OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Change Of Life 5. kapitola

22.03.2015 (13:00) • sarner123 • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 3× • zobrazeno 656×

5. kapitola:

Za sebou som začula rýchly beh, keď som chcela otvoriť vchodové dvere na Inštitúte.

Otočila som sa. Bežal ku mne Casimir.

„Kam-si-myslíš-že-ideš?" dychčal ako o život.

„Domov," odpovedala som. Alebo radšej na ulicu, pripomenul mi vnútorný hlas.

„To-ne-"

„Počkaj. Najprv sa vydýchaj, a potom niečo hovor," prerušila som ho.

Chvíľu ešte lapal vzduch a povedal: „To nemôžeš. Si tieňolovec a tieňolovci patria sem."

Vypleštila som na neho oči. „Ja som upír. A tak to ostane až do večnej večnosti," odsekla som a chcela vykročiť, ale Casimir ma chytil za zápästie.

Vražedne som sa mu pozrela na ruku. Rýchlo mi ju pustil. „Prosím, ostaň tu," prosil.

„Ale ja tu nechcem ostať. Nebaví ma sedieť na zadku a počúvať vaše teórie, ktoré mimochodom počúvam už dobré dva dni," vysvetlila som.

„Ja viem. Ak nechceš spať v nemocničnom krídle, môžeš spať u mňa v izbe," ponúkol mi.

„Upíri nespia," podotkla som.

„Nie si upír. Včera som sa rozprával s Magnusom a s istotou povedal, že si tieňolovec. Aj keď..."

„Aj keď čo?" Zdvihla som obočie.

„Si pol na pol. Upír, aj tieňolovec. Ale predpokladám, že ten spánok sa prikláňa k tomu upírstvu. Poviem ti niečo, ale musíš ísť so mnou do izby, aby to nikto iný nepočul," zašepkal.

Chvíľu som premýšľala a potom som krátko prikývla. Vybehli sme hore po schodoch do jeho izby. Casimir zavrel dvere a pre istotu sa o ne oprel.

„Ak sa napiješ z čaše plnej anjelskej krvi, môžeš byť opäť človekom. Teda, tieňolovcom," opravil sa.

„Ale my tú čašu hľadáme jednak pre vás a jednak pre mňa. Vy ju chcete neviem na čo, ale ja ju potrebujem na oživenie mojich rodičov. Tá čaša je na oživenie," objasnila som.

„Ale vraj aj na toto," dodal.

„A prečo si mi to chcel povedať?" nechápala som.

„Chceš byť človekom, či nie?" Odstúpil od dverí.

„Nie som si istá. Ale asi áno, pretože keď oživím rodičov, budú zase tieňolovcami a ja chcem byť taká istá ako oni." Chápavo prikývol. Nastala chvíľa trápneho ticha.

„Môžeš mi, prosím ťa, vysvetliť, prečo je Jace taký?" spýtala som sa zo záujmom.

„Aký?" sadol si vedľa mňa na okraj postele.

„Arogantný, namyslený, sprostý-"

„On je taký od prírody. Poznám ho odmalička a jeho správanie sa odvtedy nezmenilo," pozrel sa na mňa. Jeho oči mali zvláštnu farbu. Takú... hnedo-modrú? Doslova som sa v nich topila.

Vtedy som si všimla, že sa ku mne približoval. Pery sme mali od seba asi päť centimetrov, keď vtom niekto rozrazil dvere.

„Clary niečo objavila!" V momente sme od seba odklonili.

Vo dverách stál Derek a vo vytržení rozhadzoval okolo seba rukami. S Casimirom sme sa na seba pozreli a rozbehli sa do knižnice.

Všetci boli v kruhu okolo Clary, ktorá skúmala blok, na ktorom bola nakreslená kvetinková šálka.

„Čo také si objavila?" spýtala som sa unudene, keď sme sledovali šálku.

„Sleduj," ponorila ruku dnu do papiera. Ako keby by vtom papieri bola neviditeľná priehlbina. Ruku pomaly vytiahla von a v nej držala presne tú šálku, ktorá bola nakreslená na papieri, na ktorom teraz nič nebolo.

Vtom ma niečo napadlo. Prešla som k poličke s knihami a začala ich postupne vyhadzovať von.

„Čo to robíš?!" zakričal na mňa Jace.

„Asi viem, kde je tá čaša," odpovedala som a upírskou rýchlosťou zhodila celú poličku krížom cez knižnicu.

Rýchlo som prehadzovala knihu za knihou. „Kde je tá kniha s runami, ktorú som čítala?" spýtala som sa.

„Nikde. Spálili sme ju v krbe, lebo kníh o runách máme viac než dosť," odpovedala prosto Isabelle.

„Do prdele," zanadávala som. Kde teraz nájdem tú istú knihu o runách? Potrebujem ten obrázok s runou odvrátenia...

„Clary, podaj mi jeden papier a ceruzku," povedala som.

Podala mi do ruky papier a pero. Rýchlym pohybom som nakreslila runu, ktorú mám na ramene.

„A čo s týmto?" nechápal Casimir.

„Toto," vložila som ruku do papiera. Vnútri som započula sklené cinknutie. Rukou som ohmatala rukoväť a pevne ho oblapila prstami.

Potiahla som smerom ku mne. V ruke som držala sklenú čašu, okolo ktorej sa tiahli strieborné kobry. „Máme čašu. Teraz nájsť iba anjela," víťazne som sa usmiala.

„Schovaj ju späť a ja postrážim obraz," ponúkla sa Clary.

„Urobím to ja," povedal Jace. Čašu som vložila späť a podala som Clary papier.

Tá sa na mňa usmiala a aj s ostatnými odišla. Okrem Jacea. Ten ostal stáť na svojom mieste, a premeriaval sa ma pohľadom.

„Ty sa fakt necítiš?!" zrúkla som po ňom.

„Mal by som sa?" mykol plecom.

S údivom som sa na neho pozrela. „No to by si teda mal. Ako sa môžeš takto chovať ku Clary?"

„A ty čo ju obraňuješ? Poznáš ju sotva tri dni," nechápal.

„A čo?! Viem, ako sa asi cíti, keď na ňu zvreskneš! A to si naozaj nezaslúži," krútila som hlavou.

„Možno nie. Ale vôbec, čo teba do toho?!" vyštekol.

„Je to fajn baba. Ona ťa má rada a urobila by pre teba všetko. A ty sa k nej chováš takto. Prečo?" spýtala som sa potichu.

„Lebo ja milujem niekoho iného. S ňou je byť ako za trest," povedal podráždene.

„Ako to môžeš povedať?! Teba naozaj neserie svedomie," otočila som sa na odchod.

Jace ma ale chytil za ruku a potiahol naspäť sebe. Narazila som do jeho hrude. Priklonil sa k môjmu uchu. „Nie, zatiaľ ma neserie," zašepkal.

Schytila som ho za golier bundy a sotila ho od seba preč. „Už sa ma nikdy viac nedotýkaj," varovala som ho a rozbehla sa k dverám.

V Casimirovej izbe som sa s povzdychom zvalila na posteľ.

„Si v poriadku?" spýtal sa Casimir, ktorý sedel neďaleko odo mňa v kresle.

„Áno," silene som sa usmiala a pozrela do bieleho stropu.

Zrazu som začula silné tresk. Posadila som sa. Casimir ležal na zemi.

„Čo sa ti-"

Nevšimla som si knihu, o ktorú pravdepodobne zavadil aj on, potkla som sa o ňu, celou váhou som na neho spadla tak prudko, že sme si skoro narazili hlavy .

„Bože, prepáč, nechcela som! Zakopla som o knihu a nech-" Umlčal ma bozkom. Mal jemné pery, ktoré chutili po čokoláde. Bozkávali sme sa dlho a nežne. Vtedy sa vo mne niečo zlomilo. Po toľkých rokoch som po prvýkrát pocítila lásku.

Zamilovala som sa. Pomaly sa odtiahol a pomohol mi postaviť sa.

Spokojne sa usmial a bez slova odišiel do kúpeľne.

Ľahla som si. V hlave som mala zmätok. Najprv sa ma Jace snažil zbaliť. A potom som sa bozkávala s Casimirom.

O čo vôbec Jaceovi išlo? Je to idiotský, sebecký kretén. A keď rátam aj to správanie ku Clary...ona si to naozaj nezaslúži. Ona ho miluje napriek jeho správaniu a on pritom miluje niekoho iného.

„Teba," ozval sa Casimir, ktorý už sedel vedľa mňa na posteli.

Podoprela som sa o lakte. „Čože?"

„Miluje teba," zopakoval.

Ja som to hovorila nahlas?!

„Povedal mi to. Čudujem sa, že si na to neprišla," krútil hlavou.

Jace miluje mňa?! Ale to ma vôbec teraz nezaujíma. Hlavné je, že ten bozk bol úžasný. Za približne desať minút som zaspala, napriek tomu, že som polovičný upír.

Prosím, odpusťte mi tie sladké slová. :)

Autor: sarner123, v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Change Of Life 5. kapitola: