OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Cesta prekliatych - 7. kapitola

25.03.2012 (11:00) • Killy • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 8× • zobrazeno 1729×

Zmiznutia a vraždy... Šerifka Forbesová bola obvinená zo zatajovania faktov svedčiacich proti neznámemu páchateľovi... Miestny lekár Jason Rennison zavraždený pred svojou ordináciou. Príčina smrti neznáma.

„Telo v sebe nemalo ani kvapôčku krvi,“ tvrdí jeden zo znalcov...

Via zamračene položila noviny späť na stôl. Nepochybovala o tom, že toto všetko má na svedomí upír. Sprvu z toho obviňovala Damona, no uvedomila si, že to nesedelo – takmer celý ten čas bol buď s ňou, alebo s Elenou. Nemal to kedy stihnúť. No kto iný by to mohol urobiť? Caroline? O tom dosť pochybovala. Jediné, čo nasvedčovalo tomu, že je Care skutočne jedna z nich, bola jej rozcítená povaha.

Žiadny iný upír v meste nebol. Aspoň ho Via nepoznala.

Nešťastne si povzdychla.

„Čo robíš?“ ozvalo sa za ňou. Ponad plece sa obzrela na čerstvo prebudeného Damona a venovala mu zamračený pohľad.

„Niekto zavraždil miestneho detského lekára. Vieš o tom niečo?“ Damon ľahostajne pokrčil ramenami.

„Nie a ani ma to nezaujíma. Alaric sa o tom už zmienil, on to s šerifkou vyšetruje... Prečo sa ma na to pýtaš?“

„A prečo by som sa o to nemohla zaujímať? To, čo robím, je čisto moja vec, Damon. Ak budem chcieť, zapojím sa do vyšetrovania. A ak budem chcieť, odídem a už ma nikdy neuvidíš,“ povedala Via s neutrálnou maskou. Damon sa na ňu zamračil, v očiach mu zažiarili plamene.

„Ty neodídeš, Via,“ odsekával každé jedno slovo a dal si záležať, aby pôsobil hrozivo. Očividne to nemalo také účinky, aké chcel, pretože Via sa na neho iba nepríjemne zaškerila.

„Ja nie som Elena, hlupáčik. Zabudol si, že som dcéra lovcov upírov? Možno to máme v krvi,“ povedala a v očiach jej zablikali uličnícke iskričky.

„Vážne? A ty si možno zabudla, kto ich zabil, Via. Nemysli si, že to isté neurobím aj s tebou.“ Vii zamrzol úsmev na perách. Týmto Damon prekročil všetky hranice, no on to nevedel. Preto ho prekvapilo, keď Via rýchlo uchmatla ceruzku z písacieho stola a zapichla ju Damonovi do hrude. Zastonal od bolesti a rukou chytil drevený predmet trčiaci mu z tela. Via sa na neho s nenávisťou pozrela, vypochodovala s miestnosti a zabuchla za sebou dvere.

Damon ju pri tom mlčky pozoroval a keď mu zmizla z dohľadu, v jeho očiach sa zračila úprimná ľútosť. Prehnal to, nemal spomínať, čo jej urobil. Po tom, ako mu horko-ťažko odpustila to bola chyba.

No ľútosť v jeho očiach sa ako rýchlo objavila, tak aj rýchlo zmizla. Nahnevane si vytiahol ceruzku z hrude a odhodil ju cez celú izby.

Tak preto, pomyslel si nenávistne, preto milujem Elenu. Tá by sa rozplakala a neprepichla ma písacím nástrojom.

No, aj keď si to nerád pripúšťal, práve preto mal Viu tak rád. Pretože sa vôbec nepodobala na Elenu. A ani na Katherine.

…...................................

„Čo si želáte, slečna?“ spýtala sa milo recepčná s veľkými štvorcovými okuliarmi. Via práve bola na miestnej policajnej stanici.

„Potrebujem hovoriť s šerifkou Forbesovou,“ odpovedala jej chladne a nervózne preniesla váhu na druhú nohu.

„Je mi ľúto, no šerifka má práve dôležité stretnutie s pánom Saltzmanom a neprajú si, aby ich niekto... Hej, slečna!“

Via rýchlo obehla stôl a rozrazila dvere, pravdepodobne vedúce do šerifkinej pracovne, dokorán. V miestnosti razom nastalo hrobové ticho, tri pári očí sa stočili na Viu.

„Ospravedlňujem sa, šerifka, no nemohla som ju zadržať a...“

„To je v poriadku, Morgan. Môžeš ísť,“ prerušila ju pani Forbesová s pohľadom stále na Vii. Morgan za sebou zavrela dvere. Opäť nastalo maximálne trápne ticho.

„Eh... Liz, dovoľ, aby som ti predstavil Viu. Ona je...“

„Lovec upírov,“ skočila mu do reči Via a významne sa mu zahľadela do očí. Alarick okamžite pochopil a mlčal. Via stočila svoj pohľad na tretiu osobu a aké bolo pre ňu prekvapenie keď sa dozvedela, že tam stojí Elena. Tá jej venovala zamračený pohľad.

„Lovkyňa upírov? Tak mladá?“ ozvala sa prekvapená šerifka. Via sa na ňu opäť uprene zahľadela.

„Iste ma budete poznať, pani Forbesová. Moje meno je Via Lestrangerová, pochádzam z Európy,“ povedala a milo sa na ňu usmiala. V šerifkiných očiach sa zračilo poznanie.

„Lestrangerová? Tá Lestrangerová? Myslela som si, že manželia Lestrangerovci pracujú čisto na svojom území,“ odvetila no nezdalo sa, že by jej niečo nesedelo. Nemala problém Viu okamžite prijať do kruhu zasvätených a ťažko povedať, prečo tomu tak bolo.

„Máte pravdu, šerifka, no toto je čisto ojedinelý prípad. S mojimi rodičmi sme sa dopočuli, že v Mystic Falls sú časté problémy s upírmi. Hlavne po tom, čo sa otvorila hrobka,“ pokračovala Via vo svojej vopred pripravenej lži. Alaric a Elena ju iba ticho pozorovali. Netušili, čo týmto Via zamýšľa, no nechceli sa do toho miešať. Aspoň zatiaľ nie.

„Tak vravíš, že si ich dcéra? A kde sú tvoji rodičia? Ich pomoc by sa nám určite veľmi hodila.“ Elena sa na Viu nervózne pozrela a čakala, ako Via zareaguje. Na jej prekvapenie sa Via milo usmiala.

„Tí sú s mojou sestrou v Rio de Janeiro. Chceli, aby som to tu vybavila sama, keďže oni idú neskôr pomôcť upírmi zamorenému Mexiku,“ vysvetlila jej to v krátkosti a neprestávala sa jej uprene pozerať do očí.

„Tak teda dobre,“ povedala po chvíli šerifka a pokynula Vii rukou, aby sa postavila bližšie k stolu. Via sa potom pozrela na veľkú mapu Mystic Falls, na ktorej boli fixkou pokreslené rôzne znaky a krúžky.

„Ehm... Predpokladám, že upír prišiel iba jeden. Zatiaľ nám nikto neohlásil žiadne nové zmiznutia a  bol som aj v nemocnici. Žiadne krvné banky im nezmizli a dvaja upíri by zabili oveľa viac ľudí, ako len jedného,“ hovoril Alaric.

„Ak sa teda ten druhý neživí zvieracou krvou, Rick. V tom prípade ich tu môže byť kľudne oveľa viac a my by sme o tom nevedeli,“ zamiešala sa do toho Elena. Via prevrátila očami.

„Elena, nie každý upír sa živí zvieracou krvou, vieš? Myslím si, že v tomto bol Stefan originál,“ povedala jej Via s úškrnom. Elena mlčky sklopila hlavu. Via si zahanbene kusla do spodnej pery a zahľadela sa do zeme. Potom stŕpla.

Prižmúrila oči v domnení, že zle vidí. Nepomáhalo to.

„Nemyslím si, že ten upír zabil iba jedného človeka,“ povedala potichu Via. Všetci sa na ňu s nechápavým pohľadom pozrel. Via mlčky ukázala na dvere. Ich pohľady sa teda stočili tam, no ako prvá si niečo všimla Elena.

„To je krv?“ spýtala sa šeptom. Alaric zalapal po dychu. Už to videl.

Na dlážke pri dverách sa ligotala karmínová krv. A bolo jej veľa. Bolo očividné, že pretiekla popod dvere a šerifka nechcela ani len pomyslieť na to, čo uvidí, až tie dvere otvorí. Napokon sa k tomu odhodlala Via a otvorila ich. Elena zhíkla a prikryla si ústa rukou. 

Na zemi pred nimi ležalo telo. Bolo celé od krvi.

Via v nej smutno rozpoznala recepčnú Morgan.

.................................

Rozuzlenie príde už v nasledujúcej kapitole. Aj keď si myslím, že od polovice vám je jasné, kto za tým stojí.

P.S. Veľmi veľmi si od vás prosím komentáre!!!!!!!!

Killy

8.kapitola

Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Cesta prekliatych - 7. kapitola: