OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Lie for win - 18. časť - Srdce na tretiny

13.09.2012 (15:00) • Perla • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 11× • zobrazeno 1786×

18. kapitola

Srdce na tretiny

Pohľad Damona:

Ležal som na ceste. Všade bola tma, len mesiac na oblohe krásne svietil a bol v nove.

Prečo som vlastne tu? Som slabý. Láska ku Caroline ma od základov zmenila. Ešte viac ako pri Elene. No a sa nechcem riadiť láskou, lebo viem, že sa sklamem. Musím si prečistiť hlavu. A toto je najlepší spôsob.

Začul som idúce auto a zavrel oči. Bude to o päť... štyri... tri...dva... jedna...

A bolo počuť rýchle zabrzdenie. Niekto si odopol bezpečnostný pás a vystúpil z auta.

Ja som na zemi ležal ďalej a bez pohnutia. Chcel som, aby si ten človek myslel, že som mŕtvy.

Počul som klopkanie opätkov. Fajn. Takže žena. To bude lahôdka. Pomyslel som si v rýchlosti.

„Pane?“ ozvala sa tenkým, vystrašeným hlasom. Podišla bližšie. Ešte bližšie. Cítil som jej dych.

Stála nado mnou a triasla sa. „Haló, pane?“

V sekunde som otvoril oči. Rýchlo som sa postavil a zaboril jej zuby do krku.

Od slasti som vzdychol a nocou bolo počuť už len jej krik, ktorý každou sekundou slabol až sa nakoniec stratil v hrobovom tichu noci.

Pohľad Caroline:

 „Ahoj, mami, tak čo, ako bolo v práci?“ spýtala som sa jej, keď som zbadala jej unavený pohľad. „Niečo ťažké na nočnej?“ zaujímalo ma.

Smutne si vzdychla. „Áno, Caroline. V noci došlo k vražde neďaleko Mystic Falls. Dôkazy jasne ukazujú, že to bol upír. Podarilo sa mi ten prípad odložiť, ale neviem na ako dlho. Ten, kto to urobil, si očividne nerobil starosti s tým, aby po sebe zahladil stopy. Očividne mu bolo jedno, či to telo niekto nájde alebo nie. To ma znepokojuje. A poriadne. Musel to byť niekto z mesta, alebo niekto, kto tu je už dlhšiu dobu a vie, že my vieme o upíroch,“ vysvetľovala mama.

Potom na mňa podozrievavo pozrela. „Nevieš, kto by to mohol byť? Lebo tu nepotrebujem žiadne ďalšie vraždy ani “zvieracie“ útoky. Dobre?“

Prikývla som, síce ma nijaký útočník nenapadal. „Dobre. Neboj sa. Ja ti s tým pomôžem. Nejako sa o to postarám.“ Pokúsila som sa o úsmev a napila sa kávy.

Prečo som tu práve ja tá, ktorá má všetko riešiť? pomyslela som si, no nič som nepovedala.

Vtom niekto zazvonil.

„Ja otvorím,“ povedala som a rýchlo sa vybrala ku dverám.

Stál tam Tyler. Vlastne Klaus v Tylerovom tele.

„Dobré ráno, Caroline. Nechceš sa so mnou, prosím, prejsť?“ spýtal sa ma pekne.

Nevedela som, čo mu na to povedať. Nakoniec som prikývla, zobrala si kľúče a vyšla z domu.

Pomaly sme vykročili po chodníku. Ani jeden z nás sa nikam neponáhľal. Mama vie, že do školy chodím raz za čas, tak načo to meniť?

„Ako si sa vyspala?“ nadhodil tému a milo sa usmial.

Keď som bola s ním, cítila som sa chcená. Vedela som, že som niečo, čo on chce, ale nemôže to len tak získať.

„Dobre. A ty?“

Nezaujímalo ma to veľmi, ale čo už. Očividne so mnou chce komunikovať, tak mu vyhoviem.

Usmial sa nad mojim záujmom. „Veľmi som toho nenaspal. Rozmýšľal som...“

„Fakt?“ Zatvárila som sa prekvapene. „A nebolelo?“

Prižmúril oči, no potom sa zasmial tiež. „Keď rozmýšľam o tebe, nebolí to,“ vysvetlil.

Ocitla som sa v rozpakoch. Začervenala som sa, no odvrátila od neho pohľad. Nechcela som aby ma takto videl.

Spoločne sme pomaly kráčali po chodníku, ani neviem kam. Bolo to príjemné. Na okamih som sa cítila úžasne. Ako v nebi.

„A ako sa inak máš?“ zaujímal sa ďalej.

Pokrčila som plecami. „Celkom. Len tu niekto začal zabíjať ľudí. Upír. Nevieš o tom niečo?“ Nadvihla som obočie.

„Nie, neviem. Mal by som?“

„No... keďže si upír, tak si myslím, že áno.“ Kyslo som sa usmiala.

Klaus sa zasmial a sadol si na lavičku. „Uráža ma tvoja nedôvera. Zmenil som sa. Ty si ma zmenila.“

Zarazene som ostala stáť. Ako som ho už len ja mohla zmeniť? rozmýšľala som.

„Naozaj?“

Potľapkal miesto vedľa neho a naznačil mi, aby som si sadla. Poslúchla som, ale nespúšťala z neho zrak.

„Áno, Caroline. Zmenila si ma. K lepšiemu. Prečo je tomu také ťažké uveriť?“

Mlčala som. Nevedela som mu na to odpovedať. Keď som mu pozrela do očí, videla som tú priezračnú úprimnosť, ktorá z nich vyžarovala.

Snažil sa. Naozaj sa snažil.

Vzdychla som si a položila tvár do dlaní. „Vieš... je tomu ťažké uveriť, keďže si ma oklamal a následne aj ovplyvnil.“

Klaus sa pozrel do slnka, ktoré svietilo. „Bál som sa,“ priznal nakoniec.

„Čoho preboha?“ nechápala som.

„Že ma nebudeš milovať, keďže nie som Tyler.“ Otočil sa a pozrel mi do očí. V jeho oku sa leskla slza. Chytil ma za ruku. „Caroline, milujem ťa. Nikdy som nič také necítil, ale ty... si ako východ slnka, ktorý mi priniesol novú nádej na spasenie a odčinenie mojich hriechov. Milujem ťa a navždy budem. Každú minútu, čo bude s tebou, ťa urobím šťastnou, len ma neodmietaj,“ vyznával sa mi.

Dych sa mi zasekol v krku a nevedela som, čo povedať. Úplne ma vyviedol z rovnováhy. Včera som si bola istá, že konečne viem, čo chcem, ale teraz... si už nie som istá ničím.

Zhlboka som sa nadýchla a vydýchla. 

Klaus sa ku mne medzitým pomaly priblížil a jemne sa dotkol svojimi perami mojich. Konečne som sa sústredila na Klausa a nevnímala ho ako Tylera. Pre moje srdce to bol šok, ktorý ma prekvapil, ale zároveň mi jeho bozk spôsobil ohňostroj v citoch a úplne ich rozbil.

Nevedela som, čo cítim, ale vedela som, že mi po prvýkrát hovorí celú pravdu a to ma potešilo.

Zobral mi tvár do dlaní a bozkával ma jemne a precítene. Bolo to úplne iné ako s Damonom. Klaus bol iný, citlivejší, milší.

Nakoniec sa odtiahol, pozrel na mňa a čakal, čo mu poviem. Ale čo by som mala? Že k nemu cítim niečo, čo môže byť láska? Ako by na to zareagoval?

„Klaus...ja...ja...“ zasmiala som sa, „neviem, čo povedať.“

„Slová nie sú podstatné, láska.“ V sekunde si ma pritiahol a znova ma začal bozkávať.

Medzi jeho bozkami som úplne stratila pojem o čase.

Pohľad Alarica:

Sledoval som ich z krovia. Počul som všetko, o čom sa bavili.

Klaus žije, preblesla mi hlavou moja najdôležitejšia myšlienka. To všetko mení. Už nemusím zabiť Damona. Ak zabijem Klausa, zbavím sa nielen Damona, ale aj blondínky a ďalších upírov. Pri tej predstave som sa od ucha k uchu usmial.

Keď sa začali bozkávať, potichu som sa od nich odkradol a rozbehol sa ku Klausovi domov.

Vošiel som do pivnice a na stole pri rakvách som našiel dýku. Zobral som dýku a vydal sa na cestu.

Pohľad Caroline:

Rozlúčila som sa s ním a vstúpila som na našu príjazdovú cestu. Auto som pekne zaparkovala.

Zozadu sa ozval akýsi zvuk. Rýchle som vystúpila a chcela zaútočiť.

„Počkaj!“ skríkol profesor Shayne.

Keď som ho zbadala, ruku som stiahla dole a vykročila k domu. Hneď pochopil, prečo.

Zatarasil mi cestu do domu. „Caroline, prosím. Počkaj!“

Zachmúrene som mu hľadela do očí, z ktorých vyžarovala beznádej. „Vypočuj ma. Viem, že sa na mňa hneváš...“

„Páni, vy teda máte postreh!“ skočila som mu podráždene do reči.

Ruky som si založila vbok a čakala, čo povie.

Sadol si na schod a vzdychol. Potľapkal miesto vedľa seba.

„Je to na dlhšie,“ vysvetlil.

Chvíľu som ešte stála, no nakoniec som si k nemu prisadla a čakala, kedy začne vysvetľovať.

„Prečo si len tak zmizla?“ spýtal sa ma.

Vypleštila som na neho oči. „To sa ešte pýtate?!“ Snažila som sa v hlave prehrať si nejakú rozumnú odpoveď, ktorú pochopí.

„No... čím začať? Tak po prvé... odkiaľ poznáte Katherine?!“ zhúkla som po ňom.

Táto vec bola podstata môjho odchodu.

„Ako to vysvetliť? Pamätáš sa, keď som vás chytil?“

Automaticky som prikývla.

„No a potom, keď vás ten Tyler/Klaus zachránil, stretol som sa s ňou. Myslel som si, že je to Elena, no nebola to ona. Povedala mi, že ak urobím to, čo chce, nikomu neprezradí, kto je môj šéf. Musel som to urobiť. Caroline... prosím, pochop ma.“

Prosebne sa na mňa pozrel. Ja som sa ale pri tej spomienke striasla. Ten hrozný pocit, keď som pila železník, keď mi rozožieral vnútro... bŕŕŕŕ.

Zatvárila som sa chladne. „A čo ja? Prečo tu išlo stále len o vášho šéfa?! Hm? Ja som trpela, ublížili ste mi. Viete, ako to bolelo? A potom, ako ma váš šéf chcel zabiť...“

Profesor Shayne sa zhrozil. „Čože chcel?! Ale... veď sme sa dohodli...“ mrmlal si sám pre seba. „Nechápem tomu. Sľúbil mi, že...“

Nechápavo som naňho pozrela. „Ako ste sa dohodli? O čom to tu meliete?“

Pozrel mi do očí  a ja som nedokázala určiť, čo všetko v nich bolo. „Dohodol som sa s ním, že ti neublíži. Povedal, že ťa nechá na pokoji. Myslel som si, že neklame. Vedel, že k tebe niečo cítim.“ Hneď zmĺkol.

Ja som zrak upierala do zeme, pretože som sa naňho nedokázala pozrieť. Čo by som mu na to povedala?

„Odpustíš mi?“ ozval sa po chvíli. 

„A čo z toho všetkého?“ spýtala som sa sarkasticky.

„Čo som ti urobil. Ver mi, keby som ťa bližšie spoznal, určite by som sa zachoval inak. Vieš, Caroline, dúfal som, že ti to poviem inak, ale všetko sa zmenilo a preto sa to dá povedať len tak.“ Chytil ma za ruku a donútil ma pozrieť sa naňho.

„Milujem ťa, Caroline.“ A skôr než som stihla niečo urobiť, aj on ma pobozkal. Chvíľu som sa spamätávala , ale potom som sa hneď odtiahla.

„Nie!“ skríkla som prosebne. „Nemôžem. Ja... ja... musím ísť.“

A v sekunde som sa rozbehla preč. Bolo mi jedno, kam, ale potrebovala som sa dostať čo  najďalej od všetkých.

Vonku už bola tma, ale ja som sa nemusela báť. Zastavila som sa až na konci mesta a sadla si na kraj cesty.

Autá okolo mňa prechádzali a nikto si ma nevšímal. Ani mi to nevadilo. Chcela som si dať všetko dokopy.

Ako sa rozhodnúť? Rozmýšľala som. Ku každému z nich niečo cítim. Ale ku ktorému najviac?

Vtom som niečo zacítila. Išlo to z diaľky. 

Krv.

Rýchlo som sa postavila a šla za pachom. Zabočila som doľava na výjazd z mesta a hľadela som pred seba. Zbadala som auto, ktoré bolo prázdne a na kraji cesty... upíra, ktorý zabíjal nejakého človeka.

Keď som sa rozbehla, hneď som aj zastala, lebo k zemi padlo ľudské bezvládne telo človeka.

Keď sa ku mne upír otočil, srdce mi na sekundu zamrelo a z hrdla sa mi vydral tlmený výkrik.

Bol to Damon.

Tak na začiatok tu máme krásnu foto Caroline a Klausa. Nemohla som si pomôcť, musím vám ju ukázať:

Tak čo hovoríte? Podľa mňa som dopriala romantiku každému. No ale to bola asi jediná časť. Ďalšia sa bude volať: Bratská láska

Napoviem vám, o čom približne bude.

Takže... Caroline sa poháda s Damonom, no čo sa stane ďalej, nepoviem. V tejto kapitole k nám prídu nejaký Pôvodní, ktorí sa dopočuli o Klausov. Čo to znamená pre Caroline?  A ako vlastne môže bratská láska ovplyvniť vývoj lásky medzi dvoma jedincami? A čo ak to, samozrejme, nedopadne najlepšie, keďže po Mystic Falls nám behá silný Lovec upírov?

No a teraz na venovanie. Túto kapitolu by som chcela venovať Ronnie. Za to, že si dala tú námahu a keď som potrebovala s hocičím pomôcť, bola tu pre mňa a pomohla mi. Takže dik a táto kapitola je pre teba. 

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Lie for win - 18. časť - Srdce na tretiny: