale teraz znížil ostražitosť zmyslov na polovicu, okrem sluchu – ten naopak podvýšil na maximum. Počul by padať peľ z kvetov, keby sa zameral tým smerom.

Takto plne vníma blízke okolie, čaká na pokyn, podnet od priateľov.

Nemá záujem špehovať Zaidu, ale aj tak sa čosi predralo k bubienkom.

„Zaida, aspoň jednu sviečku zapálim. Nemám rád temno. Alebo odtiahnem závesy, svieti mesiac.“

„Nie, doktor, mám sa milovať po tme.“

„Si taká strohá, poď ku mne bližšie, uvoľni sa.“

„Tak už začneš?!“

„Trošku podpory by som uvítal. Nemôžeš mi rozkazovať, nie som robot.“

„Možno s tým by to bolo jednoduchšie!“

„Zaida, prestaň, fakt mi nepomáhaš.“ Čertí sa notár. 

„A čo ja? Zabudla si na mňa? Haló... tu, na druhej strane... Zaida, mne nemusíš rozkazovať. Som pripravený. Skús...“ Šepká Fric, vinie sa k nej. 

„A tak dobre... vidíš, doktor, Fric nekecá ako ty, je to muž činu.“

„Zaida, kašli na notára, nech sa ide opiť, bude povoľnejší... venuj sa mi, krasotinka, teraz si moja. Nie, nie, nebojuj so mnou... šššt... lež pokojne.“ 

„Mám strach... vieš, ja som ešte nikdy...“ Milenka nervózne mrmle. 

„Viem, krasotinka, si ľahko čitateľná v tomto smere... ver mi, bude to nepríjemné len chvíľku...“  

A vzrušený majordómus Fric sa stáva víťazom dnešnej noci! 

Podrobená milenka zavyla bolesťou, ovplyvnená hlava ju núti do ďalšieho kola – notár je na rade. Ten konečne našiel v tme fľašu whisky, pije rovno z nej, chystá sa, hecuje... povinnosť i Zaida volajú.

- - -

Damona vyhnalo pobúrenie z kresla. Nie je schopný úplne odstrihnúť zvuky z izby mladomanželov, nervózne chodí tmou, milostné funenie trojuholníka napĺňa znechutením city estéta. 

Vlastná hlava ho terorizuje občasnou predstavou znetvoreného, nahého tela Zaidy. Dnes ju držal na rukách, pozná jej zohavené telo... striasa sa hnusom, hrdelne vrčí. Zaida si vyžiadala už štvrtú dupľu, zrejme sa nevie nabažiť pánov... 

Upír nesmie opustiť izbu, čaká na pokyny priateľov, vytrhne telefón, podsvietený displey ospalo žmurkne – 03.00hod..

Nervózne drapne hrubú osušku, praští si ju na hlavu, zabalí uši, zúfalo bafne: „Bože! Prečo?! Fakt to musím počúvať?!“

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Devil's Night - 27. part: