OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Drabble » Keď sa struny rozozvučia - 3. časť

Posledná časť tohoto drabble. Ako podľa vás okamih s gitarou skončí?

24.07.2012 (15:00) • Leylon • Povídky » Drabble • komentováno 8× • zobrazeno 1037×

Viečka sa mu privierali, on totiž nepotreboval vidieť, len počuť.

Nedalo mi, aby som sa k nemu nepripojila aj ja. Dopĺňali sme sa, hlasy sa nám preplietali s ostatnými, ktoré sa pripojili. V tej chvíli sme všetci prežívali radosť z okamihu, ktorý napája hladné duše. Usmejem sa, cítim, ako vďaka hudbe ožívam. Nikdy ma neprestane prekvapovať, akou silou vládne.

Jeden z nás zvolá: „Hudba nemá čo piť!“ Zasmejeme sa, no dolejeme hráčovi, aby nestratil hlas.

Keď sa tak zamyslím, to vyhlásenie nebolo vlastne až také smiešne. V tom momente v nás skutočne bolo niečo silné, no nehmatateľné. Boli sme hudbou...

---

Ocko, toto je venované tebe, pretože ty hudbe rozumieš, rovnako ako tomu, čo pre mňa znamená.

Rasťo, osud bol k tebe nespravodlivý. Tebe toto patrí taktiež, aj keď občas netušíš, aké múdrosti z úst vypúšťaš. :)

Autor: Leylon (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Drabble



Sdílet

Diskuse pro článek Keď sa struny rozozvučia - 3. časť:

YokoScarlet: u mňa to najprv tiež bolo tak, ale potom môj mobil prestal zvládať nával mojej hudby, začal mi sekať a tak som si vydupala mp3.
heh, ja najradšej spievam pri vysávaní, alebo v sprche (keď ma nikto nepočuje )
wow, tvoj ocko je rocker? tebe sa žije
Ja by som napríklad nikdy scremovať nevedela, na to nemám dostatočne vysoký hlas (mám "alt", nízky ženský hlas )...

Leylon, můj mobil by hezky zůstal u mě, jelikož v něm mám všechnu hudbu (MP3 je v nebi ).
Jsem též ráda, že jsem potkala někoho, pro koho je hudba důležitou součástí života. Já už raději nezpívám, hlavně ne moc nahlas, jelikož táta (i když to je rocker) nehodlá poslouchat moje pokusy o scream a napodobování Andyho Sixxe .

YokoScarlet: Ak by som si musela vybrať medzi mojím mobilom a mp3, tak môj mobil letí oknom . Hudba je neoddeliteľnou súčasťou môjho života, pomáha mi ho zvládať, obohacuje ho. O spievaní, napríklad pri upratovaní, ale i pri klavíri alebo gitare nehovoriac... je úžasné stretnúť niekoho, kto je na tom podobne.
je to zaujímavé slovo, aspoň som si rozšírila slovnú zásobu :D
Ohľadom gitár - ja mám rada klasickú gitaru, no keď počúvam rock - nie je nič lepšie ako poriadne gitarové solo, na to ber jed.
ďakujem. pri takých čitateľoch akých tu ja mám je radosť písať

Nádherné. Nevím, co bych Ti na to měla říct...
Miuju hudbu. Bez ní bych nebyla schopná hodit do wordu ani písmenko, nebo se naučit na test. Hudba je zkrátka součástí mého života, které se nejde jenom tak vzdát (stejně tak jako anime xD ). Hlavně pro kytary mám slabost (bas a elektrické ).
Tento Tripple Drabble je zkrátka superkawaiii (já vím, moc se sem nehodí označení super roztomilé, ale je to moje nejoblíbenější slovo, které ráda používám při hodnocení děl) .
Nezbývá mi nic jiného, než se Tobě a Tvojí povídce klanět a tleskat.

Vogel: Ale mám :). Uvidíme, no dúfam, že predpokladáš správne. Tú tretiu kapitolu som sa snažila prepracovať...

Nemáš zač :). Už se těším - a co si o ní budu myslet? No, myslím, že už tak nějak obě víme .

Vogel: áno, už to tak bude, v podstate som na tomto webe už dobrý závislák
Ďakujem za pochvalu, mala som z toho zmiešané pocity. No niečo mi proste hovorilo, že si to zaslúži zverejnenie, hlavne preto, že to tak nejak patrí môjmu ockovi, aj keď o tom sám nevie... Je to taký zvláštny osobný okamih, ktorý nemal zostať nepovšimnutý, inak to už popísať ani neviem.
A k počtu slov - nechci vedieť, ako dlho som sa s tým hrala, priam babrala a ako sa mi priečilo, že tu nie je sekcia "tripple drabble" (drabble, ktoré môže mať 300 slov) a že to musím takto kúskovať... ale lepšie tak, ako nijak
Ja tak na ľudí často pôsobím, hlavne, keď sa zamyslím. A podľa tensov osobnosti som z väčšej časti melancholik, čo mnohé vysvetľuje...
Mala som sa vcelku dobre a vzhľadom na to, že cez víkend to tu vyzerá, ako keby sa vonku čerti ženili, tak som už pridala ďalšie pokračovanie Klietky. Som zvedavá, čo si o nej budeš myslieť

Jé, tak jsi zpátky :). Jsem ráda, že si od tebe můžu přečíst něco nového zase. Tohle bylo krásné, fakt, nevím, co víc k tomu říct. Já upřímně obdivuju všechny, co dokážou napsat něco v přesném limitu slov a tak, aby to dávalo smysl - a přinejlepším, aby to v člověku něco zanechalo a oslovilo ho to... Což tady u tebe je to zvládnuté :), ten "příběh" se mi moc zalíbil, sama vím, jak hudba dokáže vtáhnout. Celá ta povídka, ač jsi tam popisovala takovou tu radost a tak, mi připadala hodně... melancholická? Jo, když jsem to četla, tak jsem z toho cítila strašnou radost i smutek zároveň :). Jinak doufám, že ses měla ten týden hezky a těším se na další články :).

Přidat komentář:

Nick:

Text: