OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Change Of Life - Epilóg



Change Of Life - EpilógTak, toto je úplný koniec. Veľké rodinné stretnutie a večera. Prajem posledné príjemné čítanie.

                                                

Zbehla som po schodoch dole a Jace za mnou s čašou v ruke. V miestnosti ležala celá moja rodina. Mamina bola oblečená v jemných dlhých šatách a pokojne mŕtvo spala na manželskej posteli vedľa tatina, ktorý mal na sebe vyžehlenú košeľu a nohavice.

Moja malá sestrička ležala na malej detskej postieľke v krásnych šatách.

Teraz nastala tá chvíľa. Nikdy som neverila, že moja rodina bude nažive, ale stalo sa.

Cítila som sa tak šťastne. Usmiala som sa a kľakla si k rodičovskej posteli. Jace mi podal už naplnenú čašu do ruky.

„Vďaka." Čašu som priložila k perám najprv mamine, potom ocinovi a nakoniec Emily.

Zrazu som si všimla, že tatinovi sa pohol prst. Potom ruka a pomaly celé telo.

Mamina sa prudko posadila presne v tej istej sekunde, ako Emily.

„Alicia?" s prekvapením zašepkala mamina. „Si to ty?"

Slzy sa mi nahrnuli do očí. „Áno, mami, som to ja." Rozbehla som sa k nej a silno ju objala.

Po chvíli sa k nám pridal aj tatino. „Tak si nám chýbala," vzlykol ocino.

„Aj vy mne," pomaly som vsakovala maminu vôňu.

„Nehnevaj sa na nás, ale my sme ti to chceli povedať-" začal tatino.

„To nevadí. Chápem to. Ale teraz by sme mali vypadnúť, lebo sa nedožijeme zajtrajška," popohnala som ich z hrobky spolu s Emily, ktorú Jace niesol na chrbte.

V momente, čo sme vyšli z miestnosti, sme začali utekať ako o život.

Po minúte sa k nám pridala aj Clary. Začula som za sebou kroky.

Radšej som sa ani pozrieť nechcela, možno by som dostala infarkt, keby som zbadala, aké príšery nás naháňajú.

Keď som chcela skočiť do Portálu, Emily ma chytila za bundu. „Al, ja sa bojím."

Takto ma prezýva už odmalička, pretože sa jej moje meno zdá dlhé.

„Emily, nemáme veľa času, tak sa neboj a hýb sa!" Nechcela som na ňu kričať, ale musela som, pretože tie príšery boli veľmi blízko.

Emily kývla na znak nesúhlasu. Chytila som ju do náručia, hodila cez Portál a ja som skočila hneď za ňou. 

Mysli na Inštitút, prikázala som si v duchu. Portál nás vyhodil v knižnici, odkiaľ sme prišli.

Snažila som sa čo najrýchlejšie postaviť sa, aby na mne niekto nepristál. Do miestnosti vpadla mamina a za ňou ocino.

„Och Bože, Alicia!" vzlykla mamina a konečne som ju mohla vyobjímať.

„Ako si to dokázala?" nechápal ocino, ktorému stačilo jedno objatie.

„To by bolo na dlho. Podstatné je, že sme všetci tu a pokope," skonštatovala som.

„Máš pravdu. Už to nerieš, Jack," zahriakla ho mamina.

„Počkať... kde je Jace?" divila som sa a obzrela sa po izbe.

„Vedel som, že na mňa nezabudneš," ozval sa hlas za mnou.

Usmiala som sa a otočila sa. Jace, zdravý Casimir, Isabelle, Derek a Clary.

Pristúpila som ku Casimirovi a pobozkala ho.

„Keď ste všetci tu, chcela by som vám poďakovať. Bez vás by som svoju rodinu nezachránila," vyhlásila som.

Všetci sa usmiali.

„Na oslavu si urobíme rodinnú večeru!" zakričala Isabelle a nasledovali sme ju do veľkej miestnosti plnej jedla.

Odrazu ma niekto chytil za ruku, na čo som sa otočila.

Bol to Jace. „Na niečo si zabudla."

„Na čo?" nechápala som.

„Chcela si byť človekom, nie?"

„To si sa odkiaľ dozvedel?!" sykla som.

„Casimir," pousmial sa.

„Oh, jasné. No, ale premýšľala som o tom a myslím si, že ostanem takto navždy. Ale vďaka za ponuku," usmiala som sa.

Ja sa tuším dnes stále usmievam, pomyslela som si. Jace ma pustil.

Pri večeri sa všetci pustili do nejakej diskusie.

Moja mamina s ocinom sa zoznamovali s Casimirom, Isabelle s Clary klebetili o chalanoch, Jace s Derekom učili Emily kresliť runy na predmety.

Len ja som bola ticho a premýšľala.

Nikdy som neverila, že moja mamina s ocinom a Emily znovu ožijú. Budú tu so mnou až do konca života. 

Teraz, keď si tak uvedomujem, tých päťdesiat rokov čakania sa vyplatilo, aby som znovu uvidela moju rodinu. V tomto momente som ten najšťastnejší človek (alebo polovičný upír a tieňolovec) na svete.

Čo viac si môžem priať okrem rodiny a priateľov? Nič. 


Tak, toto je koniec. V kútiku duše dúfam, že sa vám poviedka aspoň trošku páčila. Chcela by som poďakovať za všetky doterajšie komenty, ktoré veľmi potešili. :)



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Change Of Life - Epilóg:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!