OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Potomok Dračích jazdcov - 12. kapitola

26.03.2011 (10:00) • • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 3× • zobrazeno 1346×

12. kapitola – Kameň... alebo niečo iné?

Medzi chumáčmi machu a hliny tam zbadala... kameň. No nie hocijaký – dokonale hladký a oblý zelený kameň, dopoly ponorený v lesnej pôde a zarastený machom.

Nath ho vyhrabala a očistila od špiny. Dopadol naň slnečný lúč a zatrblietal sa smaragdovou žiarou.

„No to ma podržte, taký šuter som jakživ nevidela,“ čudovala sa Nathalie mlčky. Poklopala po ňom a znelo to akosi... duto. Vstala zo zeme a s kameňom v náručí pokračovala k Jamesovi.

„Kde si tak dlho, už som sa o teba začínal báť,“ spustil, no v tom si všimol asi stopu dlhý zelený objekt v Nathaliných rukách.

„Čo to je?“

„Neviem, asi kameň. Potkla som sa oň tamto.“ Kývla Nath nedbanlivo rukou k miestu, kde spadla.

„Nesmej sa Nath,“ začal James opatrne, „ale podľa mňa to vyzerá skoro ako... no... vajce.“ Nath sa napriek upozorneniu zachichotala.

„Ale neblázni, Jimmy. Aké zviera by bolo dosť veľké, aby znieslo toto?“ ukázala na kameň. Hoci sa stále veselo usmievala, v duchu sa začínala znepokojovať - vedela, aké zviera by bolo schopné zniesť také vajce – dinosaurus. Alebo – no to si nechcela pripustiť – drak. A s drakmi sa jej v poslednej dobe snívali až príliš živé sny.

„Nech je to čo chce, nechám si to,“ vyhlásila napokon a vzala si Jamesov ruksak. Opatrne doň kameň vložila a vyhodila si batoh na chrbát. Vyskočili na kone a cvalom uháňali domov. Keď sa vrátili na dvor, James sa ponúkol, že sa postará o zvieratá. Nath len neprítomne prikývla a ponáhľala sa do vnútra.

Vybrala z vaku zelený kameň a šla ho do kúpeľne umyť. Pri utieraní sa jej však vyšmykol a zarachotil o kachličky na dlážke. Nath sa zazdalo, že v tom buchote začula aj tiché zapišťanie. Chvíľu nehybne stála a pozorne načúvala, no nič ďalšie nezachytila.

Zdvihla teda zelenú vec zo zeme a odniesla si ju do izby. Zamotala kameň do uteráka, aby sa neodkotúľal, a strčila ho pod posteľ. Večer sa rozlúčila s Jamesom a po sprche zamierila do perín. V tú noc sa jej výnimočne, nesnívalo nič.

Uprostred noci ju však zobudil praskot a buchotanie. Nath však bola tak unavená, že okamžite znova zaspala. Ráno sa prebrala s pišťaním a škrekotom v ušiach. Začala okolo seba šmátrať rukami v snahe nájsť ten odporný budík. Vtom sa zarazila – je predsa sobota a ona si nijaký budík nenastavovala!

Okamžite sa plne prebrala a sadla si. Zistila, že škrekot vychádza zospodu. Neuveriteľne opatrne sa naklonila ponad drevený rám a so zatajeným dychom sa pozrela, čo vydáva tie zvuky.

Vzápätí spustila veľký krik, lebo pod posteľou v rozkmásanom uteráku sedelo...

...smaragdové dračie mláďa. Blanité krídla malo natiahnuté na parketách a v ostrých zúbkoch držalo zvyšky bývalej osušky.

Po Nathalinom kriku sa vyplašilo, pustilo uterák a s pišťaním vybehlo spod postele. Skákalo po celej izbe, pokúšalo sa vzlietnuť (neúspešne), metalo krídlami a ostnatým chvostom, čím zhadzovalo na zem všetko, čo mu prišlo do cesty. Samozrejme, že hluk v izbe nezostal bez povšimnutia.

Ospalý James v kockovanom pyžame vtrhol do dverí, pripravený Nath ochrániť hoc aj pred medveďom. Akonáhle však zbadal uprostred izby malého draka, akoby skamenel. Len tam stál, vyvaľoval oči a zabudol zavrieť ústa.

Nath videla, že sa nemá k činu, a tak sa pustila do chytania jaštera sama. Ihneď zistila, že čím viac ho naháňa, tým viac je vyplašený a uteká. Keď zaliezol do veľkej dubovej skrine v rohu miestnosti, Nathalie ho nechala trochu upokojiť a odpočinúť si. Potom sa opatrne priblížila k dverám skrine a potichu k sebe mláďa volala.

Po chvíli dráčatko nesmelo vystrčilo zelenú hlavu s drobnými rôžkami von a veľkými očami Nathalie zvedavo sledovalo. Pomaly k nemu natiahla ruku, aby sa ho mohla dotknúť. Už ich delilo len pár milimetrov, keď James prehovoril priškrteným hlasom:

„Neviem, či by si sa ho mala dotýkať, Nath. Nevieš, či nie je nebezpečný a vôbec – odkiaľ sa tu nabral?“ Nathalie sa zarazila a popremýšľala.

„Hmm... s tým vajcom si asi mal pravdu, Jimmy – naozaj to nebol kameň. Našla som dračie vajce,“ odvetila šeptom a sama neverila tomu, čo práve povedala.

Mláďa zrazu štuchlo do jej ľavej ruky. Hoci malo ňufáčik jemný a ostne len na chrbte, ten dotyk aj tak bolel. - zvnútra. Ako zásah elektrickým prúdom. Z miesta dotyku sa jej do celého tela rozlievala ohromná energia, sprevádzaná ostrou bolesťou vo všetkých nervoch.

Zvalila sa na podlahu a nebola schopná sa pohnúť. Nevnímala okolitý svet, nevidela nič, len tmu. Na dlani sa jej objavila žiarivá strieborná značka a v mysli zacítila pátravé pršteky tej malej zelenej bytosti pred sebou. No len čo sa proti nim začala brániť, zmizli. Pristihla sa ako dychčí, ani čo by zabehla maratón, a zatína zuby.

„Počuješ ma, Nath? Si v poriadku?“ pýtal sa s obavami James a potriasol jej plecom.

„Áno. Som,“ odvetila s vyschnutými ústami, „Čo sa stalo?“

„Neviem. Dotklo sa ťa to.“ Ukázal na drobného jaštera, schúleného pred skriňou a zatváril sa znechutene. „A potom si odpadla. Už päť minút sa ťa tu snažím prebrať.“

„Vážne? Ja si na nič nespomínam,“ odvetila zmätene Nath a chcela vstať. Zakrútila sa jej hlava a dráčatko sa k nej v tej chvíli rozbehlo.

„Huš, choď preč!“ odháňal ho James a mával okolo seba rukami.

„Nie, Jimmy, nechaj ho,“ zastavila ho Nathalie. Dračie mláďa sa knej pritúlilo a začalo mrnkať.

„Asi je hladný,“ skonštatovala, lebo jašter obhrýzal všetko, čo videl.

„A čo asi žerie taký... drak?“ James mal problém to vysloviť, lebo stále nemohol uveriť tomu, čo vidí. Nath mykla plecom.

„Neviem. Skúsime mu dať mäso. Máme v chladničke nejaké?“ James na chvíľu porozmýšľal a stále draka ostražito sledoval.

„Tuším hej. Včera som bol kúpiť hovädzinu na stejky. Donesiem to skôr, než nás ten malý zožerie.“ Za okamih sa vrátil s kusom krvavého mäsa, zabaleného v papieri a s loveckým nožom. Ten nôž držal v polohe, pri ktorej by sa mal malý dráčik začať báť o svoj život, no zelený jašter si všímal iba kus hovädzieho mäsa.

„Daj...“ Ukázala Nath na steak, pre istotu zhabala Jamesovi nôž a začala odkrajovať malé kúsky. Dráča po nich chniapalo tak, že sa Nath začala báť o svoje prsty.

„Ten má ale apetít,“ poznamenal znechutene James po tom, čo jašter zhltol aj zvyšok hovädziny.

„Čo s ním spravíme?“ spýtal sa, keď Nath začala upratovať neporiadok po naháňačke.

11. kapitola > 13. kapitola

Zhrnutie

Autor: (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Potomok Dračích jazdcov - 12. kapitola: