OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Creatures of the Night 2. kapitola

16.01.2015 (12:00) • nicolcarliecullen • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 5× • zobrazeno 1190×

2. kapitola:

Zazvonil zvonček, a to znamenalo jediné – koniec poslednej hodiny. Zbalila som si všetky veci a pomaly kráčala smerom k ihrisku, kde sa mal konať nábor na novú sezónu lakrosu. Mason sa chcel dostať do tímu a keďže nemám ešte svoje auto, tak ten idiot je môj odvoz.

Sadla som si na tribúnu, vytiahla tablet a hľadala súbor Päťdesiat odtieňov sivej. Mama mi o nej hovorila, ale nechápem, čo sa jej na tom páčilo. Hlavná hrdinka dostane čo chce bez toho, aby sa snažila. A ten jej Christian je povýšenecký megaloman.

„Ahoj,“ ozvalo sa vedľa mňa.

Kira sa na mňa usmievala srdečným úsmevom v lakrosovom výstroji.

Vedľa nej stál Stiles a jeho kamarát Scott, ako som sa dnes dozvedela. Mali na sebe to isté oblečenie ako Kira. O sekundu neskôr sa vyrútila krásna baba s hrdzavými vlasmi.

„Hráte?“ spýtala som sa.

Stiles sa uškrnul a odpovedal: „Snažíme sa, niektorí tu iba podvádzajú.“ Pričom sa pozeral na Scotta. Dobre som vedela, čo je Scott zač. Pravého alfu nenájdete hocikde, ale ak náhodou, tak určite v Beacon Hills.

„Stiles, nie každý sa dostane do tímu. Či podvádza alebo nie. Musíš byť proste dobrý,“ povedala tá nová baba. Potom dodala: „Ahoj, ja som Lýdia. Rada ťa spoznávam, Kenzie.“ 

Usmiala som sa na ňu, pretože mi bola sympatická. Sadla si vedľa mňa a ostatní sa pobrali na ihrisko. Môj brat tam už bol a z druhej strany ihriska hádzal na Lýdiu ten jeho akože som sexy – diabolský – zvádzajúci úsmev. Mala som chuť zavrčať, ale ovládla som sa.

Namiesto toho som len prevrátila oči. Z Lýdie sa vykľula celkom dobrá spoločníčka. Bola veľmi príjemná a skvele sme si pokecali. Ako sme tak pozorovali tréning, neskutočne sme sa nasmiali na chalanoch, to čo predvádzali bolo neskutočné.

A to som si myslela, že budú dobrí, ale toto bolo na nezaplatenie. Kondička – nulová. Po skončení tréningu som sa rozlúčila s Lýdiou, mrkla na Stylesa a šla na parkovisko. Oprela som sa o Masonove Audi a započúvala sa do okolitých zvukov.

Stíhal Lýdiu a snažil sa ju pozvať na rande. Tá ho, na základe mojej rady, odmietla a totálne nasrala. Počas tréningu som ju varovala, čo je Mason zač. Prasa, ktoré sa snaží dostať každú do postele. O pár minút sa vyrútil zo škola a tváril sa ako boh pomsty.

„Čo si jej povedala?“ spýtal sa.  Len som sa zaškerila a nasadla do auta.

Počas cesty domov sme sa stihli riadne pohádať. Ako vždy. 

„Prisahám, že ak to nenapravíš, zabijem ťa!“ vyhrážal sa, keď sme boli už doma.

Pohŕdavo som sa zasmiala a povedala: „Skús si to, ty kurvy syn!“

„Ty!“ Napriahol sa a chcel mi jednu vraziť, zastavila som ho v polovičke pohybu svojou rukou a použila svoju nadľudskú silu.

„Hej!“ skríkol po nás Thomas. „Kenzie, prestaň,“ dodal. No jasné, že si bude obraňovať svojho synáčika. Stlačila som mu ruku ešte viac.

„Svoje problémy si riešte inak! Viem, že u vás dvoch to slovne nejde, v to som už prestal dúfať, ale môžete si to vyriešiť dole, pri tréningu.“

Pustila som toho magora a išla do svojej izby. Prezliekla som sa do oblečenia na cvičenie a zbehla do suterénu. Ten sa stlačením jedného tlačidla premenil na kompletne vybavené cvičisko na bojové umenie. Odkedy sa mama dala dokopy s Thomasom, tak mňa a Masona cvičí.

Hlavne, keď po nás idú Pôvodní. Plus sa tak zbavujeme negatívnej energie medzi nami. Schmatla som ovládač a pustila muziku, v tom zbehli dole Mason a Thom. Tréning sa mohol začať. Počas spoločných súbojov som nemohla používať svoje silové schopnosti. Ale ani lepšie vnímanie a sluch mi nepomohli v tom, aby som nad Masonom vyhrávala. Hnev ma úplne pohltil a videla som červeno. A tak ma vždy môj brat dostal na lopatky. A nebolo tomu inak ani teraz. Priklincoval ma k podlahe a kolenom mi tlačil na kríže.

„Ako sa ti páči toto, princezná?“ Idiot.

„Naser si!“

Zobudila som sa na trúbenie auta. Ktorý idiot? Pomaly som sa vymotala z prikrývok s tým, že tomu bláznovi vynadám. Kto, preboha, môže vytrubovať tak skoro ráno? Pozrela som von oknom a neverila vlastným očiam. Vonku stálo nové Volvo XC60, bolo biele a na ňom veľká červená stuha.

Moja mama poskakovala okolo neho a vykrikovala: „Všetko najlepšie k narodeninám!“

„Mami, narodeniny mám až o mesiac!“ odpovedala som jej.

„Nevadí, to je predčasný darček. Auto potrebuješ.“

Milujem svoju mamu. V pyžame som zbehla dolu, aby som sa mohla na tú krásu pozrieť. Spolu sme odviazali obrovskú stuhu a dala som si rýchlu skúšobnú jazdu.

Keďže som tak skoro vstávala, bola som v škole o niečo skôr. V podstate medzi prvými. Opatrne som zaparkovala a šla ku svojej skrinke. Oprela som sa o ňu a premýšľala, čo podniknem zajtra po škole. Postupne začali prichádzať ľudia, medzi nimi aj Stiles so Scottom. Boli vysmiati a tak som im zamávala. Scott ma pozdravil a pokračoval v ceste. Stiles sa oprel o skrinku vedľa mňa a usmial sa.

„Zajtra je piatok, všetci ideme do kina. Chceš sa pridať?“ spýtal sa roztomilo.

„Môže byť,“ odpovedala som.

Zazvonilo, a tak sme sa pobrali na hodinu. Ekonomika. Mali sme ju spolu. Sadli sme si na miesta. Kouč medzitým rozdával témy na vypracovanie práce.

„Krivka ekonomického cyklu? “ skríkol zhrozene Stiles.

„Máte nejaký problém, pán Stilinki?“ spýtal sa Kouč.

Stiles sa len hlbšie zahrabal do stoličky. Vytrhla som zo zošita papier a nakreslila naň usmiateho smajlíka. A ukázala mu to. Iba sa na mňa zaškeril s kyslím úsmevom a zdvihol prst hore. Optimista.

Video:

Tak čo, dievčatá? Ako sa Vám to páčilo? A čo hovoríte na Masona? Budem rada ak zanecháte nejaký komentár. Vidíme sa pri ďalšej kapitolke. Nicol. 

Autor: nicolcarliecullen (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Creatures of the Night 2. kapitola: